Ježiš bol len fiktívna postava? Pohanskí historici vôbec nepochybovali o Jeho existencii

Matej Gavlák
1. októbra 2025   História

O fyzickej existencii Krista máme prekvapivo veľké množstvo informácií aj zo zdrojov, ktoré neboli kresťanské, či dokonca boli otvorene protikresťanské. Takže o existencii Ježiša Krista nemôžu byť žiadne pochybnosti, a to aj napriek „zaručeným“ tvrdeniam mnohých popieračov a antiklerikálov.

O Ježišovi je viac zdrojov ako o Cézarovi

Jeden z najuznávanejších youtubových kanálov ohľadom histórie nesie názov Metatron. Jeho tvorca je puntičkár, taký ten typ človeka, ktorý vo svojich videách do najmenších detailov opisuje brnenia rímskych vojakov, oblečenia starých Aténčanov a tak ďalej. Za roky pôsobenia si vydobyl celkom slušné renomé, keď v rôznych diskusiách a reakciách dokázal vyvrátiť tvrdenia rôznych profesionálnych historikov.

V jednom zo svojich videí v preklade s názvom Je Ježiš historický? DEFINITÍVNA analýza dôkazov sa zameral na staroveké pohanské dôkazy o existencii Ježiša Krista. Hoci on sám je veriaci človek, upozornil, že na vyhľadávaní a spracovaní informácií k videu pracoval celý jeho „tím“, pričom vodca tímu bol agnostik. Takto sa navzájom kontrolovali. Metatron vo videu citoval Barta Dentona Ehrmana, amerického vedca, tiež agnostika a odborníka na novozákonné texty s niekoľkými New York Times bestsellermi, ktorého Metatron opísal ako úprimného vedca. Ehrman sa vyjadril:

„Existuje najmenej 15 rôznych historických zdrojov, ktoré dosvedčujú Kristovo ukrižovanie a to v rámci 100 rokov od jeho smrti… Celkovo máme 42 zdrojov datovaných do menej ako 150 rokov po Ježišovej smrti, ktoré zmieňujú jeho existenciu, z ktorých 9 je nekresťanských. Pre porovnanie, čo sa týka Iulia Caesara, máme iba päť zdrojov týkajúcich sa jeho vojenských operácií.“

Podľa Ehrmana nie je možné akokoľvek spochybniť historicitu existencie Ježiša Krista a tiež Jeho smrti na kríži.

„Múdry kráľ Židov“

Za prvý zaujímavý staroveký nekresťanský zdroj označuje Metatron gréckeho historika Thalla z roku 52 po Kr. Jeho citát sa nám zachoval v knihe Kronika sveta od kresťanského učenca Sexta Iulia Africana, ktorý žil v 3. storočí po Kr. Citát znie:

„Najstrašnejšia temnota dopadla na celý svet, kamene pukali zemetrasením a väčšina Judey, ako aj zvyšku regiónu, bola znepokojená.“

Podľa ďalšieho historika menom Flegon z Trallu sa tento fenomén udial počas vlády cisára Tibéria, čo zaujímavo korešponduje s udalosťami opísanými v evanjeliách. V každom prípade, Ježiš tu priamo zmienený nie je, takže podľa Metatrona ide skôr o „podporný“ dôkaz.

Historik Mara bar Serapion v roku 73 zapísal nasledujúcu správu:

„Akú výhodu získali Aténčania tým, že zabili Sokrata? Dostalo sa im hladu a smrti. Alebo obyvatelia Samosu za to, že upálili Pytagora? V jednej chvíli bola celá krajina pokrytá pieskom. Alebo Židia zo zabitia svojho múdreho kráľa? Odvtedy im bolo ich kráľovstvo odobraté.“

Až dve zmienky v predposlednej vete odkazujú na Ježiša. Jednak zmienka o kráľovi. Z evanjelií vieme, že na Ježišovom kríži bol v štyroch jazykoch nápis „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“. Dôležitý je aj onen prídavok „múdry“. Tento prídavok sa totižto ohľadom Ježiša vyskytuje vo viacerých starých textoch. Posledná veta zjavne odkazuje na zničenie a rozvrat Jeruzalema, ktoré sa udiali iba tri roky pred týmto zápisom.

