Niekoľko zaujímavostí o Titanicu, ktoré ste dosiaľ, pravdepodobne nevedeli

19. augusta 2025   Aktuality

V Bratislave pomaly končí pozoruhodná výstava artefaktov pochádzajúcich priamo z vraku legendárnej lode a tak je azda čas spomenúť pár vecí, o ktorých sa až tak nehovorí: na lodi boli kresťanskí utečenci z Osmanskej ríše, stavitelia i posádka mala silné anti-katolícke tendencie, vyšetrovanie tragédie viedlo podozrivo veľa členov slobodomurárskych lóží…

Dodnes existuje istá „konšpiračná teória“, či skôr „mestská legenda“, podľa ktorej číslo Titanicu, nachádzajúce sa na trupe lode, vo vodnom odraze vyzeralo ako nápis „NO POPE“, čiže niečo ako „pápeža niet“, alebo „pápež neexistuje“. Podľa tejto legendy, ktorú šírili severoírski katolíci v nábožensky nezmieriteľnom Severnom Írsku, bolo potom potopenie Titanicu Božím trestom za rúhanie sa jeho staviteľov a posádky voči Kristom založenej Cirkvi. Hoci táto mestská legenda nie je pravdivá (loď mala iné číslo, ktoré ani nebolo uvedené na trupe), stavitelia i posádka vykazovali silné antikatolícke tendencie.

Firmu, ktorá loď stavala, Harland and Wolff, viedol lord William James Pirrie, ktorý bol tiež aktívnym členom miestnych protestantských politických síl. Pirrie zaviedol nepísané, no striktne dodržiavané pravidlo, podľa ktorého firma nenajímala žiadnych katolíckych robotníkov. Protestantskí robotníci potom skutočne ručne písali heslá ako „NO POPE“ veľkými písmenami priamo na trup lode, ako upozorňuje portál Irish Central. Portál ďalej upozorňuje, že predstavitelia spoločnosti sa radi chvastali, že „túto loď ani Boh nepotopí“. Tí niekoľkí katolíci, ktorí v dokoch predsa len pracovali, boli vystavovaní nielen diskriminácii, ale rovno nebezpečnej šikane, kedy na nich napríklad znenazdania padali kladivá z vyšších poschodí a pod.

No ani s posádkou, ktorú už tvorili zväčša Angličania, to asi nebolo oveľa lepšie. Portál Irish Examiner publikoval článok o objavených listoch iba 23-ročného katolíckeho elektrikára Williama Kellyho, ktorý na Titanicu pracoval a počas tragickej noci 14. apríla 1912 taktiež zahynul. Kelly prorocky písal svojej matke v Dubline, že posádka toľko nadávala na pápeža (mimochodom, sv. Pia X.), že by to mohlo „potopiť loď“.

Historici Tom Holland a Dominic Sandbrook vo vynikajúcej sérii podcastov „Rest is History“ upozornili tiež na fakt, že okrem protestantov, katolíkov a nemnohých židov sa na lodi viezli aj kresťanskí utečenci z Osmanskej ríše. Išlo o skupinky ľudí z dnešnej Sýrie a predovšetkým Arménska. Historici lamentujú, že títo kresťania utekali pred prenasledovaním, ktoré sa zvrhlo až na genocídu (1915), no aj tak svojmu tragickému osudu napokon nedokázali uniknúť. Hoci cestovali 3. triedou, v živote nezažili väčší luxus – mali trikrát denne jedlo plné mäsa, a mohli jesť aj chlebíčky natreté marmeládou, upozorňujú Holland so Sandbrookom.

V 6-dielnej sérii podcastov historici spomínajú aj ďalšie pozoruhodné fakty, ktoré nie je ľahké si uvedomiť. Slávne heslo „Ženy a deti ako prvé“ sa napríklad vzťahovalo na všetky tri triedy. To znamená, že i muži z 1. triedy z vlastnej vôle púšťali pred seba ženy a deti z 3. triedy. „Nikto sa nesťažoval, že „ja pôjdem skôr, lebo mám drahší lístok,“ nie. Toto bol kód tej doby,“ upozorňuje Dominic Sandbrook. Iste, našli sa aj výnimky, ale miliardári tej doby (predovšetkým Guggenheim, ale aj Astor a ďalší) viac-menej dobrovoľne dávali prednosť ženám a deťom z chudobnej robotníckej triedy, pričom vedeli, že ich to bude stáť život. Ben Guggenheim sa napríklad obliekol do svojho najlepšieho smokingu a vyhlásil, že Titanic neopustí, kým je na ňom čo i len jediná žena. Mal tiež požiadať, aby jeho manželke odkázali, že „moje posledné myšlienky boli na ňu a na naše dcéry“. Podľa svedkov si mal Guggenheim následne zapáliť cigaru a pomáhať ženám a deťom nastupovať do člnov.

Za pozornosť stojí aj príbeh manželov Strausových. Keď člen posádky oznámil Isidorovi Strausovi, že na člny môžu nastúpiť „len ženy a deti“ (na niektorých úsekoch bol pôvodný rozkaz chybne interpretovaný), jeho manželka Ida odmietla na čln nastúpiť so slovami: „Žijeme spolu už mnoho rokov. Kam ideš ty, tam pôjdem aj ja.“ Obaja na lodi zahynuli. Na Titanicu boli aj traja katolícki kňazi a piati protestantskí pastori – všetci zahynuli.

Zaujímavé je však aj to, čo sa dialo počas vyšetrovania tragédie. V roku 2015 došlo k odtajneniu mien veľkého množstva slobodomurárov a, ajhľa, zistilo sa, že členovia bratstva boli počas vyšetrovania tragédie podozrivo silno zastúpení. Portál The Independent uvádza:

„Tajný zoznam obsahujúci mená dvoch miliónov slobodomurárov zrejmeodhalil, že vyšetrovanie potopenia Titanicu bolo ovplyvnené touto organizáciou.

Archívy, ktoré zverejnila genealogická stránka Ancestry, odhaľujú mnoho ľudí zapojených do britského vyšetrovania tragédie vrátane sudcu, ktorý dohliadal na vyšetrovanie, jeho vedúcich vyšetrovateľov a predsedu materskej spoločnosti lode, ktorí sa zúčastňovali na slobodomurárskych aktivitách.“ https://www.independent.co.uk/news/uk/freemasons-may-have-influenced-titanic-inquiry-newly-disclosed-list-of-members-names-reveals-a6745551.html

Členmi lóží boli lord Mersey, hlavný sudca, ďalej profesor John Harvard Biles a Edward Chaston, dvaja z piatich odborných poradcov vyšetrovania, a predovšetkým nám už známy lord Pirrie, samotný šéf spoločnosti Harland and Wolff. Podľa Nicka Comptona, autora knihy o súdnom procese, pomohli bratia slobodomurári očistiť Pirrieho z obvinení, ktorým čelil.

„Vyšetrovanie Titanicu v Británii bolo označené za „kamufláž“, pretože zbavilo viny väčšiny zúčastnených,“ vyjadril sa Compton v roku 2015 pre britské médiá.

Matej Gavlák

Zdroj: Irish Examiner, The Independent, Irish Central, youtube Rest is History, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)