Pápež Lev XIV. predniesol pozoruhodnú „Správu o stave sveta“: „Náboženská diskriminácia kresťanov sa dnes rozširuje už aj v Európe a Amerikách“

Matej Gavlák
21. januára 2026   Cirkev Spoločnosť

Pápež Lev XIV. predniesol 9. januára mimoriadne zaujímavú, zhruba 40-minútovú reč, nazvanú „Správa o stave sveta“. Zdá sa, že do dnešného dňa o nej neinformovalo žiadne slovenské médium (?!), a to dokonca ani hlásna trúba liberálnych katolíkov. Liberáli (či už „katolícki“ alebo protikatolícki) majú zrejme dobré dôvody taktne odignorovať túto reč Svätého Otca. Pápež totiž okrem iného otvorene hovorí o tom, že kresťanstvo je najprenasledovanejším náboženstvom na svete a že sme ako kresťania diskriminovaní už aj v Európe a Amerikách.

Vojna je opäť v móde

Reč si môžete v angličtine vypočuť na tomto odkaze, a na tomto odkaze je v anglickom jazyku jej doslovný prepis.

Úvod prejavu, ktorý sa konal pred diplomatmi a členmi ich zborov, mal Lev XIV. veľmi taktný a nič nenasvedčovalo tomu, čo príde. Pápež spomenul svojho predchodcu, nad hrobom ktorého sa stretol celý svet, spomenul tiež práve skončený Svätý rok a uzatvorenie Svätej brány. Poďakoval predstaviteľom Ríma a vláde Talianska za skvelo zvládnutú organizáciu Svätého roka, počas ktorého do Večného mesta prišli milióny pútnikov z celého sveta. Spomenul tiež svoju apoštolskú cestu do Turecka a Libanonu. Pápež celú svoju reč často prekladal myšlienkami z diel sv. Augustína, svoj veľký vzor, ktorým sa však z priestorových dôvodov nebudem venovať. Možno však dodať, že spomenul Augustínovo učenie, podľa ktorého existujú dve mestá Božie a ľudské; sväté a hriešne. Žiť musíme v ľudskom meste, hovorí pápež, ale srdcia máme mať obrátené k tomu Božiemu.

Ako prvú kritizoval Svätý Otec vo svojej Správe o stave sveta takzvanú „diplomaciu založenú na sile“, ktorá zjavne nahrádza „diplomaciu na báze dialógu“. „Vojna je opäť v móde a horlivosť pre vojnu sa šíri,“ varoval pápež. Mier podľa neho už nikto nevníma ako „dar a želané dobro“ a namiesto toho sa mier „vyhľadáva prostredníctvom zbraní ako podmienka presadzovania vlastnej nadvlády“.

Hovoril o „humanitárnom práve“, ktoré by malo počas vojny garantovať aspoň minimum ľudského zaobchádzania. „Nemôžeme ignorovať, že ničenie nemocníc, energetickej infraštruktúry, domovov a miest nevyhnutných pre každodenný život predstavuje vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva,“ uviedol pápež s tým, že Svätá stolica „rozhodne odcudzuje“ akékoľvek vojenské útoky na bezbranných civilistov.

Podľa pápeža by OSN mala zohrávať „kľúčovú úlohu“ pri podpore dialógu, humanitárnej podpore a budovaní spravodlivejšej budúcnosti.

Jazyk ako zbraň

Jednou z na internete najviac zdieľaných častí príhovoru sa stala tá, ktorá nasledovala ďalej. V nej pápež kritizoval profesionálne prekrúcanie významu slov, ktorých význam sa stáva „tekutejším“. „V skomoleninách sémantickej nejednoznačnosti sa jazyk stáva čoraz viac zbraňou, ktorou sa dá klamať alebo udierať a urážať protivníkov,“ varovala hlava katolíckej Cirkvi. Slová musia mať opäť raz jednoznačný význam, a dodal, čo je „skutočne potrebné na predchádzanie konfliktom a na zabezpečenie toho, aby nikto nebol v pokušení zvíťaziť nad ostatnými so zamýšľaním sily, či už verbálnej, fyzickej alebo vojenskej“.