Zápisy Jozefa Flavia

Mimoriadne dôležitým je zápis židovského historika Jozefa Flavia, ktorý bol priamo svedkom zničenia Jeruzalema v roku 70 po Kr. Ten vo svojej XVIII. knihe Židovských starožitností uvádza dokonca prekvapivo prokresťanský opis. O Kristovi totiž uvádza:

„Bol to veľmi múdry človek, ak ho možno nazvať človekom. Veď robil zázraky a bol učiteľom ľudí, ktorí s radosťou prijímali pravdu. Keď ho Pilát na udanie našich popredných mužov dal usmrtiť na kríži, tí, ktorí ho predtým milovali, ho neprestali milovať. Na tretí deň sa im totiž opäť zjavil živý.“ (Židovské starožitnosti, 18. kniha, 3. kapitola)

Tu možno vidieť, že i on Ježiša nazval „múdrym“. Krista dokonca spomína ešte raz. V poslednej, XX. knihe Židovských starožitností, Ho nazýva „takzvaným Kristom“. Slovo „Kristus“ vlastne znamená „Pomazaný“, či „Mesiáš“ a teda doslova odkazuje na Ježišov Božský pôvod. Inými slovami, Jozef Flavius tu síce spochybňuje Ježišovo Božstvo, ale určite nespochybňuje Jeho existenciu.

Metatron upozorňuje, že sa viacerí historici pokúšali spochybňovať tento text tvrdením, že ho „museli“ falošne dopísať mnísi, ktorí dielo prepisovali (z diela sa zachovali len jeho prepisy). Tieto tvrdenia sú však dnes vyvrátené nielen rôznymi didaktickými metódami, ale tiež nájdením tej istej state v kláštore v Sýrii, kde bol však prepísaný text jemne pozmenený a síce, že: „oni verili, že je Mesiáš“. Inými slovami: text nemohol byť takmer identicky „dopísaný“ v Európe aj v Sýrii zároveň. Text zo Sýrie sa navyše pokladá za autentickejší.

O Kristovi písal aj rímsky senátor

O Kristovi sa zmieňuje aj historik Tacitus vo svojich Análoch. Konkrétna stať bola zapísaná medzi rokmi 114 až 120. Podľa Metatrona ide o „jeden z najdôležitejších nekresťanských zápisov“, pretože Tacitus bol „starostlivý historik, ktorý bol vo všeobecnosti nepriateľsky naladený voči kresťanstvu“. Tacitus píše:

„Zakladateľ tejto sekty, Kristus, utrpel najvyšší trest počas vlády Tibéria na základe rozkazu prokurátora Poncia Piláta. Na chvíľu potlačená, fatálna povera opäť prepukla nielen v Judei, pôvode tohto zla, ale aj v samotnom Ríme.“ (Tacitus, Anály, XV, 44)

Metatron upozorňuje, že Tacitus pre svoju nenávisť voči kresťanstvu určite nebol nejakým šíriteľom „kresťanskej propagandy“, ako sa to antiklerikáli niekedy snažia propagovať. Naopak, Tacitus bol priamo predstaviteľom rímskej vlády, bol rímskym senátorom, takže disponoval prístupom do cisárskych archívov a mal teda podľa youtubera „veľmi presné informácie“. Vyznačoval sa tiež pokročilým kritickým myslením. A ešte čosi; o Kristovi sa zmieňuje aj pri inej príležitosti, konkrétne pri cisárovi Nerovi:

„Aby Nero túto fámu zahnal, vybral ako vinníkov a s najväčšou krutosťou potrestal skupinu ľudí, ktorých dav nenávidel pre ich neresti a ktorých nazýval kresťanmi.

Kristus, zakladateľ tohto mena, podstúpil za vlády Tibéria trest smrti na základe rozsudku prokurátora Poncia Piláta a v tej chvíli bola zastavená zhubná povera, ktorá však opäť prepukla nielen v Judei, domovine tej nákazy, ale aj v samotnom hlavnom meste, kde sa zhromažďujú a prichádzajú do módy všetky hrozné alebo hanebné veci na svete.“

„Impulsore Chresto“

Ďalší zápis hodný spomenutia je od Lukiana zo Samosaty (v dnešnom Turecku), ktorý žil medzi rokmi 125 až 180 po Kr. Bol to grécky spisovateľ, rétor a satirik zjavne zaujatý voči kresťanstvu. Avšak existenciu Krista ako takého zjavne nepopieral. Napísal:

„Títo úbohí ľudia samých seba presvedčili, že sú úplne nesmrteľní a budú žiť po celú večnosť, takže smrťou pohŕdajú a väčšina sa vzdáva dobrovoľne. Navyše, ich prvý zákonodarca ich presvedčil, že každý každému je bratom; potom opustili gréckych bohov, prehrešiac sa všetci naraz a (teraz) uctievajú toho istého ukrižovaného sofistu a podľa jeho zákonov žijú.“

Metatron upozorňuje, že pri tomto texte pochybovači zvyknú hovoriť o tom, že Lukianos len opakoval „kresťanskú propagandu“. Youtuber však prízvukuje, že tí istí pochybovači odmietajú jeden jasný dôkaz za druhým až sa dostávajú na úroveň „konšpiračných teórií“. Slová rétora Lukiana sú celkom jednoznačné.

