Svätá Terézia Benedikta z Kríža sa obetovala za židovský národ, ktorý odmietol Krista

Branislav Krasnovský
13. augusta 2025   Cirkev   Konvertiti

Od židovskej ateistky po katolícku konvertitku

Sv. Terézia Benedikta z Kríža, rodným menom Edith Steinová (1891 – 1942), konvertitka zo židovstva sa stala katolíčkou po prečítaní autobiografie sv. Terézie z Avily. Edita vyrastala v židovskej veriacej rodine, no už v mladom veku sa rozhodla dištancovať od akéhokoľvek náboženstva a stať sa ateistkou. Rozhodla sa hľadať pravdu v štúdiu modernej filozofie. Paradoxne, práve štúdium modernej filozofie ju priviedlo ku skúmaniu katolíckych teologických diel, začala študovať najmä katolícke Sväté Písmo, ktoré porovnávala so židovskými knihami Starého zákona a tradíciou Talmudu. Dostala sa tiež k dielu sv. Terézie z Avily, sv. Jána z Kríža (obaja konvertiti zo židovstva) a sv. Ignáca z Loyoly.

Jej myseľ uchvátila autobiografia svätej Terézie z Avily, ku ktorej sa dostala v lete 1921, keď ako Husserlova žiačka strávila niekoľko týždňov v Bergzaberne vo Falcku na vidieckom panstve Hedvigy Conrad-Martiusovej, ďalšej Husserlovej žiačky. Hedviga konvertovala na protestantizmus spolu so svojím manželom.

Jedného večera Edita vzala do rúk autobiografiu svätej Terézie z Avily s názvom Kniha môjho života a táto kniha ju natoľko zaujala, že ju prečítala za jednu noc. „Keď som túto knihu dočítala, pochopila som – toto je Pravda. Neskôr som sa k tejto knihe neustále vracala a keď som sa obzrela dozadu, aby som hodnotila svoj život, tak som pochopila, že moja túžba po pravde bola modlitbou.“

Svätá Terézia Benedikta z Kríža (blahorečil ju pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1987 a kanonizoval ju tiež pápež sv. Ján Pavol II., v roku 1998) sa celý svoj život (do prečítania autobiografie sv. Terézie z Avily) pripravovala na prijatie Kristovej pravdy. Až keď prečítala túto autobiografiu, jej srdce spoznalo pravdu a ponorilo sa do Kristovej náruče.

Mnohí odborníci na dielo sv. Jána z Kríža či sv. Terézie z Avily tvrdia, že dielo sv. Terézie z Avily nemožno považovať za klasickú autobiografiu a ani za klasický denník. V knihe je množstvo nadprirodzených mystických faktov z bohatého vnútorného života sv. Terézie z Avily.

Kniha môjho života sv. Terézie z Avily (špan. Libro de la Vida) vyšla okolo roku 1565 a hovorí o živote, obrátení, vnútornom boji a postupnej ceste k hlbokej mystickej modlitbe španielskej svätice. V knihe hovorí o tom, ako ju Boh viedol cez rôzne stupne modlitby – od jednoduchej ústnej a rozjímavej modlitby až po mystické zjednotenie s Božou pravdou. Sv. Terézia z Avily hovorí aj o rôznych skúškach, pochybnostiach, duchovných krízach a víťazstvách vďaka Božej milosti. Čo sa týka teologickej hĺbky diela – sv. Terézia z Avily podáva veľmi konkrétne rady o modlitbe, rozlišovaní duchov i o spôsobe ako odpovedať na Božie vnuknutia.

Svätá Terézia z Avily nepíše ako teoretik, ale ako svedok – jej skúsenosť Boha je konkrétna, živá a podložená vnútorným zápasom. Kniha ukazuje, že pravda sa nachádza v osobnom stretnutí s Kristom, nie iba v abstraktnej filozofii. Pre ľudí, ktorí hľadajú zmysel, je jej príbeh silným dôkazom, že Boh zasahuje do života každého človeka.