Následne varoval, že „oslabovanie jazyka“ sa často deje pod zámienkou „slobody prejavu“, no v skutočnosti „opak je pravdou“, keďže sloboda prejavu je garantovaná „istotou jazyka a tým, že každý výraz je ukotvený v pravde“. „Je bolestivé vidieť, ako sa najmä na Západe priestor pre skutočnú slobodu prejavu rýchlo zmenšuje“, uviedol Lev XIV. šokujúco. „Zároveň sa rozvíja nový jazyk orwellovského štýlu, ktorý v snahe byť čoraz inkluzívnejší končí vylúčením tých, ktorí sa neprispôsobujú ideológiám, ktoré ho živia.“

Podľa Svätého Otca toto zámerné „orwellovské“ prekrúcanie jazyka vedie až k obmedzovaniu základných ľudských práv – a predovšetkým práva na vlastné svedomie. „V tejto súvislosti výhrada svedomia umožňuje jednotlivcom odmietnuť právne alebo profesionálne záväzky, ktoré sú v rozpore s morálnymi, etickými alebo náboženskými zásadami hlboko zakorenenými v ich osobnom živote,“ vysvetľuje pápež s tým, že sa to môže týkať odmietnutia vojenskej služby, či odmietnutia podieľať sa na potratoch či eutanázii u zdravotníkov. „Výhrada vo svedomí nie je vzburou, ale aktom vernosti voči sebe samému,“ upozornil pápež.

Kresťania – prenasledovaní i diskriminovaní

Pozoruhodnou je i ďalšia časť príhovoru. V nej Lev XIV. upozorňuje, že podľa najnovších dát je „porušovanie náboženskej slobody na vzostupe“ a že „64 % svetovej populácie trpí vážnym porušovaním tohto práva“. Následne pápež odcudzuje všetky formy antisemitizmu a deklaruje, že „každé úprimné náboženské hľadanie je „odrazom jediného božského tajomstva, ktoré zahŕňa celé stvorenie“.

„Avšak,“ pokračuje Svätý Otec, „nemožno prehliadať, že perzekúcia kresťanov zostáva jednou z najviac rozšírených ľudskoprávnych kríz, ktorá postihuje 380 miliónov veriacich po celom svete.“ Kresťania podľa Leva „trpia kvôli svojej viere vysokou alebo extrémnou úrovňou diskriminácie, násilia a útlaku“. Tento stav postihuje 1 zo 7 kresťanov a v roku 2025 sa kvôli „prebiehajúcim konfliktom, autoritárskym režimom a náboženskému extrémizmu (islamizmu)“ ešte zhoršil.

Pápež zvlášť spomenul „mnohé obete… nábožensky motivovaného násilia“, zvlášť v Bangladéši, v regióne Sahel (pás subsaharskej Afriky), v Nigérii „ako aj obete vážneho teroristického útoku na farnosť sv. Eliáša v Damasku z júna minulého roka“ (bližšie o udalosti informoval napríklad denník Pravda). Lev XIV. pred veľvyslancami dokonca spomenul aj výraz „džihádistické násilie“, keď uviedol, že nezabúda „ani na obete džihádistického násilia v Cabo Delgado v Mozambiku“.

„Zároveň nesmieme zabúdať na rafinovanú formu náboženskej diskriminácie kresťanov, ktorá sa šíri aj v krajinách, kde sú vo väčšine, ako napríklad v Európe či Amerikách,“ uviedol nečakane Lev XIV. Podľa jeho slov sa niektoré tamojšie vlády pokúšajú „obmedzovať“ schopnosť kresťanov ohlasovať Evanjelium a to „z politických alebo ideologických dôvodov“. Obzvlášť to platí, keď ide o „dôstojnosť najslabších, nenarodených, utečencov a migrantov, či podporu rodiny“.

