Katolícky portál Nové mesto, spojený s hnutím Fokoláre, priniesol obsiahly materiál o ramadáne. S kresťanskými „ramadánistami“ sa na Slovensku roztrhlo vrece
16. marca 2026
Aktuality
Cirkevná kríza, Islam
Portál „Nové mesto – otvorení rozhovoru“ netreba našim čitateľom špeciálne predstavovať. Ide o prednú hliadku cirkevného progresivizmu na Slovensku, ktorá má za sebou množstvo článkov o LGBT, medzináboženskom dialógu, sexuálnej výchove, ako aj o zle katolíckej rigidity a medzináboženskej netolerancie.
https://nm.sk/ako-vyzera-vecer-ked-moslimovia-prerusuju-post-reportaz-z-ramadanu-na-slovensku/
Najnovšie sa v Novom meste pustili do zasväcovania slovenských katolíkov, z ktorých mnohí majú problém so základnými vedomosťami o vlastnej viere, do tajov moslimského ramadánu. Možno by nezaškodilo, keby radšej priniesli nejaké texty o katolíckom pôste, pretože podľa toho, čo sa dá pozorovať, tak synodálnym duchom ošľahaní katolíci majú problém zriecť sa počas pôstu aspoň mäsa, aj keď už nikto po nich nechce ako pred koncilom, aby sa obmedzili aj na množstve skonzumovaného jedla.
Lenže dôležitejší je dnes ramadán. Podľa všetkého ide o súvislú kampaň, pretože tento rok sa roztrhlo so slovenskými „ramadánistami“ vrece. Do objavovania čara islamu a ramadánu sa zapojili cirkevní predstavitelia aj slovenská vláda:
Redaktorka Nového mesta Mária Kostyálová pomáha slovenským katolíkom toto čaro tiež objaviť a rozšíriť si duchovné obzory. Nechýbajú ani poetizujúce frázy, ktoré zrejme majú navodiť tú pravú romantickú atmosféru Orientu, ktorá nás má prilákať k medzináboženskému dialógu:
„Počas ramadánu akoby moslimské mestá dýchali iným rytmom. Po západe slnka sa ulice zaplnia ľuďmi, reštaurácie otvoria dvere a spev večernej modlitby oznamuje koniec celodenného pôstu. Na Slovensku má tento mesiac oveľa tichšiu podobu.“
A ako je to teda na Slovensku? To sa dozvedáme z návštevy pani redaktorky u našej moslimskej spoluobčianky z Turecka, s ktorej rodinou trávi moslimský náboženský úkon – iftar, večerné prerušenie ramadánu spojené s modlitbou maghreb:
„Dnešný večer trávim s nimi pri iftári – večernom jedle, ktorým moslimovia počas ramadánu prerušujú pôst. Byt už dýcha sviatočnou atmosférou. Okná zdobia zlaté symboly mesiaca a hviezd, na stole čakajú pripravené taniere a z kuchyne sa šíri vôňa večere.“
– Apropo, padla reč aj na to, že podobné ramadány a iftary sme tu už na Slovensku kedysi mali a to práve vďaka „návštevníkom“ – okupantom z Turecka? To bolo vtedy dialógu. Niektorí kresťania sa z dialógového výletu do Istanbulu vrátili až po 20 – 30 rokoch (ak mali to šťastie, že boli vykúpení z otroctva), alebo aj nikdy.
Hostiteľka nie je len obyčajná moslimka, ale členka občianskeho združenia Spoločná cesta – Fórum pre dialóg, ktoré nás už nevtieravou formou pripravuje na to, že Slovensko definitívne nebude kresťanskou krajinou. Na rozdiel od jej rodného Turecka, kde sa rozhodne neplánujú vzdať štátnej podpory islamu.
Katolícka redaktorka sa necháva zasvätiť so detailov ramadánu a zúčastňuje sa s moslimami ich modlitieb:
„Po krátkej modlitbe si už všetci berieme datľu a pohár vody. „Takto podľa tradície prerušoval pôst prorok Mohamed,“ vysvetľuje Hatice.“
Takže takto vyzerá „prinášanie svetla cez dialóg“, ako referuje o názoroch hostiteľky v článku pani redaktorka, avšak nemá zjavne na mysli svetlo kresťanskej viery. Ide o svetlo medzináboženského dialógu, ktorý je podľa všetkého ešte dôležitejší ako svetlo kresťanstva. Z článku totiž vôbec nevyplýva, žeby sa niekto zaoberal problémom spásy a tým, že podľa islamu budú kresťania ako modloslužobníci zatratení:
„Pri večeri sa postupne dostávame aj k téme viery. Hatice spomína, že hlbší vzťah k viere objavila až počas štúdia na univerzite. V tom čase začala bývať na priváte s ďalšími študentkami, s ktorými spolu vytvorili malú komunitu. Večery často trávili rozhovormi o viere a o tom,ako ju pretaviť do konkrétnych činov. Práve v tomto období sa bližšie stretla aj s myšlienkami hnutia Hizmet, ktoré zdôrazňuje službu spoločnosti a dialóg medzi ľuďmi rôznych náboženstiev. Jeho myšlienka jej bola blízka – najmä predstava, že viera sa nemá uzatvárať do seba, ale vychádzať k druhým.“
No a nakoniec ešte trochu ramadánovej poézie z katolíckeho (?) portálu:
„Čas pokročil a náš spoločný iftár sa pomaly končí. Hatice odnáša posledné poháre s čajom do kuchyne a so slovami vďaky ma vyprevádza k dverám. Keď vychádzam na nočnú ulicu, v hlave mi ešte doznievajú jej slová: „Môžete sa modliť a dodržiavať všetky pravidlá, ale ak sa vaša viera nedotkne života druhých, niečo jej chýba.“
A skutočne, viera moslimov sa už začína „dotýkať“ neďaleko vo Viedni mnohých kresťanov. Napríklad viedenskí školáci sa ani jej, ani dialógu nevedia priam nabažiť:
Branislav Michalka
Zdroj: Nové mesto – otvorení rozhovoru, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Agenzia Nova
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
