V Izraeli vzniklo združenie „Hebrejskí katolíci“. Niektoré jeho zámery však budia rozpaky a pôsobia pochybne: Ich cieľom je zachovať si „židovstvo“

12. augusta 2025   Aktuality

V Izraeli sa rozhodli niektorí konvertiti z talmudského judaizmu na katolícku vieru založiť združenie s názvom „Hebrejskí katolíci“. Oficiálne sa začala existencia tohto združenia 8. augusta, omšou v predvečer sviatku jeho patrónky svätej Edity Steinovej, ktorá bola tiež konvertitkou pochádzajúcou z judaistickej náboženskej komunity.

Portál Catholic News Agency (CNA) uvádza, že podujatie hostil a omšu celebroval v sýrskokatolíckom Kostole sv. Tomáša v Jeruzaleme sýrskokatolícky exarcha z Jeruzalema, biskup Jakub Efrém Semaan. Zakladateľom združenia je konvertita Jarden Zelivansky a pre CNA uviedol, že sa podujatia zúčastnilo približne 30 ľudí.

https://www.catholicnewsagency.com/news/265889/hebrew-catholic-association-launches-in-israel

Radosť katolíkov nad konverziou príslušníkov národa, z ktorého pochádzal svätý Jozef aj Panna Mária však môžu kaliť určité zvláštne zámery združenia, ktoré navodzujú atmosféru tzv. inkulturácie, pričom tá je z hľadiska kresťanskej histórie a vzťahu medzi talmudistickým judaizmom a katolíckou vierou krajne pochybná. Zamieňa si totiž autentickú kontinuitu so Starým Zákonom, ktorú má v plnej miere a v pravovernej podobe len katolícka Cirkev, s kontinuitou k talmudistickému judaizmu.

Nové združenie plánuje v rámci tejto kontroverznej kontinuity spolu s katolíckymi sviatkami „aj pripomínanie si niektorých hlavných židovských sviatkov“, ako uviedla CNA, čo je u čerstvých katolíkov, u ktorých by sme predpokladali predovšetkým zanietenie pre spoznávanie a praktizovanie katolíckych sviatkov a liturgie, zvláštne.

Združenie navyše vôbec nemá na mysli nejaké obnovené archaické židovské sviatky spred príchodu Nášho Pána, pričom aj to by bolo samozrejme kontroverzné a pochybné, ale sviatky praktizované dodnes talmudistickým judaizmom, ktorý sa ako ucelený náboženský systém konštituoval až po Nanebovstúpení Pána, po Turíciach a po zničení Jeruzalemského chrámu Rimanmi, a to s výrazne protikresťanským, Božieho Syna Ježiša Krista a Pannu Máriu urážajúcim kontextom.

Celú problematickosť tohto zámeru sa snaží združenie zľahčiť tvrdením, že tieto sviatku budú akoby pokresťančené. Zelivansky uvádza:

„Plánujeme zistiť, ako môžeme osláviť židovské sviatky vo svetle Krista.“

Jeho ďalšie vysvetlenie však v podstate nadväzuje na modernistickú doktrínu, ktorá vidí medzi vyvoleným ľudom Starého Zákona a súčasným talmudistickým judaizmom akúsi legitímnu kontinuitu, ktorú však katolícka Cirkev a jej tradícia vždy odmietali. Zelivansky sa napriek tomu tejto kontinuity očividne dovoláva a namiesto úlohy pokorného a spokojného konvertitu zrejme plánuje prevziať pochybnú úlohu tzv. „staršieho brata“ a hľadať inovačné postupy:

„Mnohí z nás vidíme v židovskej liturgii a v židovských sviatkoch, keďže pôvodne pochádzajú zo Starého Zákona, veľmi, veľmi silné kristologické prvky. Preto plánujeme oslavovať všetky tieto sviatky modifikovaným spôsobom, ktorý vyzdvihne Krista, ktorý je v nich (?)už tak, ako ho vidíme my.“

Je zrejmé, že Zelivansky má na mysli súčasné judaistické obrady, inak by nehovoril o tom, že „pôvodne pochádzajú zo Starého Zákona“. Súčasťou pravidelných talmudistických obradov sú však aj výroky odsudzujúce a hanobiace kresťanstvo, ako aj Božieho Syna a Jeho Matku. Cirkev všetky tieto obrady, ako aj náboženské texty talmudistického judaizmu vždy odmietala a odsudzovala.

Tieto pochybnosti a nepríjemné otázky však zrejme nevzrušujú oficiálnych katolíckych cirkevných predstaviteľov v Izraeli. Okrem podpory sýrskeho patriarchátu Zelivansky následne zabezpečil schválenie novej skupiny latinským patriarchom Jeruzalema, kardinálom Pierbattistom Pizzaballom, OFM, a niekoľkými ďalšími hlavami menších náboženských spoločenstiev v rámci katolíckej Cirkvi, ktorí podľa neho „boli všetci veľmi nadšení, kam to smeruje“.

Keďže väčšina skupiny je kánonicky latinská, Zelivansky uviedol, že chce mať súhlas patriarchu, pričom dodáva o kardinálovi Pizzaballovi: „Nemyslím si, že som niekedy stretol niekoho, kto by sám nebol židovského pôvodu a tejto problematike tak dobre rozumel.“ Čím mal zrejme na mysli to, že najlepšie porozumenie pre problematickosť niektorých vecí majú tí, čo voči nim nič nenamietajú.

