Pozdvihnutí z popola osvietili svet – na svedectvo nádeje pre mňa, aj pre vás (druhá časť): Život vo vlažnosti, márnosti či v nerestiach

Jakub Tužinský
26. augusta 2025   Cirkev Spoločnosť

predchádzajúca časť:
Pozdvihnutí z popola osvietili svet – na svedectvo nádeje pre mňa, aj pre vás (prvá časť)

***

V dnešnej časti si v našom „kvíze“ predstavíme svätých, ktorí prechádzali životom povrchne, niekedy bez záväzkov, niekedy v nerestiach.

Prekvapí vás veľká svätá, ktorá nebola vždy taká horlivá, ako by sa mohlo zdať. Osloví vás pohan, hnaný neresťami, ktorý za desať rokov stihol to, čo iní nedokážu za celý život. Dotkne sa vás mladík, ktorý miloval hry, túžil po svetskej sláve, ocitol sa na ulici bez „haliera“, no dnes má mnohých nasledovníkov. Nakoniec vás zasiahne svedectvo ženy, ktorá prežila desiatky rokov v márnostiach a pôžitkoch – až neskoro po tridsiatke našla Boha, ale tak radikálne, že jej vnútorný zápisník sa stal knihou mystiky.

Prečo „pozdvihnutí“ a nie „povstali z popola“?

Možno si niekto všimol, že som nepoužil zaužívanú frázu „povstali z popola“. Celkom zámerne píšem „pozdvihnutí“. Chcem tým poukázať, že svätosť nedosiahli vlastnou silou. Zo svojich pádov, nerestí a biedy ich pozdvihol Boh. Jemu patrí všetka sláva.

V pôvodnom obraze „povstania“ je však zachytený druhý dôležitý prvok: ľudská spolupráca. Nik z nich by nepovstal, ak by sa nechytil Božej milosti alebo nemal v srdci túžbu po zmene života.

V tom je krása katolíckej náuky: vždy nás predchádza Božia milosť, ale účinnou sa stáva našou spoluprácou. Ako povedal sv. Augustín: „Boh, ktorý ťa stvoril bez teba, neospravodlivuje ťa bez teba.“ (Sermo 169, 11, 13; PL 38, 923)

Prekvapivo pohodlná rehoľníčka

Pohodlnosť v dobe života tejto veľkej svätice je asi zrejme vzdialená od tej dnešnej, no jej vábeniu neodolala ani ona. Mala zbožných rodičov a ako dieťa bola veľmi horlivá (chcela sa stať mučeníčkou, aj s bratom).

Po smrti matky a otcovej častej neprítomnosti bol vplyv jej ľahkomyseľnej tety na ňu natoľko silný, že ona sama podľahla márnivosti. Otec si to však napokon všimol a odovzdal ju do opatery augustiniánok. Chvíľu to trvalo, ale zabralo to. Po čase však ochorela a musela odísť.

Vidiecky vzduch u strýka a zbožné knihy, ktoré jej dával čítať, ju priviedli k presvedčeniu úplne sa zasvätiť Bohu. Tak vstúpila ku karmelitánkam. Neskôr opäť ochorela. Upadla do bezvedomia a už jej vykopali aj hrob. Po štyroch dňoch sa však prebrala a nakoniec sa uzdravila.

Vplyv vonkajšieho sveta na ňu však stále doliehal, lákal ju a s tým prichádzala vlažnosť, s ktorou bojovala niekoľko rokov. Až keď mala 40, dospela k úplnému a hlbokému rozhodnutiu, že chce slúžiť jedine Bohu. Vtedy sa stal aj zázrak: anjel jej horiacim šípom prebodol srdce. Dodnes je možné vidieť jej srdce so stopou po rane.

Stala sa tak horlivou, že vlažné spolusestry ju uväznili a izolovali od ostatných. Bojovali proti nej aj vlažní rehoľníci či klerici. No všetko márne. Pápež rozhodol v jej prospech a vznikla druhá vetva karmelitánskeho rádu s obnovenou prísnosťou. Z jej teologických diel dodnes mnohí kresťania čerpajú útechu a povzbudenie.

Podarilo sa vám zistiť o koho ide? (Jej meno a životopis nájdete tu).

Vzdelaný pohan ponorený v rozkošiach

Otrok nerestí, tak opísal seba samého pred obrátením. Bol pohanom a tak aj žil – nemravne a pyšne. Bol z dobrej rodiny, preto sa dostal k veľmi dobrému vzdelaniu a stal sa uznávaným rečníkom. Občas prišli výčitky svedomia, dokonca mu bolo zvestované aj evanjelium. Vôľa však bola ešte slabá. Neznie vám to blízko?

No po dlhom váhaní sa predsa len rozhodol dať sa pokrstiť a to vo veku asi 35 rokov. Vyťažil všetko dobré, čo sa naučil ako pohan a začal k tomu pridávať kresťanské cnosti. Rozdal veľa zo svojho majetku a odišiel študovať katolícke pravdy do ústrania. Už o rok neskôr ho vysvätili za kňaza, hoci mnohí o tom pochybovali, keďže bol novoobrátenec. Asi ako 38-ročný sa stal dokonca biskupom. A to v treťom storočí, v čase, keď musel čeliť bludom, prenasledovaniu od Rimanov či „kosiacemu“ moru. V tomto všetkom obstál obdivuhodným spôsobom. Napr. v čase moru sám pomáhal a napomínal aj ostatných kresťanov, aby činili podobne. Dokonca im vyčítal, prečo sa boja smrti, keď žijú pre večnosť. Nakoniec sa stal mučeníkom a pre svoje jasné spisy aj Cirkevným Otcom.

