Cirkev svätorečila Bartolomeja Longa – bol apoštolom ruženca i autorom Pompejskej novény

21. októbra 2025   Aktuality

Cirkev počas víkendu povýšila medzi svätých muža, ktorého život je svedectvom o sile obrátenia a moci modlitby ruženca. Bartolomej Longo (1841–1926) sa narodil v talianskom meste Latiano do nábožnej rodiny lekára Bartolomea Longa a jeho manželky Antoniny. Od detstva mal impulzívnu povahu, no matkina prísnosť a dôraz na modlitbu v ňom zanechali semeno viery, ktoré sa malo neskôr rozvinúť do plnej svätosti.

Ako mladík bol veriacim, no čoskoro odišiel študovať právo na univerzitu v Neapole, kde sa ocitol uprostred revolučného ducha 19. storočia. Univerzitné prostredie, presiaknuté sekularizmom, antiklerikalizmom a racionalizmom, otriaslo jeho vierou. Pod vplyvom profesorov sa odklonil od Cirkvi a v duchovnej prázdnote hľadal náhradu v okultizme a špiritizme, ktoré sa vtedy v Taliansku rýchlo šírili. Tento experiment s temnými silami ho priviedol na pokraj šialenstva. Trpel úzkosťami, depresiami a pokúšal sa o samovraždu. Neskôr sám vyznal: „Bol som na hrane zúfalstva a veril som, že som už odsúdený na Peklo.“

Nájsť cestu z tejto temnoty mu pomohol priateľ profesor Vincenzo Pepe, ktorý mu otvorene vytkol jeho bludné okultné cesty. Vďaka nemu sa Bartolomej stretol s dominikánskym kňazom Albertom Radentem, ktorý ho po dlhých rozhovoroch priviedol späť k viere. Po spovedi a prijatí Eucharistie v ňom vzbĺkla horlivosť, ktorá mu zostala až do smrti. Vstúpil do Tretieho rádu sv. Dominika, zasvätil sa šíreniu modlitby sv. ruženca a začal verejne svedčiť o svojom obrátení. Hovoril, že sv. ruženec je cestou spásy nielen pre dušu, ktorá sa modlí, ale aj pre svet, ktorý potrebuje modlitbu: „Kto šíri ruženec, bude spasený.“

Svoju novú misiu našiel v chudobnom údolí Pompejí, kde vládla duchovná i morálna bieda. Ľud bol negramotný, kňazi znechutení a poverčivosť nahradila vieru. Bartolomej si uvedomil, že jeho úlohou je obnoviť na tom mieste kresťanský život. S pomocou šľachtičnej grófky Mariany di Fusco založil Bratstvo ruženca a začal stavať chrám Panny Márie Ružencovej.

Pozdvihol zázračný obraz Panny Márie, ktorý spočiatku vyzeral ošarpane a ktorý sa po zreštaurovaní stal centrom novej mariánskej úcty. V roku 1879 bol umiestnený v novopostavenom chráme, ktorý sa postupne stal pútnickým miestom svetového významu.

Bartolomej Longo písal modlitby a novény, najznámejšia je Novéna k Panne Márii z Pompejí. Svoje diela vydával, aby šíril vieru medzi jednoduchým ľudom. Založil aj časopis, ktorého cieľom bolo rozširovať úctu k ružencu a k Božiemu milosrdenstvu.

Popri duchovnom apoštoláte sa venoval aj sociálnej práci. Založil sirotinec pre dievčatá a dom pre synov väzňov, kde spájal výchovu s prácou, modlitbou a dôstojnosťou. Napriek nepochopeniu a ohováraniu zo strany niektorých duchovných i laikov zachovával trpezlivosť a ticho, veriac, že pravda sa ukáže v Božom čase.

V roku 1891 bola svätyňa v Pompejach dokončená a zasvätená. Neskôr odovzdal celé dielo Svätému Otcovi a pápež Pius X. ho ponechal ako správcu svätyne. Vo svojich neskorších rokoch sa Bartolomej úplne ponoril do kontemplácie a modlitby sv. ruženca. Jeho hlboké rozjímania o živote Krista sa neskôr stali inšpiráciou pre pápeža sv. Jána Pavla II., ktorý rozšíril modlitbu sv. ruženca o Tajomstvá svetla – priamo odkazujúc na Longovu spiritualitu.

Bartolomej Longo zomrel 5. októbra 1926 ako rytier Božieho hrobu, po živote naplnenom skutkami lásky a pokánia. Pápež sv. Ján Pavol II. ho beatifikoval v roku 1980, pričom ho predstavil ako vzor pre tých, ktorí prešli tmou pochybností, okultizmu či duševného utrpenia.

Dnes je uctievaný ako apoštol sv. ruženca, patrón sirôt a väzňov a všetkých tých, ktorí bojujú s duchovnou temnotou, duševnými chorobami, závislosťami. Jeho život ukazuje, že aj človek, ktorý sa vzdialil od Boha môže skrze pokánie a lásku dosiahnuť svätosť. Jeho slová zostávajú stále aktuálne:„Kto šíri ruženec, je zachránený, lebo v každom Zdravas’ Mária zaznieva ozvena spásy celého sveta.“

Branislav Krasnovský

Zdroj: RosaryCenter.org, obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)