Ešte zvláštnejšie je, že presne v duchu niektorých výrokov pápeža Františka sa Zelivansky nechystá svojich rodákov evanjelizovať a obracať na pravú vieru. Portál CNA uviedol, že Zelivansky sa pre neho vyjadril, že „cieľom združenia nie je evanjelizovať, ale skôr osloviť Židov, ktorí už konvertovali“.

Rovnako problematický je jeho výklad dejín odmietania kresťanstva zo strany Židov, v ktorom presne podľa ducha súčasných inkulturačných a sprevádzajúcich naratívov vidí hlavnú príčinu odmietania nie v teologických a metafyzických kontextoch, ale v údajnom tlaku na asimiláciu po konverzii:

„Židia často odmietali kresťanstvo, pretože boli nútení asimilovať sa alebo sa od nich očakávalo, že sa asimilujú, keď konvertovali.“

Čerstvý konvertita tu pritom absolútne nezohľadňuje to, aký je podstatný rozdiel medzi asimiláciou pohana a asimiláciou vyznávača judaizmu, náboženstva, ktoré si nárokuje na kontinuitu národnej vyvolenosti a Božieho zasľúbenia v opozícii proti kresťanstvu. Akonáhle totiž vyznávač judaizmu konvertuje na kresťanstvo, tak sa musí vzdať judaizmu absolútne. Inak by vlastne naďalej v nejakej miere tvrdil, že v spore medzi Cirkvou a judaizmom o pravú vyvolenosť a kontinuitu má talmudistický judaizmus určitý legitímny nárok, čo Cirkev vždy odmietala.

Zelivansky však v ďalšom svojom výroku, podobne ako mnoho súčasných konvertitov z judaizmu, tento nárok vlastne potvrdzuje, zrejme s úmyslom hrať medzi katolíckym plebsom akúsi bližšie nedefinovanú aristokratickú úlohu dvojnásobne vyvoleného: na základe židovského pôvodu a aj na základe prijatia katolíckej viery. O konvertitoch z judaizmu totiž hovorí:

„A je nepredstaviteľné, aby prestali byť židmi, pretože je to ich dedičstvo od Boha.“

Celá ďalšia projekcia tohto smerovania do budúcnosti, je načrtnutá aj v tomto prípade presne v duchu synodálneho a moderného sprevádzania konvertitov z rôznych kultúr tak, aby sa im uľahčilo byť katolíkmi, akoby katolícka viera nebola najväčšia Božia milosť a dar, ale nejaké kultúrno-asimilačné bremeno:

„Myslím si, že ak si Cirkev dokáže zachovať toto dedičstvo a zároveň byť ortodoxne katolíckou, bude to historický moment, keď bude skutočne vedieť, ako to uľahčiť izraelskému ľudu.“

Zelivansky zabúda, že katolícka Cirkev si nielenže dedičstvo Starého Zákona už zachovala, ale že je jedinou a pravovernou strážkyňou tohto dedičstva, na rozdiel od talmudistického judaizmu. Aké dedičstvo jej teda vlastne chce poskytnúť? Dedičstvo súčasného talmudistického judaizmu?

Pri čítaní záverečných vyjadrení Zelivanského v článku na portáli CNA sa katolík nemôže ubrániť dojmu, že cieľom ani tak nie je posilnenie katolíckej integrity, ako skôr jej rozriedenie, podobne ako pri iných „inkulturáciách“, ktorých sa nakoniec Zelivansky aj sám dovoláva:

„Myšlienkou združenia je, že každá kultúra, do ktorej bol prinesený katolicizmus, kresťanstvo, mala vieru inkulturovanú do tejto kultúry.“ Popritom podľa CNA ďalej poukázal „na prejavy rôznych obradov v Cirkvi, ktoré sa môžu odlišovať liturgiou a hudobným prejavom.“

Inými slovami, tak ako už máme pačamamizáciu liturgie, afrikanizáciu liturgie či aborigénizáciu liturgie, budeme mať aj talmudizáciu liturgie. Zelivansky vysvetľuje:

„Počas prevažnej väčšiny kresťanských dejín židia, ktorí konvertovali, túto príležitosť jednoducho nemali z rôznych dôvodov. Od židovských konvertitov na katolicizmus, ktorí žili vo Francúzsku, Taliansku alebo Nemecku sa očakávalo, že sa jednoducho asimilujú do akejkoľvek miestnej kultúry.“

A očakávaný výsledok? Podobný, ako pri všetkých pokoncilových akciách: aby sa cap nažral a kapusta zostala celá – konvertita chce byť aj katolíkom aj judaistom zároveň:

„Nakoniec si niekoľko konvertitov uvedomilo, že je potrebné vytvoriť tento priestor, aby sa zistilo, ako by to vyzeralo, keby si židia ako katolíci mohli zachovať svoje židovstvo. A o to združeniu ide, o vytvorenie priestoru, kde môžete priniesť židovskú kultúru do viery, do Cirkvi, a vidieť, ako to vyzerá v praxi.“

Svätý Pavol, nekompromisný konvertita zo židovstva, oroduj za nás!

Branislav Michalka

Zdroj: Catholic News Agency, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pxhere.com

PDF (formát pre tlač)