Budúcnosť synodálnej Cirkvi? Pastoračná asistentka – farárka zastupuje kňaza. Požehnáva LGBT aj znovu zosobášených rozvedených. Ona sama je tiež rozvedená…

27. októbra 2025   Aktuality

Vzhľadom nato, kto je dnes v katolíckej Cirkvi najaktívnejší a vzhľadom nato, kto z nej masovo uteká, môžeme konštatovať, že budúcnosť jej aktívnych laikov bude čoraz viac pripomínať oné angažované súdružky, aké sme poznali v časoch normalizačného socializmu. V tom čase, keď už aj samotní súdruhovia premýšľali o tom, ako si užiť v kapitalizme nasporené imanie, dominoval v spoločnosti na strednej kádrovej úrovni typ angažovanej ženy – posledný relikt socialistickej dogmatiky. Jej nadšenie, aktivizmus a prvoplánová ideová afektovanosť liezli na nervy ešte aj súdruhom, ale nikto sa neodvážil súdružke povedať, že občanov jej zuby, vycerené pri empatickej komunikácii s pracujúcim ľudom, vôbec nezaujímajú.

Tento typ sa momentálne hojne rozmohol v Cirkvi, ktorá sa najnovšie nazýva synodálnou. Vidíme ho všade: behá po farnosti ako Speedy Gonzales, všetko vie a všetko organizuje, precítene spieva najnovšie pop-synodálne piesne a novinky z Godzone, riadi stretká, radí mamičkám, tancuje s pánom farárom na plese disko tance, bojuje proti tmárom, kontrolovala rúška a dezinfekčnú vodičku v kostole, sleduje kto neprijíma na ruku, úraduje, zaskakuje, prekypuje.

Ako môže vyzerať tento nový ideál v praxi, keď sa mu z farnosti vďaka jeho preafektovanej mazľavosti podarí úspešne vypudiť všetkých mužov a ženy, ktoré nie sú ochotné neustále prekypovať, to nám ukázal portál Katholisch.de. Ten predstavil čitateľom zatiaľ najprogresívnejší model novej pastorky alias pastoračnej pracovníčky, ktorá zastupuje vo farnosti kňaza.

https://www.katholisch.de/artikel/65037-diese-pastoralreferentin-segnet-alle-die-sie-darum-bitten

Angelika Böhmová z Ravensburgu má 63 rokov a množstvo angažovanej energie. Stíha namiesto kňaza nielen riadiť farnosť, ale ešte aj požehnávať počas špeciálnych obradov, ktoré si sama koncipuje, aj keď nikto nepovedal, v čom sa jej požehnanie líši od akéhokoľvek požehnania ktoréhokoľvek laika. Neodmietne nikoho:

„Ako by som si mohla vyberať ľudí na základe toho, kto si požehnanie zaslúži a kto nie?“

Prečo by sa však všetci ľudia nemohli sami doma navzájom požehnať a musia kvôli tomu chodiť za Angelikou, keď je takou istou laičkou ako oni, to portál Katholisch.de neobjasňuje.

Angelika pracuje ako „cirkevná pracovníčka v diecéze Rottenburg-Stuttgart“ a „pastorálna asistentka“ už 30 rokov. Stihla sa vydať aj rozviesť. Počas svojej pastoračnej práce sa podľa jej tvrdenia „opakovane stretávala s ľuďmi, ktorí sa cítia vylúčení z Cirkvi, opustili Cirkev a prepadávajú sa cez trhliny“.

