Republikánska politička odmietla sionizmus a teraz čelí útokom: „Som katolíčka a katolíci neprijímajú sionizmus“

11. februára 2026   Aktuality

Pondelkové zasadanie Komisie pre náboženskú slobodu, ktorú v USA zriadil prezident Donald Trump, sa vyznačovalo neočakávanou kontroverziou medzi političkou Carrie Prejean Bollerovou, ktorá je katolíčka a ostatnými účastníkmi zasadnutia. Bollerová totiž odmietla podporiť sionizmus, pričom sa odvolala na svoju katolícku vieru.

Aj keď katolícke učenie nič nenamieta proti právu židovského národa na sebaurčenie, napokon ako voči právu akéhokoľvek národa, Cirkev sa nikdy s hypotetickým nárokom Židov na návrat do Palestíny nestotožnila. Už len preto, že podobné nároky by si logicky mohli uplatňovať všetky národy. A kam by to potom viedlo?

Boli tu a sú však aj náboženské dôvody. Katolícka Cirkev už nevníma Židov ako vyvolený národ, ale za nový vyvolený národ považuje kresťanov – katolíkov. Vyvolenosť židovského národa sa skončila príchodom Ježiša Krista a ustanovením univerzálnej katolíckej Cirkvi. Pápež Pius X. tieto snahy Židov vrátiť sa po 2000 rokoch na územie Palestíny, ktoré mu boli predložené sionistickou delegáciou výslovne odmietol a celý rad pápežov v tom s ním bol zajedno.

Na vernosť tomuto postoju momentálne doplatila republikánska politička a bývalá Miss Kalifornia Carrie Prejean Bollerová, členka Komisie pre náboženskú slobodu. Tá uviedla, že neprijíma sionizmus práve pre svoju katolícku vieru:

„Som katolíčka a katolíci neprijímajú sionizmus,“ povedala Bollerová na piatom zasadnutí Komisie pre náboženskú slobodu, ktoré sa konalo 9. februára vo Washingtone, D. C., a zameriavalo sa na tému antisemitizmu.

Bollerová po zasadnutí zverejnila viacero príspevkov na sociálnych sieťach. Napísala:

„Nútiť ľudí, aby v Komisii pre náboženskú slobodu potvrdzovali sionizmus, je opakom náboženskej slobody. Neodstúpim a nenechám sa šikanovať za to, že nasledujem svoje katolícke svedomie.“

Komisia ani Biely dom bezprostredne nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.

Prezident Yeshiva University rabín Ari Berman uviedol na zasadnutí, že hoci človek nemusí podporovať politiku izraelskej vlády, „popierať právo Židov mať vlastný štát, zatiaľ čo to isté nepopierame žiadnemu inému národu, je dvojaký meter, pokrytectvo a antisemitizmus.“

Tu však treba poznamenať, že nikto židovskému národu právo mať štát neupieral, avšak nie všetci chápali a chápu, prečo by mal ležať na území, ktoré pred 2000 rokmi opustil.

Berman aj Jicchok Frankel, študent práva a bývalý žalobca v prípade proti Regentom Kalifornskej univerzity v súvislosti s protižidovskými protestmi po útokoch zo 7. októbra 2023, uviedli, že „anti-sionizmus je antisemitizmus“.

Tu sa Jicchok Frankel mýli – v demokratickej spoločnosti k sionizmu možno zaujať rovnaký postoj ako ku komunizmu, nacizmu či mccarthizmu. Jednoducho neplatí demagogické tvrdenie, že kto odmieta sionizmus musí byť automaticky aj antisemita.

Bollerová, autorka knihy Still Standing: The Untold Truth of My Fight Against Gossip, Hate, and Political Attacks, oponovala, že „ako katolíčka“ nesúhlasí s tvrdením, že „nový moderný štát Izrael má akýkoľvek biblicko-prorocký význam“. Opakovane sa židovských aktérov pýtala, či ju jej názory robia antisemitskou, až kým predseda komisie, viceguvernér Texasu Dan Patrick, výmenu názorov neprerušil.