Sv. Terézia Benedikta z Kríža (Edith Steinová) po prvom prečítaní knihy svätej Terézie z Avily bola hlboko zasiahnutá absolútnou istotou svätice o existencii Boha a Božej realite; hlboko ju zasiahol vzťah svätej Terézie z Ávily ku Kristovi. Krátko po prečítaní knihy si zakúpila katolícky katechizmus a začala ho usilovne študovať, spoločne s tridentským misálom. Napokon 1. januára 1922 prijala sviatosť katolíckeho krstu a stala sa katolíčkou.

Prehľad duchovného katolíckeho rastu sv. Terézie Benedikty z Kríža – Edith Steinovej

Po tom, ako sa 1. januára 1922 nechala budúca svätica pokrstiť, vrhla sa na štúdium katolíckej teológie, pričom získala prvotnú intenzívnu duchovnú katolícku formáciu od dominikánov v Speyeri. Doslova hltala diela sv. Terézie z Avily, sv. Jána z Kríža či sv. Tomáša Akvinského. Každý deň sa zúčastňovala sv. omše a zaviedla si aj hodiny osobnej adorácie.

Neskôr začala vyučovať na katolíckom učiteľskom inštitúte v Speyeri, prednášala katolícku filozofiu, fenomenológiu, dielo sv. Tomáša Akvinského a intenzívne sa zaoberala vzťahom viery a rozumu. Okrem toho sa venovala téme integrácie filozofie a kresťanskej teológie, či významu výchovy v kresťanskom duchu a téme ženy v modernej spoločnosti, ktorá ju tak veľmi zaujímala v čase pred jej konverziou ku katolicizmu – túto tému potom upravila v intenciách katolíckeho učenia.

V roku 1933, po nástupe nacizmu v Nemecku, stratila možnosť verejne pôsobiť v nemeckej spoločnosti kvôli svojmu židovskému pôvodu. Napísala aj list pápežovi Piovi XI., v ktorom ho varovala pred rastúcim antisemitizmom v Nemecku. V tom istom roku vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta z Kríža. V karmelitánskom kláštore bola vo väčšom bezpečí ako na nemeckých uliciach. V tomto období sa prehĺbilo jej vnímanie karmelitánskej spirituality, sústredila sa na vnútornú modlitbu, obetu a kontempláciu.

Roky 1934 až 1938 sa nesú v znamení jej bohatej filozofickej a teologickej tvorby. V uvedenom čase napísala knihy ako Endliches und ewiges Sein (Konečné a večné bytie), syntézu fenomenológie a tomizmu. Dokončila preklad diela sv. Tomáša Akvinského a spísala svoje duchovné prednášky o povolaní ženy v katolíckej Cirkvi a ženskej katolíckej spiritualite. V týchto dielach sa čoraz viac utiekala ku Krížu a uvažovala o hodnote Kristovho Kríža a Utrpenia.

V roku 1938 ju preložili z Nemecka do karmelitánskeho kláštora v Echte v Holandsku, pretože situácia v Nemecku sa pre Teréziu Benediktu z Kríža stala veľmi nebezpečnou. Tu dopísala svoje posledné dielo, Wissenschaft vom Kreuz (Veda o Kríži), komentár k mystike sv. Jána z Kríža. Jej vnútorný život kulminoval, žila v stave hlbokého odovzdania a prijímala utrpenie ako súčasť svojho duchovného poslania – obetu za židovský národ, ktorý ukrižoval Krista. Po nacistickej razii v kláštore v Echte ju zatkli spolu s jej rodnou sestrou Rózou a na začiatku augusta 1942 ich obe deportovali do Osvienčimu, kde ich potom aj obe, pravdepodobne 9. augusta 1942, zabili.

Charakteristiku jej duchovného rastu možno zhrnúť do nasledujúcich bodov. 1. Od intelektu k mystike – začala ako filozofka hľadajúca pravdu, skončila ako mystička prežívajúca úplné zjednotenie s Kristom. 2. Kríž ako ústredný motív – čoraz viac chápala a prijímala kríž ako cestu k spáse. 3. Eucharistické jadro – denne sa živila Eucharistiou, ktorá formovala jej vnútorný život. 4. Mariánska úcta – mala hlbokú úctu k Panne Márii ako vzoru odovzdania Bohu. 5. Obeta za druhých – vedome obetovala svoje utrpenie a život „za svoj ľud a za Cirkev“.

