Katolícka univerzita v Leuvene zrušila omšu k začiatku školského roka, aby sa prispôsobila univerzitnej komunite: „Na prijímanie nechodí ani 20 percent z nich“

5. septembra 2025   Aktuality   Cirkevná kríza

Najväčšia frankofónna katolícka univerzita na svete sa nachádza v belgickom Leuvene. Už 600 rokov je považovaná za významnú katolícku inštitúciu, aj keď v posledných desaťročiach skôr v rámci presadzovania modernizmu a liberalizmu, než v obhajobe katolíckej tradície.

Tento trend potvrdila aj tento mesiac, a to práve v roku, keď oslavuje 600 rokov od svojho založenia. Obvyklá svätá omša, ktorá sa 600 rokov vždy slúžila 15. septembra na začiatku školského roka, bola vedením (katolíckym!) univerzity zrušená a nahradená len „liturgiou slova“, čiže čítaním z Evanjelia a kázňou, čo pripomína skôr zahájenie školského roka na protestantskej univerzite.

Ako dôvod zrušenia omše univerzita uviedla, že chce, „aby sa duchovná udalosť viac prispôsobila potrebám univerzitnej komunity“.

Aké však môžu byť tie špeciálne potreby katolíckej komunity na katolíckej univerzite, že je s nimi svätá omša v rozpore?

Otec Philippe Berraches AA, bývalý vedúci študentskej pastorácie, pre katolícky liberálny denník La Croix bez začervenania priznáva o účastníkoch omší v predchádzajúcich rokoch:

„Deväťdesiat percent prítomných sa správalo veľmi rezervovane. Univerzitná komunita si vypočula homíliu, ale na prijímanie nešlo ani 20 percent z nich.“

https://www.la-croix.com/religion/l-universite-catholique-de-louvain-renonce-a-sa-messe-de-rentree-petite-revolution-ou-simple-mise-au-clair-20250716

– Olala, krásny výsledok práce pastoračného duchovenstva. A aké bude riešenie? Načúvajúce a sprevádzajúce! Ako inak…

Namiesto zintenzívnenia pastorácie a formácie študentov, ako aj zamestnancov univerzity v intenciách zlepšenia duchovného života a katolíckej pravovernosti, sa katolícka univerzita prispôsobí „duchu doby“ a radšej odpáli preč svätú omšu, ktorú aj tak už zrejme neberú študenti a možno ani zamestnanci príliš vážne!

Navyše, aký bizarný teologický kontext: obeta svätej omše sa slúži len preto, že veriaci chodia na prijímanie? Nie je náhodou jej hodnota na počte prijímajúcich nezávislá? Ovocie koncilu a jeho ducha nám akosi skyslo…

Portál Le Paix Liturgique vyhodnocuje celý kontext situácia nasledovne:

„Z tohto potlačenia zvyčajnej svätej omše k začiatku školského roka na Katolíckej univerzite v Leuvene možno vyvodiť niekoľko úvah.

Po prvé, treba poznamenať, že liturgická reforma sľubovala, že tajomstvo omše bude pre veriacich zrozumiteľnejšie. V prípade, ktorý nás zaujíma – a ktorý, žiaľ, nie je ojedinelý – treba uznať, že zlyhanie je zrejmé.

Druhá úvaha: kompas už nie je orientovaný na Boha, ale sústreďuje sa na pocity veriacich. Prevláda imperatív najvšeobecnejšieho spoločného menovateľa: „Zvoľme si jednoduchú liturgiu Slova – tá nás zjednotí.“ (Jednota v úbohosti a za každú cenu?; pozn. aut.). A zajtra? Budeme sa musieť uspokojiť s farandolou (provensálskym ľudovým tancom) okolo kríža, aby sme udržali posledných Mohykánov v Cirkvi, ktorí by sa ešte mohli zaujímať o spiritualitu?

Tretia úvaha: „Ani nie 20 percent z nich išlo na prijímanie.“ Vhodnosť slávenia omše, obnovenie obety kríža už teda vidíme iba vo vzťahu k prijímaniu. Ak by len menšina prijímala Telo Nášho Pána, tak Eucharistia by už podľa toho nemala dôvod existovať? Úplne mylná predstava o omši. Ako sme veľmi ďaleko od zvolania, ktoré vyslovil pápež Benedikt XVI.: „Nič nikdy nemôže nahradiť svätú omšu pre spásu sveta!“ Bol rok 2008 a bolo to počas omše slávenej v Paríži na Esplanade des Invalides.“

Branislav Michalka

Zdroj: Messa In Latino, La Croix, Le Paix Liturgique, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)