Smrť globalizmu alebo Tretej republiky USA? O duchu Ameriky, literatúre a Trumpovej ceste do neznáma v štýle kapitána Achaba

Jozef Duháček
6. februára 2026   Politika   Komentár

V tomto texte hojne čerpám z podcastu amerického autora E. Michaela Jonesa z 28. januára. S niektorými postrehmi E. M. Jonesa sa stotožňujem, iné považujem za provokatívne, no zaujímavé. E. Michael Jones už istý čas zastáva názor, že, tretia americká republika (prvá republika skončila občianskou vojnou, druhá trvala do konca druhej svetovej vojny a tretia trvá od roku 1945 podnes) sa veľmi rýchlo približuje k svojmu koncu a Boh poveril Donalda Trumpa, aby ukončil existenciu amerického impéria. Zakladajúci naratívny mýtus tretej republiky stratil silu a presvedčivosť. Jej základná inštitúcia – Organizácia Spojených národov –, ktorej fundamentálnym princípom bola vláda práva, teda medzinárodného práva, alebo v novšej podobe tzv. medzinárodný poriadok založený na pravidlách, sa rovnako blíži ku koncu.

V dramatickom prejave pred Svetovým ekonomickým fórom v Davose vo Švajčiarsku kanadský premiér Mark Carney oznámil koniec tejto éry a povedal, že medzinárodný poriadok založený na pravidlách bol koncept, ktorý imperiálne západné krajiny presadzovali a používali na ospravedlňovanie svojich nespočetných odchýlok od medzinárodného práva a jeho zneužívania.

Podľa Carneyho po celé desaťročia krajiny ako Kanada prosperovali z toho, čo nazývame poriadkom založeným na pravidlách. Pripojili sme sa k jeho inštitúciám, chválili sme jeho princípy a profitovali sme z jeho predvídateľnosti. Pod jeho ochranou sme mohli presadzovať hodnotovo orientovanú zahraničnú politiku.

Vedeli sme, povedal Carney, že príbeh o poriadku založenom na pravidlách je čiastočne nepravdivý, že tí najsilnejší si udelili výnimky z pravidiel, kedykoľvek sa im to hodilo, že obchodné pravidlá sa presadzovali asymetricky a že medzinárodné právo sa uplatňovalo s rôznou razanciou v závislosti od identity obvineného alebo obete. Táto fikcia bola užitočná pre americkú hegemóniu, najmä tým, že prinášala verejný prospech, udržiavala otvorené námorné trasy, stabilný finančný systém, kolektívnu bezpečnosť a rámec na riešenie sporov.

Zúčastňovali sme sa rituálov a do veľkej miery sme sa vyhýbali poukazovaniu na rozdiely medzi rétorikou a realitou. Tento kompromis už nefunguje.

Podľa Jonesa sme uprostred, nie prechodu, ale zlomu. A hovorí to niekto, kto tento poriadok podporoval a podporuje – Svetové ekonomické fórum. Pripomeňme si, čím bola táto organizácia. Svetové ekonomické fórum bolo verejnou tvárou globalizmu. Pamätáte si Klausa Schwaba? Už sa o ňom nehovorí. Klaus vám ešte nedávno s absolútnym pokojom kázal, že sa blíži doba, keď nebudete nič vlastniť a budete šťastní.

Čo sa stalo? Dnes už nikto týmto spôsobom nehovorí. Dokonca aj podporovatelia Nového svetového poriadku ustupujú od samotného poriadku, ktorý kedysi podporovali. Podľa Jonesa je to znak toho, že ide o niečo väčšie než len o inštitúciu jedného muža. Hovoríme o konci tretej republiky a o konci jej hlavnej inštitúcie, ktorou bola Organizácia Spojených národov, ktorá vytvorila fikciu nazývanú poriadok založený na pravidlách. Tento poriadok sa zrútil pod váhou vlastného pokrytectva a vnútorných rozporov.