Aj zápis Gaia Suetonia Tranquillia je dôležitý. Pozrime sa najprv, čo zapísal a aký problém majú popierači Krista s ním. Uviedol:

„Keďže Židia neustále spôsobujú nepokoje na popud Kresta („impulsore Chresto“), on (cisár Claudius) ich vyhnal z Ríma.“

Keďže Suetonius nenapísal „Christo“, ale „Chresto“, popierači hovoria, že nemôže ísť o osobu Ježiša Krista, ale o nejakého malého židovského buriča, akých bývalo mnoho. Metatron upozorňuje, že kresťania sa v prvých rokoch často chybne zapisovali ako „chrestianos“, či „chreistianos“, namiesto „christianos“. Je teda pravdepodobné, že i Suetonius sa dopustil podobnej chyby. Okrem toho, keby v tom čase existoval nejaký konkrétny burič tohto mena, takmer určite by sa o ňom zmieňovali rímske štátne orgány, či iní historici, ako napríklad Jozef Flavius.

Dôležitým je tiež fakt, že aj podľa sv. Pavla, cisár Claudius vyhnal Židov z Ríma. O tejto skutočnosti sa zmieňujú Skutky apoštolov (pozri Sk 18,2).

Ježišova existencia je nepochybná

Spomeňme tiež zúrivo nepriateľský zápis gréckeho filozofa Celza z 2. storočia, ktorý sa „preslávil“ predovšetkým práve nepriateľstvom voči kresťanom. O Ježišovi napísal:

„Vymyslel si si, že si sa narodil z panny. Narodil si sa v judejskej dedine miestnej žene, chudobnému robotníkovi ktorý priadol vlákno. Ona bola vyhnaná svojím manželom, tesárom po živnosti, pre dokázané cudzoložstvo…

Kvôli svojej chudobe si pracoval ako nádenník v Egypte, kde si sa stal zbehlý v istých (okultných) silách, na ktoré sú Egypťania tak hrdí. Potom si sa vrátil, posmelený týmito zručnosťami, a pre ne si bol vyhlásený za Syna Božieho.“

Metatron vysvetľuje, že ani tí najzarytejší nepriatelia kresťanstva nespochybňovali existenciu Ježiša Krista. Spochybňovali Jeho narodenie z Panny, Jeho Božstvo, ba hovorili, že je okultným veľmajstrom, ale nikdy nespochybňovali Jeho samotnú existenciu. Youtuber preto upozorňuje, že spochybňovanie existencie Ježiša Krista ako „kresťanskej propagandy“ je čisto „moderný prístup“, za ktorým stojí myšlienka, že „my dnes vieme robiť veci lepšie“ ako robili starovekí historici. Týmto však ľudí ako boli Suetonius, Tacitus či Jozef Flavius tragicky až hlúpo podceňujeme. Boli vo svojom remesle profesionálmi v pravom slova zmysle.

Metatron ďalej upozorňuje, že dôkazy o Ježišovi sú „prekvapivo masívne“, keď si uvedomíme, že žil v odľahlej časti odľahlej provincie Rímskej ríše a verejne pôsobil iba posledné tri roky svojho života. Ježiš pochádzal z chudobných vrstiev bez moci a rímske úrady skrátka nedokázali – a ani nemali záujem – zachytávať ľudí z takýchto vrstiev.

Inými slovami: Ježiš Kristus bol absolútne výnimočný, po svojej smrti nesmierne vplyvný a absolútne nikto nepochyboval o jeho existencii a to vrátane najväčších nepriateľov kresťanstva z radov vplyvných Rimanov a Židov. Jeho nepriatelia sa preto zameriavali na spochybňovanie Jeho Božstva, ktoré nebolo možné empiricky dokázať. Na rozdiel od jeho existencie.

PDF (formát pre tlač)