Spomienka na 233 mučeníkov španielskej občianskej vojny

Branislav Krasnovský
23. septembra 2025   Aktuality

Každý 22. september si Cirkev uctieva pamiatku 233 mučeníkov španielskej občianskej vojny (1936 – 1939), ktorých blahorečil svätý Ján Pavol II. v Ríme 11. marca 2001. Ide o najväčšiu skupinu blahorečenú v jednom obrade až do tej doby, známu ako „mučeníci z Valencie“ alebo „José Aparicio Sanz a jeho 232 spoločníkov mučeníkov“.

V skupine mučeníkov sú kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, laici, otcovia a matky rodín, mladí i starí zbožní katolíci, ktorí sa stali obeťou ľavicových anarchisticko-republikánskych ozbrojencov a armády.

Rozmanitosť povolaní, rovnako ako veková rozmanitosť demonštruje zverskosť republikánskeho prenasledovania a zároveň zjednocujúcu silu viery v Krista. Vo svojej homílii k 233 mučeníkom španielskej občianskej vojny pápež svätý Ján Pavol II. potvrdil, že mučeníci sú „tí, ktorí nekladú nič pred Kristovo kráľovstvo; tí, ktorí milujú druhých až do takej miery, že za nich prelejú svoju krv; tí, ktorí sú ochotní dať všetko bez toho, aby zato niečo požadovali; tí, ktorí – skrátka – žijú s láskou a zomierajú odpúšťajúc“.

Poľský pápež zdôraznil, že títo muži a ženy boli zavraždení „výlučne z náboženských dôvodov“, bez politických alebo ideologických dôsledkov. „Zomreli pre svoju vieru v Krista, zato, že boli aktívnymi členmi Cirkvi. Všetci, ako je zaznamenané v kánonických procesoch, odpustili svojim katom z hĺbky srdca pred smrťou.“

Medzi najdojímavejšie svedectvá patrí svedectvo Maríe Teresy Ferragudovej, 83-ročnej ženy zatknutej spolu so svojimi štyrmi dcérami – rehoľníčkami. Odsúdená na smrť požiadala, aby bola popravená ako posledná, aby ich sprevádzala a povzbudzovala až do konca. Republikánski kati, ohromení jej duchovnou silou, mohli spoznať skutočnú sväticu, vernú Kristovi.

Zdôrazňuje sa tiež príklad Francisca Alacreua, 22-ročného chemika a člena Katolíckej akcie, ktorý obetoval svoj život a chvíľu pred svojou smrťou napísal pokojné a radostné listy svojej rodine, svojmu duchovnému vodcovi a svojej priateľke. Alebo krv kňaza Germána Gozalba, iba 23-ročného ktorého zastrelili len dva mesiace po tom, čo odslúžil svoju prvú omšu. „Sanguis martyrum, semen christianorum! Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov!“

„Nech ich požehnaná pamiatka zavraždených mučeníkov a ich obeta nech navždy vyženie zo španielskej pôdy akúkoľvek formu násilia a nenávisti. Nech každý, a najmä mladí ľudia, zažije požehnanie pokoja a slobody. Pokoj a sloboda pre všetkých.“

Skupina 233 španielskych mučeníkov je známa v celom hispánskom svete. Medzi mučeníkmi neboli len Španieli, republikánski a anarchistickí kati vraždili aj španielsky hovoriace Bohu zasvätené osoby z celého sveta. Medzi nimi sú aj tí, čo pôsobili dlho v Latinskej Amerike. Napríklad blahoslavený José Calasanz Marqués, saleziánsky misionár na Kube, ktorý sa neskôr vrátil do Španielska a tam prijal kalich mučeníctva. Patria sem aj uruguajské laičky Dolores a Consuelo Aguiar-Mella Díazové, zavraždené v Madride v roku 1936. Ich mučeníctvo viedlo k prerušeniu diplomatických vzťahov medzi Uruguajom a Španielskom, pretože Uruguaj odmietal znášať sadistické besnenie republikánov a anarchistov.

Týchto 233 mučeníkov, ktorí zahynuli z nenávisti voči katolíckej viere zanechalo po sebe svedectvo pokoja, nádeje a odpustenia. Pre Cirkev sú pripomienkou, že láska a vernosť Kristovi sú silnejšie ako násilie a nenávisť. Dnes, viac ako dve desaťročia po ich blahorečení, si Cirkev pripomína týchto mučeníkov ako zdroj nádeje a sily pre kresťanov na celom svete. Sú najvýrečnejším dôkazom pravdy viery, ktorá vie dať ľudskú tvár aj tej najnásilnejšej smrti a prejavuje svoju krásu aj uprostred krutého utrpenia. Kiež ich pamiatka naďalej zostáva zdrojom povzbudenia pre kresťanov, ktorí v rôznych častiach sveta naďalej čelia prenasledovaniu za svoju vieru.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)