Progresívny katolícky portál Religión Digital o Levovi XIV.: Bude robiť revolúciu potichu, napredovať pomaly, urobí včas majstrovské ťahy a zaistí kontinuitu Františkovho diela

12. septembra 2025   Cirkev

Známy a v španielsky hovoriacich regiónoch mienkotvorný internetový portál Religión Digital, s výrazne progresívnou a liberálnou orientáciou (a 25-ročnou, v Cirkvi nikým nehatenou históriou), priniesol obsiahly text, ktorý sa snaží čitateľom sprostredkovať „kľúče k čítaniu tichej revolúcie Leva XIV. pre zabezpečenie Františkovho prorockého ducha“.

https://www.religiondigital.org/vaticano/Dialogo-espiritualidad-Leon-XIV-Francisco-Papa-curia-romana-Vaticano_0_2815218451.html

Úvodná fotografická koláž k článku svojou duchaplnosťou pripomína ľavicové dada-koláže Johna Heartfielda alias Helmuta Herzfelda: usmievavý pápež je na nej z dvoch strán napádaný dvoma konzervatívnymi a klerikálnymi čiernymi havranmi. V románskych krajinách, ako vedia zaiste dobre aj čitatelia kníh o Donovi Camilovi, je nadávka „čierne havrany“ vyhradená komunistami a ľavičiarmi pre zlých a tmárskych kňazov v čiernych sutanách.

Text, ktorý nasleduje nám poskytne množstvo podnetov jednak pre štúdium progresívnej mysle, ale aj námetov, ako hľadať spolu s tou ideovou skupinou, ktorá je momentálne v Cirkvi pri veslách (a má teda informácie) – s progresívcami, kľúče k tomu, čo môžeme ako katolíci očakávať od budúcnosti. Základný rámec článku je nasledovný: nový pápež je vo Vatikáne (a v Cirkvi) obklopený dvoma minoritnými, ale vplyvnými a nebezpečnými skupinami (čierne havrany) – kuriálnou a konzervatívnou. Nad nimi musí vyhrať boj o uchovanie kontinuity vymožeností pontifikátu pápeža Františka a preto musí robiť revolúciu potichu a opatrne:

„Na vatikánskej šachovnici, kde každý ťah môže zmeniť hru, Lev XIV. posúva svoje figúrky s trpezlivosťou a prefíkanosťou dokonalého stratéga. Mal vo Františkovi toho najlepšieho učiteľa. Ako navigátor, ktorý pred vyplávaním skúma vietor, si pápež dáva načas, pozoruje vlny Kúrie a premýšľa o svojich ťahoch, aby nestroskotal pred kardinálmi dvoch hlavných frakcií (konzervatívcov a Kúrie), ktorí sa skrývajú v tieni.“

Autorom textu je sám šéf portálu Religión Digital, José Manuel Vidal, ktorý sa tešil priazni pápeža Františka, ako dosvedčuje ním zverejnená fotografia, na ktorej ho pápež František víta vo Vatikáne:

https://www.religiondigital.org/opinion/Jose-Manuel-Vidal-Francisco-religion-digital-papa-francisco_0_2754624543.html

Inicioval tiež petíciu na podporu dokumentu Fiducia supplicans o požehnávaní homosexuálnych párov a kooperuje s názorovo podobne orientovanými portálmi (napr. Katholish.de, National Catholic Reporter, Crux).

https://www.religiondigital.org/espana/Jose-Manuel-Vidal-critican-Francisco-campana-apoyo-cisma-ultraconservadores_0_2649934983.html

https://www.globalsistersreport.org/authors/religi-n-digital

Vidal pri opise súčasnej pozície pápeža Leva XIV. neváha hovoriť v súvislosti s Cirkvou o džungli:

„Pred ním sa cirkevná džungľa týči so všetkou svojou silou, ale ako v podobenstve o trpezlivom rozsievačovi, plody závisia viac od vytrvalosti a dôvery v Boha než od oslnivých gest.“

Tí, čo sa „skrývajú v tieni“ sú podľa autora článku z voľby pápeža Leva XIV. sklamaní, pretože chceli zvoliť konzervatívneho kandidáta a chceli zrušenie Františkových reforiem:

„Napriek škandalóznym zásahom niektorých emeritných talianskych kardinálov, ako napríklad Stellu, do všeobecných kongregácií, ktorí sa dožadovali zrušenia Františkových reforiem, sa pri štvrtom hlasovaní objavil žiarivý Lev, na prekvapenie užasnutých Talianov, ktorí sú dodnes v šoku.“

Lev XIV. je podľa Religión Digital „mladý a atletický“ a preto má dosť času „pokračovať vo Františkovom sne o modernizácii katolíckej Cirkvi“.

