Biskup varuje pred prílišným optimizmom pri náraste krstov: Netreba predčasne hovoriť o masívnom oživení

8. apríla 2026   Aktuality   Konvertiti

Navzdory veľkému počtu krstov dospelých vo Francúzsku označuje biskup z Nanterre, Matthieu Rougé tento jav naďalej za krehký. Nemalo by sa preto predčasne hovoriť o „masívnom náboženskom oživení“, uviedol v pondelok pre portál communio.de. Napriek tomu je však presvedčený, že katolícka viera má „skutočnú príťažlivosť“. „Horlivosť niektorých sociológov zľahčovať to, čo vyvracia ich prognózy, je prekvapujúca a vyvoláva otázky o objektivite ich prístupu,“ dodal Rougé.

Približne polovica kandidátov na krst pochádza z kultúrne kresťanských rodín, zatiaľ čo druhá prichádza z ateistického prostredia alebo z iných náboženstiev, vysvetlil biskup. Profily sú v tomto smere veľmi rôznorodé: „Niektorí vstupujú do Cirkvi skutočne preto, že hľadajú identitu, najmä kultúrnu identitu. Toto hľadanie však nemá vždy politický rozmer, a ak ho má, môže nadobúdať rôzne podoby.“

Rôzne cesty k viere

Aj cesty ku katolíckej viere sú rôznorodé a často prekvapujúce: zatiaľ čo niektorí označujú za rozhodujúci pobyt v kostole, iní hovoria o čítaní evanjelia. Niekedy sa spomína aj „krása liturgie“ spred II. vatikánskeho koncilu ako vstupná brána. V tejto súvislosti zohrali veľkú úlohu aj sociálne médiá – „tak pri prvom stretnutí s vierou, ako aj pri príprave a následnom prežívaní sviatostí kresťanskej iniciácie“. Pre Cirkev je preto dôležité podporovať kvalitné internetové projekty.

Diecéza Nanterre, nachádzajúca sa v regióne Île-de-France a vedená biskupom Rougém, bola založená v roku 1966 a je sufragánnou diecézou podriadenou arcidiecéze Paríž. Sufragánna diecéza znamená, že ide o diecézu patriacu do cirkevnej provincie pod vedením metropolitu. Diecézy tohto regiónu sa chcú v budúcnosti intenzívnejšie venovať fenoménu krstov dospelých a na tento účel zvolali provinčný koncil. Medzi jeho ciele podľa biskupa patrí vytvorenie čo najširšieho povedomia o katechumenáte v živote farností a diskusia o spôsoboch prijatia, sprevádzania a integrácie. Už sa začala fáza rozsiahlych konzultácií vo farnostiach, v miestnych katechumenátnych tímoch a v diecézach. „Na tomto základe sa vypracuje pracovný nástroj, ktorý bude slúžiť ako podklad pre úvahy a návrhy zhromaždenia 400 osôb, ktoré budú pracovať aj v tematických komisiách.“

V období pred Veľkou nocou sa vo Francúzsku hovorilo o viac ako 13 000 dospelých a 8 000 mladistvých kandidátoch na krst. To predstavuje nárast o 28 percent u dospelých a o 10 percent u mladistvých v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Aj v Belgicku vzrástol počet krstov dospelých o 30 percent. V Nemecku zaznamenali diecézy minulý rok tiež nárast krstov dospelých. Napriek tomu celkový počet krstov naďalej klesá. Podľa cirkevnej štatistiky za rok 2025, ktorú v marci zverejnila Nemecká biskupská konferencia, ich bolo minulý rok 109 028. V roku 2024 bolo v Nemecku zaznamenaných celkovo 116 274 katolíckych krstov.

Opatrnosť alebo strach biskupa Rougého?

Opatrnosť biskupa Matthieu Rougého je na prvý pohľad rozumná, no zároveň odhaľuje istú symptomatickú váhavosť dnešnej Cirkvi. Namiesto toho, aby rast krstov dospelých prijala ako znak nadprirodzenej príťažlivosti viery, akoby sa bála vysloviť jednoduchý záver: katolicizmus stále oslovuje – a to aj napriek sekularizovanému prostrediu. Ak sa tento fakt relativizuje slovami o „krehkosti“, vzniká dojem, že Cirkev sama neverí tomu, čo hlása.

Ešte zaujímavejší je dôraz na „rozmanité motivácie“ a hľadanie identity. Ak sa vstup do Cirkvi interpretuje primárne ako sociologický jav, hrozí, že sa stratí jeho podstata: obrátenie ako odpoveď na Pravdu. Viera sa potom redukuje na jednu z možností sebadefinície, nie na prijatie objektívnej reality.

Pozitívne možno vnímať zmienku o kráse liturgie spred II. vatikánskeho koncilu, ktorá zostáva jedným z najsilnejších impulzov pre návrat k viere. No práve tu sa ukazuje rozpor: ak táto liturgia priťahuje svojou krásou, potom by mala byť chránená a prehlbovaná, nie odmietaná a relativizovaná experimentovaním. Rovnako dôraz na sociálne siete naznačuje, že Cirkev hľadá nové cesty komunikácie – no otázkou zostáva, či sa pritom nemení obsah, ktorý má byť komunikovaný.

Celkovo tak vzniká obraz Cirkvi, ktorá síce eviduje pozitívne signály, no akoby sa ich bála pomenovať. Namiesto sebavedomého svedectva prichádza opatrná analýza, namiesto jasného hlasu vyvážený komentár. A práve v tom spočíva paradox: v čase, keď sa ľudia vracajú ku krstu, Cirkev akoby váhala priznať, že ešte stále má čo ponúknuť – a že to, čo ponúka, nie je len jedna z možností, ale Pravda, ktorá presahuje všetky sociologické kategórie.

Branislav Krasnovský

Zdroj: katholisch.de, titulný obrázok, zdroj – fb Sanctuaire de la Sainte-Baume

PDF (formát pre tlač)