Mohli by sme pokračovať množstvom príkladov. Vezmime si ten najznámejší. Kaddáfí. Hillary Clintonová nechala zavraždiť Kaddáfího a rehotala sa so svojimi feministickými priateľkami nad tým ako bol zavraždený, a hovorila o tom ako o nejakom druhu oslobodenia – oslobodenia líbyjského ľudu od muža, ktorý mu zabezpečil bezplatné vzdelanie, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, prácu a obživu, ktorý chcel vytvoriť zlatom krytú menu – zlatý dinár – pre Afriku a ktorý si získal vďačnosť miliónov Afričanov tým, že zaplatil satelit umožňujúci mobilnú telefóniu.

Hillary Clintonová dala tohto muža zavraždiť kvôli tomu, čo robil, kvôli hrozbe, ktorú predstavoval pre tento takzvaný poriadok založený na pravidlách. Tento systém sa rozpadá. Mizne. Noviny New York Times uviedli, že Carneyho prejav bol dôležitý prejav. Môže sa ukázať ako jeden z najdôležitejších prejavov, aké nejaký globálny líder za posledné roky predniesol. Dejú sa veľké veci.

Je to len Kanada? Sú to len tí pokorní severania, ktorým Spojené štáty ich zmrznutú krajinu skôr či neskôr zoberú? Ukazuje sa, že nie. Americký minister obchodu Howard Lutnick bol tiež v Davose a o novom svetovom poriadku, o poriadku založenom na pravidlách, povedal to isté. Povedal to ako človek z Trumpovej vlády.

„America First,“ povedal Svetovému ekonomickému fóru, „je iný model, a povzbudzujeme aj ostatných ľudí, ostatné krajiny, aby ho zvážili – model, v ktorom sú naši pracujúci na prvom mieste. Chceme robiť politiku, ktorá má dopad na našich pracujúcich.“

Suverenita sú vaše hranice. Máte právo na hranice. Nemali by ste presúvať výrobu liekov do zahraničia. Nemali by ste presúvať výrobu polovodičov do zahraničia. Nemali by ste presúvať celú svoju priemyselnú základňu. Nemali by ste byť závislí od akejkoľvek inej krajiny v tom, čo je základom vašej suverenity. A ak už máte byť od niekoho závislí, tak to musí byť váš naozaj najlepší spojenec.

Podľa jednej zo správ o tejto udalosti Lutnick v Davose povedal, že prítomnosť Spojených štátov na tohtoročnom summite je veľmi jasným signálom, signálom, že globalizácia na Západe a v Spojených štátoch amerických zlyhala. Faktom je, že zabrzdila Ameriku, uškodila americkým pracujúcim. A my sme tu preto, aby sme povedali, že „America First“ je iný model, model, ktorým povzbudzujeme ostatné krajiny, aby nasledovali alebo aspoň zvážili. Globalizácia zlyhala.

Globalizácia bol hlavný projekt tretej americkej republiky a teraz všetci priznávajú, že zlyhal.

A čo Donald Trump? Na začiatku štvrtej republiky vstupuje Amerika do neprebádaných vôd s Donaldom Trumpom ako kapitánom lode – štátu. Ako ju bude navigovať cez tieto neprebádané vody? Čo je ekvivalentom Polárky v týchto temných a rozbúrených moriach? Akým sextantom bude určovať zemepisnú šírku a dĺžku? Ktorá hviezda ho povedie?

Trump odpovedal na tieto otázky v nedávnom rozhovore pre New York Times. Keď sa ho pýtali, či existujú nejaké hranice jeho globálnej moci, Trump odpovedal: „Áno, je tu jedna vec – moja vlastná morálka, moja vlastná myseľ. To je jediná vec, ktorá ma môže zastaviť. Nepotrebujem medzinárodné právo.“

Podľa Jonesa je to ohromujúce vyhlásenie. Tento muž je kapitánom lode amerického štátu a táto loď sa plaví do neprebádaných vôd. Aj keď sa plavíte po zmapovaných vodách, potrebujete mapu. Čo je to mapa? Je to objektívna analýza toho, kde sa nachádzate, kam smerujete a čo stojí medzi tým, kde ste, a tým, kam chcete ísť. A Donald mapu nemá. A ešte sa tým chváli. Ak za mapu považujeme právo, on ju nepotrebuje.