Nepriateľov tohto úsilia (tentokrát už opäť tichého) vidí portál jasne:

„Sily odporu sú ako vždy tie isté: kuriálny aparát podporovaný emeritnými talianskymi kardinálmi a skupina konzervatívnych kardinálov. Celkovo by to bolo asi 40 kardinálov, ktorí by boli absolútne proti pápežovi Levovi.

Z nich je asi 20 zoskupených okolo Burkea, Saraha, Müllera a Erdöa ako neúspešného kandidáta. Druhou skupinou, ktorú tiež tvorí približne 20 aktívnych kardinálov, je kuriálna strana vedená diplomatom Parolinom a podporovaná lobistickou skupinou nunciov. Považujú sa za cirkevnú vládnucu elitu a s talianskou aroganciou bez hanby využívali vatikánske médiá.“

Podľa Vidala ide o „dve skupiny (najmocnejšie v Kúrii) kardinálov, ktorých prístup sa síce veľmi líši, ale teraz strategicky zdieľajú spoločný cieľ – Cirkev, ktorá je ustráchaná a strnulá tvárou v tvár modernite, ale zato doktrinálne bezpečná a málo alebo vôbec nie prorocká.“

Najlepšie by podľa Vidala bolo, keby sa pápež obrnil nejakou skupinkou jemu priaznivo naklonených bratov, najlepšie augustiniánov, aby sa mal o koho oprieť v boji proti klerikálnym a neprorockým havranom. Podobne, ako to urobil podľa Vidala pápež František s jezuitmi:

„František sa navyše spoliehal aj na jezuitov, ako boli Spadaro a Czerny, a na svojich dlhoročných priateľov, ako bol Tucho Fernández, skrze ktorého pretláčal náuku viery, vediac, že jeho vymenovaním vrhá vážnu rukavicu talianskym kuriálom a konzervatívcom (dokonca aj umierneným). Ale nebál sa ich a zdalo sa, že ho dokonca baví ich provokovať.“

Kým si nevytvorí podobnú skupinu, mottom pápeža Leva XIV. podľa Vidala bude: „Nasledovať Františkovu agendu, ale potichu. To znamená bez okázalých titulkov, bez veľkolepých gest, ale s bystrým okom pre čítanie medzi riadkami a s odkazmi na tradíciu a pápežskú scénografiu, ktorá dozrela od II. vatikánskeho koncilu.“

Vidal vo svojej progresívnej otvorenosti zachádza skutočne ďaleko a odkrýva nám tak sebavedomosť myslenia cirkevných progresívcov, istých si víťazstvom natoľko, že si nepotrebujú opatrne brať servítky. Neváha dokonca konzervatívnych kardinálov prirovnať k beštii (!):

„Konečným cieľom je neprebudiť beštiu konzervatívnej kuriálnej moci. Možno ako Pavol VI., ale bez toho, aby bol taký váhavý alebo hamletovský. Prevost má jasný herný plán, ale bez toho, aby odhalil svoje karty. Alebo skôr, odhaľuje ich postupne.“

A podobne aj v závere:

„Jeho diskrétnosť nie je vlažnosť, ale metóda: postupovať vpred bez uponáhľania, formovať tím bratov a, keď príde čas, zavádzať majstrovské kroky, ktoré zabezpečia kontinuitu koncilovej jari, ktorú František upevnil ako prebiehajúci a nezvratný proces. Tvárou v tvár zotrvačnosti a nepriateľstvu Kúrie si pápež uvedomuje, že iba dialóg, dôvera prameniaca z blízkosti a silná spiritualita budú jeho štítom proti beštiám klerickej moci a kuriálnym úradníkom. Takto krok za krokom, pomaly, ale isto, Lev XIV. začína veľmi sľubný pontifikát, pretože nikto nemôže zastaviť jar na krídlach Ducha.“

Čítajme a učme sa…

Branislav Michalka

Zdroj: Religión Digital, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com

PDF (formát pre tlač)