Univerzita v Heidelbergu odmietla akreditáciu študentskej pro-life iniciatívy: Je totiž nepriateľská voči ženám a protiústavná!

21. apríla 2026   Aktuality   Potraty

ProLife Heidelberg v roku 2023 požiadala o uznanie ako študentská iniciatíva na Univerzite v Heidelbergu. To jej však bolo odmietnuté.

16. apríla 2026 rokoval Správny súd v Karlsruhe o prípade, ktorý vyvoláva zásadné otázky týkajúce sa slobody prejavu a náboženskej slobody na vysokých školách. V centre pozornosti bola kresťanská študentská skupina ProLife Heidelberg, ktorá je už roky systematicky vylučovaná z oficiálnej akreditácie na Univerzite v Heidelbergu. Organizácia na ochranu ľudských práv ADF International skupinu právne podporila.

Skupina na ochranu života ProLife Heidelberg požiadala v apríli 2023 o oficiálne uznanie ako študentská iniciatíva. Táto žiadosť bola „verfasste Studierendenschaft“ (organizovaným študentským zastúpením) univerzity zamietnutá. Ako odôvodnenie sa okrem iného uvádzalo, že skupina je „nepriateľská voči ženám“, jej postoje sú „protiústavné“ a téma potratov nepredstavuje študentský záujem.

Okrem toho bolo študentom listom písomne zakázané hovoriť s inými o ich činnosti, čo je opatrenie, ktoré skupina kritizuje ako cenzúru. ProLife Heidelberg zdôrazňuje, že nehovorí len o potrate, ale všeobecne sa zasadzuje za ochranu života, chce podporovať dialóg a zapĺňať medzery vo vedomostiach, napríklad o ponukách pomoci pre nechcene tehotné ženy alebo ľudí s depresiami.

Žalobcovia zastúpení prof. Dr. Torstenom Schmidtom obviňujú univerzitu z uplatňovania svojvoľných kritérií a zo snahy o umlčanie kresťanských postojov pomocou politických nálepiek. Maria Czerninová, predsedníčka ProLife Europe, vyhlásila: „Naša práca smeruje k tomu, aby sme prostredníctvom dialógu zvyšovali povedomie o kultúre života na kampuse a pritom zapĺňali medzery vo vedomostiach.“ Dr. Felix Böllmann, vedúci európskeho právneho oddelenia ADF International, vyslovil nasledujúcu kritiku: „Na viacerých univerzitách skutočne pozorujeme, že zdanlivo nepohodlné postoje sú najprv neurčito označené ako „škodlivé“ a ich predstavitelia sú potom bez ďalšieho objasnenia vylúčení. Univerzita je povinná zachovávať svetonázorovú neutralitu.“ Prof. Dr. Torsten Schmidt doplnil: „Aj tí, pre ktorých je ochrana života náboženskou témou, majú právo na účasť v pluralitnej spoločnosti. Naša výčitka však je, že sa tu v konkrétnom prípade uplatnili úplne svojvoľné kritériá.“

Vysokoškolské právo v zásade umožňuje aktivity pre každú svetonázorovú skupinu. Žalobcovia sa odvolávajú na ústavu, najmä na slobodu prejavu a náboženskú slobodu, ako aj na zásadu rovnakého zaobchádzania a svetonázorovej neutrality štátnych inštitúcií. Univerzity nesmú rozhodovať podľa politických sympatií, ale musia sa striktne držať práva a zákona.

Správny súd v Karlsruhe žalobu 16. apríla 2026 ústne zamietol. Odkázal pritom na ústavou garantovaný demokratický proces tvorby vôle, ktorý je založený na rozmanitosti názorov. Písomné odôvodnenie rozsudku zatiaľ nie je k dispozícii. ProLife Heidelberg a ADF International ho chcú analyzovať a rozhodnúť o možných ďalších právnych krokoch.

Prípad v Heidelbergu sa zaraďuje do radu podobných sporov na iných univerzitách, napríklad v Regensburgu. ADF International pozoruje na celoštátnej aj európskej úrovni tendencie, že „nepohodlné“ postoje sú paušálne diskreditované a ich predstavitelia vylučovaní. Dr. Felix Böllmann to zhrnul nasledovne: „Sloboda prejavu nekončí na kampuse, ideálne tam začína.“

Z pohľadu katolíckej tradície vyvoláva tento prípad vážne znepokojenie, pretože sa dotýka samotného princípu slobody svedomia a práva verejne zastávať morálne postoje vychádzajúce z viery. Ochrana života od počatia patrí k základným pilierom katolíckeho učenia, a preto je problematické, ak sú skupiny, ktoré tento postoj pokojne presadzujú, označované za neprijateľné alebo vylučované z akademického prostredia.

Rovnako znepokojujúce je, že Správny súd v Karlsruhe žalobu zamietol, čo môže byť vnímané ako nedostatočné zohľadnenie týchto základných práv. Kritici poukazujú na riziko, že takýto prístup sa približuje prekročeniu úlohy súdu, ktorý má predovšetkým chrániť právny rámec a rovnosť prístupu, nie nepriamo legitimizovať vylučovanie určitých svetonázorových pozícií z verejnej diskusie.

To, čo aplikoval súd v Karslruhe, veľmi pripomína praktiky totalitných režimov, ktoré stranícky odmietajú iný naratív ako ten svoj. Súd má byť nezávislý a nie poplatný režimu a dobe.

Branislav Krasnovský

Zdroj: kath.net, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)