Aký typ človeka môže takto rozprávať?

Tu sa Jones odvoláva na svoju poslednú knihu o americkej identite zvanú Walking with a Bible and a gun. V tejto knihe je zaujímavá kapitola, v ktorej Jones rozoberá Miltonov Stratený raj. Podľa Jonesa je Stratený raj tá skutočná, nepísaná ústava Spojených štátov. Konkrétne je tou ústavou Satanov prejav z Miltonovej básne. A čo povedal Miltonov Satan?

Zbohom, šťastné polia,
kde prebýva večná radosť. Buďte pozdravené, hrôzy,
pekelné hlbiny, a ty, najtemnejšie Peklo,
prijmi svojho nového vládcu – toho,
ktorý prináša myseľ, ktorú nezmení miesto ani čas.
Myseľ je vlastným svetom a sama v sebe
dokáže stvoriť Nebo z Pekla a Peklo z Neba.
Čo záleží, kde som, ak zostávam tým, kým som,
a kým mám byť – všetkým okrem toho,
koho hrom povýšil nado mňa?
Tu aspoň budeme slobodní; Všemohúci nestaval
toto miesto zo závisti a nevyženie nás odtiaľto.
Tu môžeme bezpečne vládnuť – a podľa môjho rozhodnutia
vládnuť stojí za každú ambíciu, aj keby to malo byť v Pekle.
Lepšie vládnuť v Pekle, než slúžiť v Nebi.“

Necítite v Donaldových slovách ozvenu Satanovho prejavu? Stačí Donaldovi jeho vlastná myseľ, aby nás previedol najväčšou krízou v dejinách Spojených štátov amerických, pýta sa Jones? Myseľ, ktorú nezmení miesto ani čas, ani poriadok založený na pravidlách, ani medzinárodné právo, ani konsenzus Organizácie Spojených národov. Myseľ je vlastným svetom a sama v sebe dokáže urobiť z Neba Peklo a z Pekla Nebo. Čo záleží, na tom kde je, ak zostáva tým, kým je, a kým má byť? Koho to zaujíma? On je ten človek. On je stredom vesmíru, pretože je prezidentom Spojených štátov. Tam budeme aspoň slobodní.

Satan hovorí o Pekle. Trump hovorí o Amerike. Všemohúci nestaval toto miesto zo závisti a nevyženie nás odtiaľto. Tam môžeme bezpečne vládnuť. „Lepšie vládnuť v Pekle, než slúžiť v Nebi.“

Jones sa neodvažuje tvrdiť, že Donald Trump niekedy v živote čítal Stratený raj. Ale zakladatelia prvej americkej republiky ho čítali – Thomas Jefferson, John Adams, Benjamin Franklin. A ak nečítali Stratený raj, čítali pamflet Thomasa Painea Zdravý rozum. Percentuálne ho čítalo viac Američanov než akúkoľvek inú knihu v dejinách USA. A čo tam stojí? Paine celkom verne reflektuje Miltonove slová:

„Zbohom, nádej, a s nádejou zbohom strach.
Zbohom, výčitky. Všetko dobro je pre mňa stratené.
Zlo, buď ty mojím dobrom –
a vďaka tebe aspoň mám,
s Kráľom nebies rozdelenú ríšu.
Cez teba napoly – a možno ešte viac –
budem vládnuť, keď človek zakrátko povstane,
a tento nový svet to spozná.“

Žijeme v novom svete. A Jones hovorí, že tento človek, Donald Trump, robí to čo robí preto, lebo je Američan. A podľa Jonesa si Američania ako súčasť svojej identity osvojili satanizmus.