Duchovný profil sv. Terézie Benedikty z Kríža (Edithy Steinovej) sa nesie v znamení prechodu od ateizmu cez filozofiu, katolícku teológiu až po mučenícku smrť, inšpirovanú Kristovou obetou na Kríži.

Svätá Terézia Benedikta z Kríža bola od mladosti dôslednou hľadačkou pravdy. Mala otvorenú myseľ a silný intelekt, začínala ako ateistka; štúdium fenomenológie u Edmunda Husserla ju naučilo hľadať skutočnú podstatu vecí – bez predsudkov, s túžbou po absolútnej pravde.

Ku katolíckej viere sa dostala nielen vďaka svedectvu katolíckych svätcov. Silne ju ovplyvnila aj jej katolícka priateľka Anna Reinachová, ktorá aj po smrti manžela v neistej dobe žila život plný radosti v dôvere ku Kristovi. Rozhodujúcim momentom jej katolíckeho prerodu sa samozrejme stala Kniha môjho života sv. Terézie z Avily, budúca Terézia Benedikta zistila, že našla Pravdu, ktorú celý život hľadala.

V čase nacistického prenasledovania Židov v Nemecku vnímala karmelitánsku rehoľu ako miesto úplného odovzdania sa Bohu. Prijala meno Terézia Benedikta z Kríža, čím chcela vyjadriť ako veľmi ju dielo sv. Terézie z Avily formovalo a ako ovplyvnilo jej ponímanie tajomstva Kristovho vykúpenia. Teológia kríža jej pomohla mysticky dozrieť – od roku 1938 prosila Krista, aby jej dovolil umrieť za obrátenie židovského národa, čo sa jej aj splnilo, 9. augusta 1942.

***

Sv. Terézia Benedikta z Kríža je známa svojou hlbokou kontempláciou a hlbokým prežívaním modlitby. Tu je jej 10 bodov, ktoré pomôžu prehĺbiť prežívanie katolíckej viery a vzťah s Kristom.

1. Obetujte Bohu všetky svoje aktivity a proste ho, aby boli na jeho česť a slávu.

2. Obetujte sa Bohu aspoň 50-krát denne s horlivosťou a túžbou po ňom.

3. Uznávajte Božiu prozreteľnosť a múdrosť vo všetkých veciach a chváľte ho.

4.V časoch smútku alebo úzkosti neopúšťajte svoju prácu ani modlitbu, ani skutky pokánia. Namiesto toho ich zintenzívnite a uvidíte, že vás Pán čoskoro podporí.

5. Nikdy nehovorte o nikom zle, ani nepočúvajte iných, ako o niekom hovoria zle, pokiaľ sa to netýka vás samých.

6. Nikdy nespomínajte nič o sebe, aby ste získali obdiv – nie svoje vedomosti, svoje cnosti, miesto narodenia – pokiaľ to nie je v záujme služby. A ak to má byť v záujme služby, nech to bude s pokorou, s vedomím, že tieto dary pochádzajú z Božích rúk.

7. Nepovažujte sa za nič iné ako za služobníka všetkých a v každom človeku kontemplujte Ježiša, nášho Pána. Takto ho budete rešpektovať a uctievať.

8. Neprejavujte zvedavosť o veciach, ktoré sa vás netýkajú, ani komentármi, ani otázkami – ani záležitosťami blízkymi, ani vzdialenými. Nechajte ostatných vidieť vašu oddanosť Bohu iba v prípadoch naliehavej potreby.

9. Robte všetko, akoby bol Ježiš viditeľný. Vaša duša z toho veľa získa, ak sa budete správať takto.

10. Nech je vašou túžbou vidieť Boha a vaším strachom stratiť ho. Nech vaším smútkom je, že v ňom nenachádzate radosť. Nech vaším uspokojením je čokoľvek, čo vás k nemu privedie. A budete žiť vo veľkom pokoji.

PDF (formát pre tlač)