V deň Pána zdržuj sa ťažkej (služobnej) práce

26. apríla 2026   Cirkev

„A v siedmy deň odpočíval (Boh) od všetkých diel, ktoré urobil.“
(Gn 2,2)

Pán Boh stvoril svet za šesť dní, v siedmy prestal s prácou, odpočíval, nie ako by nemohol celý svet za jeden okamžik stvoriť, ale aby nám ľuďom dal príklad, aby sme i my šesť dní pracovali, v siedmy deň ale aby sme odpočívali a zasvätili ho. „A odpočíval Boh v siedmy deň od všetkých diel, ktoré urobil.“ Preto niet na svete národa, ktorý by jeden deň v týždni nezasvätil Bohu. Len v tom sa odlišujú, že budhisti štvrtok, mohamedáni piatok, židia sobotu, kresťania ale nedeľu majú za ten siedmy deň. Na počiatku bola podľa vôle Božej vskutku sobota ten siedmy deň na pamiatku stvorenia sveta, ale apoštolovia z vnuknutia Ducha Svätého označili nedeľu za deň Pána k úcte Najsvätejšej Trojice, pretože Boh Otec v nedeľu začal s prácou na stvorení sveta, Boh Syn v nedeľu vstal z mŕtvych a dovŕšil vykúpenie, Boh Duch Svätý v nedeľu zostúpil na apoštolov, preto k oslave, úcte, poklone Boha Stvoriteľa, Vykupiteľa a Posvätiteľa svätíme nedeľu.

Naši zbožní predkovia práve preto nedeľou nazvali tento siedmy deň, aby sme v siedmy deň nedelali, to jest nepracovali, ale ako to Boh po stvorení sveta učinil, aby sme v siedmy deň odpočívali a ho zasvätili.

Avšak mnohí bezbožní potomkovia nenasledujú nábožnosť svojich predkov, nezachovávajú nedeľu, zneucťujú deň Pána, i v ten svätý deň hrdlačia, konajú ťažké prace. Tých sa nedotkne ani sto kázní, veď práve oni ju nepočujú. Viac by sa docielilo, keby si zbožnejší ľudia zaumienili, že takého človeka, ktorý nesvätí nedeľu, za priateľa ani neprijmú, ani do svojej spoločnosti nepripustia, dokiaľ sa nenaučí ten veľký príkaz Boží: „Spomni, človeče, aby si deň sviatočný svätil“ t. j. v deň Pána 1. zdržuj sa služobnej práce, – o tomto budeme teraz rozjímať – a 2. zaoberaj sa konaním nábožných skutkov – o tom nabudúce.

V nedeľu odlož ťažkú (služobnú) prácu!

V nedeľu zakázané práce preto nazývame služobnými prácami, lebo za starodávnych pohanských časov medzi ľuďmi boli dve triedy: páni a sluhovia. Pán počas vojny išiel bojovať, zbraňou brániť vlasť, počas pokoja ale písal, čítal, hral, poľoval, konal návštevy. Služobnícka trieda v každom čase obrábala pole, pracovala v baniach, budovala a výrobou predmetov sa zaoberala. Pod služobnými prácami teda rozumieme tie ťažké práce, ktoré za starodávna služobníci – vlastne otroci – konali, a tieto práce sú v nedeľu zakázané.

Pod slobodnými prácami ale rozumieme také zamestnania, v ktorých sa prevažne rozum vzdeláva, umenie sa vytvára, osveta zveľaďuje, tým za starodávna len páni sa zaoberali. Tieto ušľachtilé práce sú v nedeľu dovolené.

Všeobecná potreba, česť Božia a láska k blížnemu dovoľuje ťažkú služobnú prácu i v nedeľu.

Všeobecná potreba sú živelné pohromy ako napríklad požiar, povodeň, krupobitie atď., oheň hasiť, vode hate stavať, počas krupobitia úrodu ratovať je nielen dovolené, hoci i v nedeľu, ale je nám to svätou povinnosťou.

Na česť Božiu je dovolené ozdobovať oltáre, na sviatok Božieho Tela pre oltáriky stavať stánky, počas birmovky cesty vystrojiť atď.

I láska k blížnemu uvoľňuje nás spod nedeľného odpočinku. I v nedeľu sme povinní opatrovať chorých, ísť pre lekára, konať okolo chorého akúkoľvek prácu. Tomu nás učí sám Kristus Pán svojím príkladom. Božský Spasiteľ kde len mohol, pomáhal ľuďom v ich biede, zvlášť uzdravoval chorých a konal to, keď bolo treba, i v deň Pána. Preto mu farizeji robili výčitky, títo svätuškári židovskí, ktorí sa navonok ukazovali prísnymi vykonávateľmi príkazov Božích, v skutočnosti ale boli podlými hriešnikmi, mnoho sa modlievali, ale pritom sa dopúšťali ohavných hriechov. Pre ich pokrytectvo karhal ich Spasiteľ, preto ho nenávideli a obviňovali, že zneucťuje deň Pána.

Raz v sobotný deň predviedli pred Krista Pána istého človeka, ktorý trpel na vodnatieľku. I pýtal sa Spasiteľ farizejov: Či slobodno liečiť v sobotu?“ Oni mlčali. On sa dotkol chorého, uzdravil a prepustil ho. Svojim poslucháčom to vysvetlil: Keď vám vôl alebo osol padne do studne, hneď bežíte a vytiahnete ho čo priam i v deň Pána. Či teda nemáme ratovať chorého človeka čo hneď i v deň Pána? A keď vy smiete v sobotný deň odviazať od jasieľ svoj dobytok a ísť k vode napojiť ho, či by nebolo slobodno v deň Pána uľaviť človeku od ťarchy choroby a iných bolestí?