A prostriedok, ktorý na to použili, nástroj, ktorý im umožnil internalizovať satanizmus, satanský pohľad na svet, satanskú vzburu, zosobnenú v pojme non serviam do americkej identity – je protestantizmus. Trump sa narodil ako presbyterián, hoci Jones ho teraz považuje skôr za žida – minimálne sa tak, podľa Jonesa, správa. Akým spôsobom sa teda non serviam dostalo do americkej identity? Čo umožnilo povedať: „Nebudem slúžiť“? Je to sola scriptura. A to, čo tu máme teraz s Donaldom Trumpom, je sola scriptura bez samotného Písma.

Keď hovoríme o úpadku kalvinizmu v Amerike, nutne sa dostaneme dostaneme k Ralphovi Waldo Emersonovi. Jeho najdôležitejším textom je Sebadôvera/Sebestačnosť (Self-Reliance). Hlavná myšlienka Sebadôvery je v jadre satanistická – Človek má plne dôverovať vlastnému svedomiu, intuícii a vnútornej pravde, človek má nasledovať len a iba vlastné svedomie, nič nie je posvätné okrem integrity vlastnej mysle.

Odkiaľ to Emerson zobral? Zo sola scriptura. Hoci Emerson už neveril. Už nepotreboval Písmo. Prestal mu veriť. Vzdal sa svojej služby ako unitársky kazateľ a zostalo mu už len „ja“, pretože k tomu to nakoniec vždy dospeje?

Sola scriptura je múdro a fundovane znejúca výhovorka na to, aby ste projektovali svoje túžby, žiadostivosti, chlipnosť a zločinné sklony do Biblie a z nej potom vytiahli argumenty a odôvodnenie presvedčenia, že máte právo robiť si čokoľvek, čo sa vám zachce. A ak máte moc, tak to robiť pokojne môžete. To je posolstvo sola scriptura.

A preto Emerson hovorí, že jediná vec, na ktorej záleží, je integrita vašej vlastnej mysle. Čítal Donald Trump Emersona? Jones hovorí, že nevie. Ale vie, že všetci Američania tento názor dýchajú už od kolísky. Jones má doktorát z americkej literatúry a hovorí, že presne toto čítate, keď študujete americkú literatúru. Že toto presvedčenie v Amerike dýchate spolu so vzduchom. A ak vás nevedie nič iné, presne týmto sa aj stanete.

Emerson teda hovorí: „Na ničom nezáleží, iba na integrite vašej vlastnej mysle.“ Ale niekto mu namietol: „Čo ak je toto presvedčenie zdola (od Diabla)?“ Emerson odpovedal: „Ak som Diablovo dieťa, potom budem z Diabla žiť (Self-reliance).“

Vráťme sa k bárke amerického štátu. Vynára sa nám tu iná literárna figúra a to kapitán Achab z Melvillovho Moby Dicka. Ide o rovnaký typ satanskej postavy, lenže táto metafora je obzvlášť vhodná, pretože ide o kapitána lode a každý námorník na tejto lodi je závislý od jeho úsudku.

A Achab je muž, ktorý neverí v kompas. Kompas dokonca rozbije. Nepotrebuje kompas. Má svoju myseľ. Jeho myseľ je jeho kompas. To je všetko, čo potrebuje. Na ničom nezáleží, iba na integrite jeho vlastnej mysle. Na jeho morálke. Nehovorte mi, čo mám robiť. Som najmocnejší muž na svete. Teraz už počujeme hlas Donalda Trumpa, ktorý je kapitánom lode – štátu, a naviguje ju smerom k absolútne katastrofálnej vojne s Iránom. Donald Trump zhromažďuje najväčšiu armádu v americkej histórii. Je väčšia než armáda, ktorá zničila Irak – prvý Irak, druhý Irak, všetky tieto ostatné štáty na Blízkom východe.

A teraz sa to celé presúva smerom k Iránu. A my sa plavíme do týchto vôd bez kompasu, pretože tento muž kompas absolútne nepotrebuje. Aký je ten konečný a posledný kompas? Boží zákon. Boží zákon, ktorý otáča strelkou vášho vnútorného kompasu – ktorý voláme svedomie. A vaše svedomie reaguje na morálny zákon, ktorý Boh vpísal do vášho srdca, keď vás stvoril ako rozumné bytosti.