Predchádzajúci pán farár, ktorý už odišiel do dôchodku zaviedol požehnávania pre všetkých, čiže aj pre páry rovnakého pohlavia, rozvedených a znovu zosobášených etc. Angelika teraz jeho portfólio prevzala a požehnáva s plným nasadením. Žiadostí o požehnanie je mnoho. Portál Katholisch.de píše:

„Vzhľadom na opakované žiadosti o obrady požehnania, a to aj od rodín a párov, pastoračný tím zvažoval zriadenie nejakého vyhradeného miesta pre tento účel. Do úvahy prišiel farský Kostol sv. Izidora, ktorý sa nachádza v Eggartskirchu neďaleko Ravensburgu.“

A tak vytvoril pastoračný tím tzv. Kostol požehnávania, ktorý je špeciálne určený na požehnávania týchto neregulárnych, ale aj regulárnych párov. Aby to účastníci a objekty požehnania nemali potom ďaleko na oslavu (ale to nie je v žiadnom prípade sobáš, to len tak vyzerá, všetci sú tam síce tak vyobliekaní, správajú sa rovnako ako pri sobáši, ale sobáš to nie je), tak z farskej stodoly vytvorili „miesto konania podujatí“, kde sú rodinné oslavy (čo oslavujú?) a recepcie.

„Farárka“, ako portál Katholisch.de otvorene nazýva Angeliku, ponúka rôzne služby. Organizuje požehnania aj oslavy pre rozvedené páry, „ktorým Cirkev zakázala znovu sa sobášiť v kostole“. Tieto páry, ako hovorí, chcú „začať odznova“ (?) s iným partnerom a „prosia ma, aby som ich lásku zverila Božiemu požehnaniu“.

Prečo však idú za Angelikou a nie napríklad za starou mamou, ktorá je rovnaká laička ako Angelika a navyše vie o katechizme pravdepodobne viac ako „pani farárka“, to sa nedozvieme.

Avšak prichádzajú aj páry, ktoré vystúpili z Cirkvi a túžia po požehnaní! Tu sa zmätok stáva dokonalým. Ak nie sú veriacimi, tak na čo potrebujú požehnanie, v ktorého moc a účinok (aj keby ho dával kňaz) neveria? A ak veria, ako to, že vystúpili oficiálne z Cirkvi a vôbec sa neboja o spásu svojej duše? Zdá sa, že na území bývalého Čierneho a Teutoborského lesa došlo k veľmi zaujímavému mentálnemu vývoju.

Tieto obrady požehnávania nemajú ucelenú a fixnú skladbu. Pani farárka „zámerne vyzýva páry alebo rodiny, aby si sami vybrali stavebné kamene obradu, ako aj texty a piesne“. Dokonca ona sama napísala „mnohé texty“ obradu, pretože – „neexistovali žiadne vzory“. Skrátka, vytvorila si sama svoje vlastné obrady. Niekdy na obrad prinesie „kúsky hliny, sušené kvety, farebné stuhy alebo trblietavé kamienky, ktoré potom umiestni na konkrétne miesto v Kostole požehnávania a vyzve oslávencov, aby ich držali v rukách ako symboly a zapojili sa do diskusie o nich.“

Svoje oficiálne povolanie Cirkvou demonštruje tým, že „je pre ňu dôležité začať každý obrad požehnania znamením kríža a aj ním požehnanie ukončiť“. Takže, ona je vlastne konzervatívna. Iní možno nerobia ani to?

To sa dozvieme určite aj bez toho, aby sme museli ísť do Nemecka. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že synodálna cesta úspešne napreduje aj na Slovensku a možno sa už čoskoro dočkáme aj my našej pastoračnej Angeliky. Nota bene, keď pápež Lev XIV. minulý týždeň na zasadnutí synodálnych výborov v Ríme uviedol, že aj on sám poznal v Peru rehoľníčky, ktoré v neprítomnosti kňaza krstili aj sobášili. Zacitujem z portálu Katholisch.de:

https://english.katholisch.de/artikel/65244-pope-leo-xiv-talks-to-synod-teams-also-about-women-in-the-church

„Okrem zložitejších otázok, ktoré sú súčasťou študijnej skupiny,“ odkázal Lev XIV. na otázku diakonátu žien, ktorá bola vyňatá zo Svetovej synody: „Myslím si, že problém nie je v tom, že neexistujú žiadne možnosti, ale v tom, že existujú kultúrne rozdiely.“ Nie všetci biskupi alebo kňazi chceli totiž ženám dovoliť plniť to, čo by celkom dobre mohla byť ich úloha.“

Branislav Michalka

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com

PDF (formát pre tlač)