Samozrejme, pápež tu spomenul aj to, že nesmieme prehliadať „neodňateľné práva“ migrantov, ktoré „treba rešpektovať v každej situácii“. „Nie všetci migranti sa sťahujú podľa vlastného uváženia, ale mnohí sú nútení utiecť z dôvodu násilia, prenasledovania, konfliktov a dokonca v dôsledku klimatických zmien, ako je to v rôznych častiach Afriky a Ázie,“ uviedol rečník. Rovnako tak i väzni nikdy nesmú byť v našich očiach „redukovaní len na zločiny, ktoré spáchali“.

Povolanie k láske a k životu

„Okrem toho sú z kresťanského hľadiska ľudské bytosti stvorené na obraz a podobu Boha, ktorý „tým, že ich povolal k existencii z lásky, zároveň ich povolal k láske,“ uviedol ďalej pápež veľmi ľudským vyjadrením. A pokračoval:

„Toto povolanie sa v rámci rodiny prejavuje privilegovaným a jedinečným spôsobom. V tomto kontexte sa učíme milovať a podporovať schopnosť slúžiť životu, čím prispievame k rozvoju spoločnosti a poslania Cirkvi.“

Lev XIV. povedal, že inštitúcia rodiny dnes čelí dvom veľkým výzvam: na jednej strane je to snaha medzinárodného systému „zanedbávať a podceňovať“ základnú spoločenskú úlohu rodiny, čo vedie k jej „progresívnej inštitucionálnej marginalizácii“. Na druhej strane je to ignorovanie narastajúcej a bolestivej reality „krehkých, rozbitých a trpiacich rodín“, ktoré sú sužované „vnútornými ťažkosťami a rušivými javmi vrátane domáceho násilia“. Krásne a symbolické sú aj nasledujúce pápežove slová v tomto významnom príhovore:

„Povolanie k láske a k životu, ktoré sa významným spôsobom prejavuje vo výlučnom a nerozlučnom zväzku medzi ženou a mužom, znamená základný etický imperatív, ktorý umožňuje rodinám prijať a plne sa starať o nenarodený život. To je čoraz viac prioritou, najmä v krajinách, ktoré zažívajú dramatický pokles pôrodnosti. Život je totiž neoceniteľným darom, ktorý sa rozvíja v oddanom vzťahu založenom na vzájomnom darovaní sa a službe.“

Lev XIV. pokračoval a uviedol, že Cirkev „kategoricky odmieta akúkoľvek prax, ktorá popiera alebo zneužíva pôvod života a jeho rozvoj“. Za prvú takúto „prax“ označuje potrat, ktorý „prestriháva vznikajúci život a odmieta prijať dar života“. Svätá stolica podľa pápeža vyjadruje hlboké znepokojenie nad potratovou turistikou, ktorá sa deje v niektorých častiach sveta a „považuje tiež za poľutovaniahodné, že verejné zdroje sú vyčleňované na potláčanie života, a nie na podporu matiek a rodín“. Svätý Otec vyhlásil, že „prvoradým cieľom musí zostať ochrana každého nenarodeného dieťaťa“, ako aj „účinná a konkrétna podpora každej ženy, aby bola schopná privítať život“.

Skritizoval tiež prax náhradného materstva, ktoré degraduje ľudskú bytosť na „produkt“, ako aj eutanáziu starých, chorých, izolovaných, či dokonca chudobných. Vlády by podľa jeho slov mali presadzovať politiku „autentickej solidarity“ namiesto „podnecovania klamlivých foriem súcitu“. Hlava katolíckej Cirkvi tiež vyzvala na „úvahy“, ako možno pomôcť mladým ľuďom, ktorí čelia mnohým ťažkostiam – vrátane závislosti na drogách.

„Spoločnosť je zdravá a skutočne napreduje len vtedy, keď chráni posvätnosť ľudského života a aktívne pracuje na jeho podpore,“ dodal pápež s tým, že všetky vyššie zmienené praktiky sú dôkazom toho, že dnes žijeme v dobe skutočného „okliešťovania“ ľudských práv.