Keď sám Spasiteľ takto nám vysvetlil tretí príkaz Boží, ako sa máme pohoršiť, keď vidíme, že za času európskej vojny i cirkevná vrchnosť dovolila v dni nedeľné a sviatočné na poli okolo úrody pracovať? Počas dlhej vojny nastáva bieda, nedostatok, dražoba a hlad. Preto k zaobstaraniu živnosti treba upotrebiť vtedy každý okamžik, i deň Pána i sviatky, aby sme život mohli udržať. V tak tvrdý čas ako je vojna je vzácna každá práca čo priam i v nedeľu, lebo hoci by si ty nebol odkázaný na ňu, ale pomôžeš ňou mnohým iným, ktorí sa nachádzajú v biede.

Že nám Pán Boh v prípade potreby prepustí i ten svoj deň, nedeľu a sviatok, láska jeho má nás povzbudiť, aby sme deň Pána vo zvyčajných časoch horlivejšie svätili a vtedy sa každej ťažkej (služobnej) práce zdržiavali. Každý buďto ako samostatný hospodár pracuje pre seba, alebo ako sluha drie pre svojho pána. Jeden i druhý má ďakovať Bohu, že ustanovil nedeľu, v ktorú si obaja môžu odpočinúť. Lebo keby nekonečne múdry Boh nebol jeden deň v týždni určil k odpočinku, nejeden človek natoľko by sa bol pohrúžil do zháňania sa bohatstva a do lakomstva, tak náruživo by zháňal a hrdlačil, že by celkom zabudol na svoju nesmrteľnú dušu, dokým by tak nepochodil, ako ten boháč v Evanjeliu, že podľa slov Krista bol pochovaný v Pekle.

Keby nekonečne múdry Boh jeden deň v týždni nebol ustanovil k odpočinku, úbohý sluha a nádenník z láskavosti svojho nenásytného pána by musel pracovať dňom i nocou, ťahať by musel sťa zapriahnuté hovädo, chradol by v tej ustavičnej práci, kým by neľahol do predčasného hrobu k trápeniu svojej vdovy a sirôt. Preto ustanovil Boh ten veľký príkaz: „Pamätaj, človeče, aby si deň sviatočný svätil! Šesť dní pracuj a konaj všetky tvoje veci, v siedmy deň ale nerob žiadnu prácu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok; lebo za šesť dní stvoril Pan Nebo i Zem, ale v siedmy deň odpočíval, ten deň požehnal a posvätil (porov. Ex 20,8–11).

Keď i sám Boh odpočíval po svojej šesťdňovej práci, tým potrebnejšie je to krehkému ľudskému telu. Ešte i svojmu dobytku dáš odpočinúť, i svoju zem necháš niekedy úhorom, len tvoje telo ja taký neporušiteľný stroj, len tvoja duša by bola naničhodná daromnica, žeby si jej nedoprial ani ten jeden deň odpočinku? Hovoria, že zachovávaním tých mnohých nedieľ a sviatkov hospodárstvo trpí veľkú škodu. Poznám remeselníka, poznám hospodára, ktorí v nedeľu dopoludnia pracovali, hľa, ale popoludní krčme premrhali svoj zárobok, ešte i v druhý deň s ťažkou hlavou leňošili. Ký div, že takémuto remeselníkovi ľudia príliš nedôverujú mysliac, že kto Boha okráda, ten ani ľudí nešetrí.

Neverte, že ten zbohatne, kto i v nedeľu pracuje. Hľa, vaši predkovia zachovávali nedeľu a predsa vám mali čo zanechať; teraz nezachovávajú nedeľu a ešte im i to hynie, čo majú. Rozhliadnite sa okolo seba, o čo viac majetku nadobudli nesvätitelia nedieľ nad tých, ktorí zachovávajú dni Pána? Obyčajne tí sú najmizernejší bedári. Alebo či ste ešte nepočuli túto hrozbu Pána Boha: „Ak opovrhnete mojimi príkazmi, navštívim vás biedou. Nebo učiním nad vami ako železo a zem ako kov. Vaša práca vyjde vám na márno, zem nedonesie úrodu, ani stromy nevydajú ovocie (porov. Dt 28).

Všetko toto je len hmotná strata, k tomu sa pripojí i duševná škoda. Ustavičné mozoľovanie odvráti ti srdce od Boha, z hriešneho srdca vypukne netrpezlivosť, nespokojnosť; v tvojom dome bude počuť ustavične kliatby, zvady; kým iný nábožný človek v chráme Boha chváli, zatiaľ ty s rovnako zmýšľajúcimi druhmi preklínaš svet, štveš, búriš proti verejnému poriadku a proti vrchnosti, ak sa neutíšiš, chytia ťa, prídeš o slobodu a snáď i o zdravie, ba i o život a napokon prídeš pred Boha, ktorý ťa prísne súdiť bude. – Oproti tomu ale tí, ktorí Bohu dajú, čo je Božie, bárs sa nachádzajú i v chudobe, predsa blažene, spokojne žijú, ani im len na um nepríde šomrať proti nariadeniam Božím, po svojej týždennej práci s radosťou zasvätia nedeľu, k zápasom života posilu, potechu čerpajú v dome Božom.

Nezabúdaj teda, kresťan, že Pán Boh ustanovil jeden deň, deň siedmy, ktorý každý človek má zasvätiť. Sväteniu nedele uč svoje dietky, nakladaj to svojej čeľadi. V nedeľu nesiahaj po práci, ale miesto toho s vďakou spínaj svoje ruky k Nebu, že ti cez týždeň žehnalo, poprialo zdravia a dalo sa ti dožiť nedele. Tak môžeš očakávať priazeň Božiu, ak i ty dáš Bohu, čo je Božie. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, II. zväzok – O prikázaniach, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)