Bollerová povedala pre EWTN News, že členovia komisie ju pred niekoľkými mesiacmi požiadali, aby odstúpila, no ona odmietla. Uviedla tiež, že viacerí členovia ju pred zasadnutím požiadali o stretnutie, aby ju odradili od jej plánovaných vyjadrení. „Snažili sa zistiť, čo poviem na zasadnutí, a umlčať ma,“ povedala. „Povedala som im, že ma neumlčia.“

Neskôr počas zasadnutia sa do diskusie o katolíckom učení o židovskom národe zapojil panelista Ryan Anderson, prezident Ethics and Public Policy Center, a čítal pasáže z dokumentu II. vatikánskeho koncilu Nostra aetate, aj zo spisov pápeža Benedikta XVI. Anderson citoval nasledujúcu pasáž, ktorá uvádza, že hoci „židovské autority a tí, ktorí ich nasledovali, naliehali na smrť Krista“, „to, čo sa stalo počas jeho utrpenia, nemožno pripisovať všetkým Židom bez rozdielu, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom.“ Odsek ďalej uvádza, že židovský národ nemožno považovať za Bohom zavrhnutý „akoby to vyplývalo zo Svätého Písma.“

Postoj katolíkov k sionizmu býva spravidla rezervovaný, najmä z teologických dôvodov. Katolícka náuka nevidí moderný štát Izrael ako naplnenie biblických proroctiev ani ako osobitnú etapu dejín spásy, keďže Starú zmluvu chápe ako naplnenú v Kristovi a Cirkev ako nový Boží ľud. Preto katolícka tradícia odmieta teologizovanie moderného židovského štátu a neprijíma protestantské formy kresťanského sionizmu, ktoré mu prisudzujú eschatologický význam.

Zároveň však uznáva prirodzené právo každého národa na existenciu a bezpečnosť, teda aj Izraela, a odmieta antisemitizmus, rovnako ako v minulosti americkú segregačnú politiku. Rezervovanosť teda znamená rozlišovanie medzi politickou realitou štátu a náboženskou ideológiou, nie popieranie dôstojnosti či práv židovského národa.

Okrem toho z pohľadu katolíckej Tradície je označenie Židov ako „starších bratov“ teologicky nepresné, ak sa chápe v zmysle kontinuity dnešného rabínskeho judaizmu s biblickým Izraelom bez rozlíšenia dejinného zlomu. Kresťanstvo vzniklo okolo roku 30 po Kristovej smrti a Zmŕtvychvstaní ako naplnenie starozákonných zasľúbení a veľmi rýchlo sa rozšírilo po celom Stredomorí.

Súčasný rabínsky judaizmus sa však formoval až po zničení Jeruzalema v roku 70, keď sa po páde chrámového kultu a po zhromaždeniach rabínov (tradične spájaných s Jamniou) vyvinula nová náboženská štruktúra založená na Tóre a rabínskej interpretácii namiesto chrámovej obety. Rabínsky talmudsky judaizmus je vzdialenejší od judaizmu chrámovej obety (do pádu Jeruzalema) ako katolicizmus.

Z tohto hľadiska nejde o jednoduchý model „starší brat – mladší brat“, ale o dve odlišné vetvy, ktoré sa po roku 70 definitívne oddelili: katolíci ako tí, ktorí vyznali Krista ako naplnenie Zákona a Prorokov, a rabínsky judaizmus ako čiastočne postchrámová forma náboženstva bez mesiášskeho uznania Ježiša.

Navyše samotný výraz „starší brat“ v biblickej symbolike často evokuje postavu Kaina či Ezaua, čo je obraz napätý a potenciálne kontraproduktívny v prvom rade pre samotných Židov. Preto je presnejšie hovoriť o spoločnom starozákonnom dedičstve a o historickom rozchode než používať metaforu, ktorá môže byť teologicky aj symbolicky zavádzajúca.

Branislav Krasnovský

Zdroj: Catholic News Agency – CNA, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com; wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)