Biskup Marian Eleganti: Reformy II. vatikánskeho koncilu boli bezohľadným a neúspešným experimentom

16. septembra 2025   Aktuality   Cirkevná kríza

Emeritný švajčiarsky biskup Marian Eleganti nie je našim čitateľom neznámy. Už viackrát sme na portáli Christianitas.sk publikovali jeho názory a texty, ktoré kriticky reflektovali vývoj v Cirkvi. Vo svojom najnovšom príspevku, ktorý publikoval portál LifeSite News, sumarizoval biskup Eleganti celkový vývoj v Cirkvi od roku 1962 a zhodnotil ho ako „bezohľadný a neúspešný experiment“.

https://www.lifesitenews.com/opinion/bishop-eleganti-vatican-ii-reforms-were-a-reckless-failed-experiment/

V úvode svojho článku najprv spomína na to, ako prežíval šokujúce liturgické reformy počas svojho dlhoročného miništrovania, ako dieťa:

„Narodil som sa v roku 1955 a v detstve som bol nadšeným miništrantom. Najprv som slúžil v starom obrade, vždy som mal trochu obavy, aby som nepokazil latinské odpovede. Potom som bol uprostred diania, preškolený na takzvanú novú omšu. Ako dieťa som bol svedkom ikonoklazmu v úctyhodnom kostole Svätého Kríža, v mojom rodnom meste. Gotické vyrezávané oltáre boli odstránené pred mojimi detskými očami. Zostal po nich len stolový oltár, prázdne presbytérium, kríž v jeho oblúku, Panna Mária a svätý Ján vľavo a vpravo na bielych holých stenách. Nové vitráže zaliate vychádzajúcim slnkom na východe. Nič viac: bola to nebývalá prázdnota.

My deti sme to všetko považovali za normálne a vhodné a usilovne sme sa skladali na novú kamennú podlahu, aby sme mohli prispieť k reforme alebo obnove kostola. Eufóriu z koncilu rozniesli kňazi všade, zvolávali sa synody, ktorých som sa ako tínedžer sám zúčastnil. Absolútne som netušil, čo sa deje.“

Eleganti otvorene priznáva, že ako mladý kňaz podporoval koncil a jeho aplikáciu bezvýhradne, avšak už čoskoro si začal všímať určité nezrovnalosti medzi očakávanou obrodou a realitou:

„Ako mladý muž som bezvýhradne podporoval koncil a neskôr som s odovzdanou dôverou študoval jeho dokumenty. Napriek tomu som si od mojich 20 rokov všimol niekoľko vecí: desakralizáciu priestoru presbytéria, kňazstva a Eucharistie, ako aj svätého prijímania a nejednoznačnosť niektorých pasáží v koncilových dokumentoch. Už ako mladý laik, ktorý ešte nebol teologicky vzdelaný, som si toto všetko všimol veľmi skoro.“

Po rokoch, ktoré ho delia od mladosti musí trpko konštatovať:

„Pri spätnom pohľade musím povedať, že nová jar Cirkvi nikdy neprišla; namiesto toho prišiel neopísateľný úpadok v praktizovaní a poznaní viery, rozšírená liturgická beztvárnosť a svojvôľa (ku ktorej som čiastočne aj ja sám prispel bez toho, aby som si to uvedomoval). Z dnešného pohľadu sa na všetko pozerám s rastúcou kritikou, vrátane koncilu, ktorého texty väčšina ľudí už opustila, ale neustále sa pritom odvoláva na jeho ducha. Čo všetko len nebolo zamieňané s Duchom Svätým a pripisované Mu v uplynulých 60 rokoch? Čo všetko bolo nazývané „životom“, pritom život neprinieslo, ale skôr ho zadusilo?“

Teraz po dlhých rokoch reforiem, keď už je výsledok jasne viditeľný a ovocie dozrelo, sa biskup Eleganti pozerá na reformy a ich uskutočňovateľov ako na katastrofu:

„Takzvaní reformátori chceli prehodnotiť vzťah Cirkvi k svetu, reorganizovať liturgiu a prehodnotiť morálne postoje. Robia to stále. Charakteristickým znakom ich reformy je fluidnosť v doktríne, morálke a liturgii, ich zosúladenie so sekulárnymi štandardmi a pokoncilový, bezohľadný rozchod so všetkým, čo bolo predtým.“

Výpovedná hodnota biskupovej dezilúzie je o to väčšia, že nejde o slová presvedčeného a striktného tradicionalistu, keďže biskup Eleganti v texte priznáva, že ďalej slúži omšu v novom obrade:

„Sám slávim svätú omšu v novom obrade, aj súkromne. Vďaka mojej apoštolskej činnosti som sa však znovu naučil starú liturgiu svojho detstva a vidím rozdiel, najmä v modlitbách a postojoch a samozrejme v orientácii. Pri spätnom pohľade sa mi pokoncilový zásah do takmer 2 000 rokov starej, veľmi konzistentnej formy liturgie javí skôr ako násilná, provizórna rekonštrukcia svätej omše v rokoch po skončení koncilu, ktorá je spojená s veľkými stratami, a tie je potrebné riešiť.

To všetko sa urobilo aj z ekumenických dôvodov. Do tohto úsilia o zosúladenie tradičnej liturgie s protestantskou bohoslužbou a možno aj so židovskou liturgiou soboty bolo priamo zapojených mnoho síl, vrátane protestantskej. Dialo sa to elitárskym, deštruktívnym a bezohľadným spôsobom zo strany Rímskej liturgickej komisie a celej Cirkvi to nanútil Pavol VI., nie bez toho, aby to spôsobilo veľké zlomy a rozpory v mystickom tele Kristovom, ktoré pretrvávajú dodnes.“

Na záver si kladie otázku, ako je vôbec možné pri pohľade na realitu stále obhajovať niečo, čoho plody vyústili do dokonalého protikladu očakávaného úspechu:

„Ako je možné, že pokoncilová reforma je v tomto čase ešte stále vnímaná tak nekriticky a úzkoprso, ak ju pomeriavame podľa jej plodov? Prečo stále nie je možné poctivé preskúmanie tradície a našich vlastných (cirkevných) dejín? Prečo ľudia nechcú vidieť, že sme na križovatke a mali by sme sa zamyslieť, najmä nad liturgiou?“

Ak to neurobíme, budú podľa biskupa Elegantiho ľudia, najmä mladí, „hlasovať nohami“.

Branislav Michalka

Zdroj: LifeSite News, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)