A jediný spôsob, ako sa dá byť človekom – teda rozumnou bytosťou – je nasledovať Logos, pretože Boh je Logos a Logos je Boh. Je to aj vonkajší kompas. Ten istý Logos – Zákon, ktorý Boh vpísal do vášho srdca, je vpísaný do usporiadania vesmíru.

A môžeme sa z neho učiť, tak ako sa z neho učili všetci títo Američania, ktorí išli na západ a vytvorili novú esenciu americkej identity. Ale ako povedal Thoreau: ak sa chceš učiť z prírody, musíš byť prenasledovaný. V celej americkej literatúre nikto nikdy nespomenul tento Thoreauov výrok. Iná vec, ktorú povedal, bola: ak chceš ísť do prírody a učiť sa z nej, radšej si neber zbraň. Treba vstúpiť do prírody, pretože prírodu stvoril Boh a ona je plodná.

Takže máme tu kapitána lode – štátu, ktorý sa správa ako kapitán Achab. Alebo nie, správa sa ako Stockton Rush. Pamätáte si Stocktona Rusha? Alebo ste na neho všetci zabudli? Postavil ponorku nazvanú Titan. A Titan vás mal za štvrť milióna dolárov zobrať dole, na návštevu vraku Titanicu. Rush veľmi nechápal, čo robí, ale aj tak to robil. A našli sa ľudia, ktorí boli dosť hlúpi a mali dosť peňazí, aby sa na Titana nalodili. Neskôr o Rushovi hovorili, že sa správal ako ľahkomyseľný kovboj, ktorý príliš veľa vecí odflákol.

Bol jasným avatarom kapitána Achaba. Najslávnejšia vec, ktorú povedal o výrobe ponorky Titan, bola, že sa na jej navrhovaní podieľalo príliš veľa bielych chlapov. Viete si predstaviť, že niekto takýto dokáže presvedčiť ľudí, aby zaplatili štvrť milióna dolárov za smrť kvôli jeho nezmyselnej posadnutosti? A čo sa nakoniec sa stalo? Dostali sa do určitej hĺbky a tá vec implodovala a boli spálení – tí ľudia neboli spálení, to nie je to správne slovo –, ale boli zničení tlakom, tlakom boli úplne vymazaní zo sveta.

Toto je americká tradícia. Máme túto smrteľnú chybu: vždy nasledujeme nejakého narcistu, nejakého satanistu, ktorý je tak absolútne presvedčený o neomylnosti vlastnej mysle, že prehovorí iných ľudí, aby zomreli kvôli jeho „neomylnosti“.

A presne toto sa práve teraz črtá v Perzskom zálive. Izmael a Kvíkveg (Queequeg) nastúpia na loď. Budú sa plaviť s Achabom. Budú loviť veľryby v Tichom oceáne. A na móle sa objaví otrhaná postava menom Eliáš a pýta sa, či sa naozaj chcú nalodiť na tú loď. A ako väčšinu prorokov, aj tohto si nebudú všímať a počúvať. Keď Izmael prizná, že on a Kvíkveg podpísali zmluvu, ktorá ich viaže vyplávať s kapitánom Achabom, Eliáš sa opýta: „Je tam aj niečo o vašich dušiach? Predali ste svoje duše a myslíte si, že z toho budete mať dobrý zisk?“

Trump, dnešný kapitán lode amerického štátu, je kombináciou Satana, kapitána Achaba a Stocktona Rusha, hovorí E. Michael Jones. Je to muž, ktorý napísal premiérovi Nórska na hlavičkovom papieri Bieleho domu, že sa rozhodol anektovať Grónsko, pretože mu Nórsko odmietlo udeliť Nobelovu cenu za mier.

Bez ničoho, čo by ho viedlo, okrem jeho vlastnej mysle, Trump zhromaždil najväčšiu armádu – čo je jeho vlastný výraz – v americkej histórii, ako prípravu na útok proti Iránu, ktorý je teraz vybavený sofistikovanými zbraňami z Ruska a Číny. Čo by sa asi mohlo pokaziť?

PDF (formát pre tlač)