(Skutočný) Mier Ukrajine i Blízkemu východu

Ďalšou staťou zo správy, ktorá zrejme katolíckych liberálov nepotešila, že ju tak statočne odignorovali, bola pápežova výzva na „okamžité ukončenie bojov“ („immediate ceasefire“) a na „dialóg“, ktorého cieľom má byť „úprimné hľadanie ciest vedúcich k mieru“. V tejto časti prejavu Lev XIV. výslovne spomenul Ukrajinu a jej „trpiace civilné obyvateľstvo“. Pokračoval:

„Naliehavo vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby nezakolísalo vo svojom záväzku presadzovať spravodlivé a trvalé riešenia, ktoré ochránia tých najzraniteľnejších a vrátia nádej postihnutým národom. Rovnako zdôrazňujem plnú ochotu Svätej stolice podporovať akúkoľvek iniciatívu, ktorá podporuje mier a harmóniu.“

Lev XIV. sa zastavil aj pri Svätej zemi a upozornil, že napriek prímeriu, ktoré tam bolo v októbri ohlásené, „civilné obyvateľstvo naďalej znáša vážnu humanitárnu krízu, ktorá pridáva ďalšie utrpenie k už prežitému“. Opäť zacitujem:

„Svätá stolica je obzvlášť pozorná voči akejkoľvek diplomatickej iniciatíve, ktorá sa snaží zaručiť Palestínčanom v pásme Gazy budúcnosť trvalého mieru a spravodlivosti v ich vlastnej krajine, ako aj celému palestínskemu ľudu a celému izraelskému ľudu. Predovšetkým riešenie v podobe dvoch štátov zostáva inštitucionálnou perspektívou na splnenie legitímnych túžob oboch národov…“

Prvý pápež zo Severnej Ameriky však dodáva, že na Západnom brehu sa, žiaľ, naopak násilie voči palestínskemu civilnému obyvateľstvu ešte zvýšilo, pričom každý národ „má právo žiť v mieri vo svojej vlastnej krajine“.

Hrozbou môžu byť aj UI zbrane

Lev XIV. v krátkosti menovite spomenul aj niektoré ďalšie krajiny postihnuté rôznymi nešťastiami, a síce Venezuelu, Sudán a Mjanmarsko.

Za zvlášť dôležité považuje predovšetkým to, aby národy nadviazali na novú zmluvu o globálnom odzbrojovaní START, ktorá vyprší už vo februári tohto roka. „V skutočnosti existuje nebezpečenstvo návratu k pretekom vo výrobe čoraz sofistikovanejších nových zbraní, a to aj s pomocou umelej inteligencie,“ varuje Lev XIV., ktorý chce z témy hrozby umelej inteligencie spraviť jednu z nosných tém svojho pontifikátu. Podľa jeho slov treba v týchto otázkach myslieť na „vhodné regulačné rámce“ zamerané na „ochranu slobody a ľudskej zodpovednosti“.

Na úplný záver Svätý Otec pripomenul, že tento rok v októbri uplynie 800 rokov od smrti sv. Františka z Assisi, ktorého pápež označil za „muža pokoja a dialógu, všeobecne uznávaného aj tými, ktorí nepatria ku katolíckej Cirkvi“. Dodal:

„Jeho život jasne žiari, pretože bol inšpirovaný odvahou žiť v pravde a s vedomím, že pokojný svet je vybudovaný vďaka pokorným srdciam obráteným k nebeskému mestu.“

Lev XIV. preto zaželal na začiatok nového roka všetkým „pokorné a pokoj milujúce srdce“.

Nový pápež svojou „Správou o stave sveta“ ukázal, že má triezve uvažovanie nezakalené modernistickou ideológiou, ako aj dobrý rozhľad o tom, čo sa vo svete deje. Snáď sa bude týmito svojimi vlastnosťami riadiť aj v ďalších aspektoch svojho pontifikátu.

PDF (formát pre tlač)