Prišli ste na jeho meno? (Jeho meno a životopis nájdete tu).

Hádavý hazardný hráč, ktorému neostalo nič okrem nevyliečiteľnej rany na nohe

Tento mladík sa narodil ako druhorodený syn. Jeho matka mala v tom čase už takmer 60 rokov. Za jej života bol vedený zbožne, ale keď zomrela (mal vtedy trinásť), tak všetko zanechal a vydal sa na cestu povrchnosti a neresti. Túžil po rytierskej sláve, stal sa závislým hráčom hazardných hier a tak ani s peniazmi to nevyzeralo najlepšie. V devätnástich chcel naplniť rytiersky sen a spolu s otcom sa išli prihlásiť do služby. No po ceste do Benátok obaja ochoreli a otec zomrel. Aby toho nebolo málo, tak mu ochorela aj noha, takže sen o rytierstve sa mu rozplynul (aká to podobnosť so sv. Ignácom z Loyoly, že?). To bola veľká rana, ale zmena ešte stále neprišla. Stal sa ošetrovateľom, aby si nohu vyliečil.

Prišla až o päť rokov neskôr, keď sa kvôli svojmu spôsobu života, ale aj kvôli chorej nohe, dostal na ulicu. Definitívne ho totiž vyradila z vojska, do ktorého sa mu predsa len ešte podarilo dostať. Ostal tak bez peňazí, bez domova, bez smeru v živote a musel dokonca žobrať. Prijal prácu pri stavaní kláštora a po uzdravení sa chcel vrátiť k vojsku. To sa mu síce nepodarilo (noha mu ostala chorá už do smrti), ale náuka, ktorú si tu vypočul naňho zapôsobila a rozhodol sa zmeniť svoj život. Mal vtedy dvadsaťpäť rokov.

Pomáhal v nemocnici (kde už predtým robil) a postupne začal okolo seba zhromažďovať aj ďalších ľudí. Františkáni ho síce opakovane odmietli, ale riadením Božím to poslúžilo nato, aby nakoniec založil vlastnú rehoľu. Nazvali sa „Služobníci chorých“ a za znak si dali červený kríž. Neskôr sa stal aj kňazom. Jeho služba sa rozšírila do mnohých miest a funguje až dodnes. Bratia ošetrovali, kde bolo treba a koho bolo treba. A to aj za cenu života. A tak sa z ľahtikára stal svätec, čo mení životy mnohých až dodnes.

Poznáte jeho meno? (Jeho meno a životopis nájdete tu).

Takmer 40 rokov panovačnosti, módnych trendov, zvádzania a nedbanlivosti

Dnešný posledný príbeh je ťažké opísať pár slovami. Ide o ženu, ktorá vyrastala v bohatej rodine, kde mala k dispozícii mnohé pôžitky a po vzore matky si ich neraz aj dopriala. Bola síce pokrstená a dostala aj nejaké základy viery, ale nedržala sa toho. Vyrástla v samopašnosti a tak aj pokračovala.

Neskončilo sa to ani svadbou. Večierky, luxus, najnovšia móda a iné pôžitky, ktoré si vychutnávala. Podľa niektorých sa v jej živote vyskytla aj manželská nevera. Nevieme to s určitosťou, ale nebolo by to prekvapením. Miestami ju však vystrašil strach z Pekla, no ten vždy nejako zahnala.

Do jej života však začali prichádzať tvrdé rany. Najprv smrť matky, potom smrť manžela a nakoniec tragicky zahynuli aj jej deti. To ju úplne položilo. No zároveň si uvedomila, aký je život márny a bohatstvo zbytočné, keď je človek vo vnútri prázdny. A ona ostala sama aj navonok.

Začala túžiť po zmene. Išla aj na spoveď, ale bála sa priznať k svojej hriešnej minulosti, a tak zamlčala tie najväčšie hriechy. Navyše nedokázala uveriť tomu, žeby jej to všetko mohlo byť odpustené.

Po tom, ako ju opäť prenikla realita smrti, Pekla a jej stavu sa jej zjavil sv. František z Assisi a povzbudil ju, aby sa dala na pokánie. Urobila tak, našla dobrého spovedníka a skutočne od základu zmenila svoj život. Mala vtedy okolo 37 rokov.

Dala sa na také mocné pokánie, že ju začali nasledovať aj ďalšie ženy. Napísala vzácne teologické diela, aj svedectvo svojho života. Stala sa vzorom v láske, pokore i horlivosti pre mnohých jej súčasníkov a aj pre všetkých nás.

Mala aj mnohé mystické videnia. Vážila si svoje vedomosti z nadprirodzených videní, ktorými ju obdarúval všemohúci Boh. Ale vravievala, že duchovný život nespočíva vo videniach a zjaveniach, ale v činorodej láske k Bohu a k blížnemu.

Už viete, o akú sväticu ide? (Jej meno a životopis nájdete na tomto odkaze).

Záver

Verím, že aj dnešné svedectvá vás utvrdili v tom, že aj keď človek toho veľa v živote pokazí, kým dýcha, môže sa zmeniť. A dokonca tak, že jeho obrátenie zasiahne mnohých ďalších a privedie ho až k nebeskej sláve.

Aby naša nádej bola ešte pevnejšia, čakajú nás ešte ďalšie dve časti príbehov svätých, ktorí to v živote poriadne pokazili. Boh sa však oslávil práve v ich slabosti – a urobil z nej cestu k svätosti.

PDF (formát pre tlač)