Archeológovia v Egypte objavili kláštor zo 4. – 6. storočia. Jeho nájdenie potvrdzuje Egypt ako kolísku kresťanského rehoľného života
16. apríla 2026
Aktuality
Archeológom sa podarilo objaviť ďalší kameň do mozaiky dejín kresťanského rehoľného života, ktorý výrazne formoval kultúrne dejiny Európy, Severnej Afriky a Blízkeho východu. Egyptské úrady v marci oznámili, že objavili staroveký kresťanský kláštor, ktorý pochádza zo 4. až 6. storočia po narodení Ježiša Krista. Nález sa nachádza v oblasti Wádí El-Natrun, v provincii Beheira, čo je v podstate súčasť púšte.
Nie je vôbec náhodné, že 1600-ročný kláštor sa našiel práve v Egypte. Táto dnes, žiaľ, moslimská krajina, bola v staroveku jedným z centier kresťanstva a v egyptskej Alexandrii sa nachádzal jeden z piatich pôvodných patriarchátov. Dnes z týchto piatich patriarchátov zostal kresťanský len Rím, alebo lepšie povedané, ani nie tak kresťanský ako skôr nemoslimský. Zatiaľ…

zdroj: wikimedia commons
Nález kláštorného komplexu má veľký význam. Starobylý kláštor, ktorý potvrdzuje neustálu prítomnosť kresťanských komunít na Blízkom východe od Kristovho Zmŕtvychvstania a Turíc okolo roku 33 po Kr., poskytuje pohľad na raný mníšsky život, ktorý mal svoj pôvod práve v Egypte, a to ešte dávno predtým, ako sa rozšíril po celom svete.
Od čias svätého Antona Pustovníka, otca kresťanského mníšstva (251 – 356 po Kr.), ktorý začal svoj život ako pustovník v egyptskej púšti Scet a priťahoval nasledovníkov k tomuto horlivému a asketickému náboženskému životu, boli v Egypte zakladané kláštory, ktoré sa neskôr šírili po celom regióne a ďalej do sveta.
Podľa novín Egypt Today objav urobila egyptská archeologická misia zložená z pracovníkov Najvyššej rady pre starožitnosti a Archeologickej fakulty Káhirskej univerzity. Nález podľa nich „predstavuje dôležitú etapu vo vývoji raného mníšskeho života a objasňuje architektonické plánovanie najstarších kláštorov v tomto historicky a nábožensky významnom regióne“.
Kláštor má úctyhodné rozmery. Stavba z nepálených tehál sa rozprestiera na ploche okolo 2000 metrov štvorcových. Vonkajšie steny sú hrubé približne jeden meter, zatiaľ čo vnútorné steny majú hrúbku asi 70 centimetrov a ich výška sa pohybuje zhruba 1,8 do 2,2 metra.
Komplex sa vyznačuje veľkým otvoreným nádvorím v centrálnej časti, ktoré je obklopené rôznymi architektonickými jednotkami. Patria sem ďalšie menšie nádvoria, ktoré poskytujú prístup do mníšskych ciel. Tie sa líšia tvarom aj veľkosťou – niektoré sú štvorcové, iné obdĺžnikové. V západnej časti budovy archeológovia objavili niekoľko technických prístavieb, medzi nimi dobre vybavené kuchyne s pecami a vyhradenými skladovacími priestormi.
Vykopávky odhalili aj pohrebiská, a to priamo v budove. Ide o priestory s ľudskými kostrovými pozostatkami, o ktorých sa predpokladá, že patrili mníchom kláštora, čo osvetľuje pohrebné praktiky praktizované v týchto kresťanských kláštorných komunitách.
Steny pokryté bielou omietkou sú zdobené nástennými maľbami s krížmi, palmami a rôznymi ďalšími obrázkami. Architektonická analýza tiež odhaľuje rôzne sofistikované strešné techniky vrátane klenieb a kupol postavených z nepálených tehál.
Objavili sa aj nápisy v koptskom jazyku s menami zosnulých mníchov spolu s „náboženskými textami vzývajúcimi milosrdenstvo a odpustenie“. Podľa správy tieto „nálezy prispievajú k datovaniu stavby a dokumentujú každodenný život mníchov“.
Egyptský minister cestovného ruchu a pamiatok Šerif Fathy privítal objav a zdôraznil, že „predstavuje cenný príspevok k pochopeniu pôvodu mníšstva v Egypte, ktoré sa neskôr z Egypta rozšírilo do zvyšku sveta“.
Dodal, že „Wádí El-Natrun je jedným z najdôležitejších duchovných a historických centier Egypta a že tento objav posilňuje jeho postavenie na globálnej mape náboženského a kultúrneho cestovného ruchu.“
V rovnakej súvislosti Dr. Yasser Ismail Abdel Salam, vedúci archeologickej misie, uviedol, že tento objav poskytuje dôležitý fyzický dôkaz podporujúci historické správy o pôvode mníšstva vo Wádí El-Natrun. Dodal, že stavba „odráža prechodnú fázu vo vývoji kláštornej architektúry medzi jednotlivými pustovníckymi celami a veľkými kláštormi“.
Branislav Michalka
Zdroj: LifeSite News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

