Paradox, ktorý funguje (2. časť): Ako sa zastaviť, keď nestíham ani jesť?

Jakub Tužinský
5. augusta 2025   Cirkev Spoločnosť

predchádzajúca časť:
Paradox, ktorý funguje (1. časť): Zastavenie ťa posunie vpred!

***

V tichu prichádzajú odpovede, aj sila.

Nebolo to inak ani u sv. Pavla (tri roky na púšti), sv. Františka z Assisi (dva roky v Porciunkule), sv. Ignáca z Loyoly (rok na posteli), či u kráľa sv. Ľudovíta IX. (nočné bdenia). O sile ticha dnes spievajú aj Sima Magušinová (napr. Prichádza pokoj), či Peter Křemen (napr. Potrebujem teba).

Ale ako si na takéto zastavenie vôbec nájsť čas? Vo víre povinností, v hluku detí, mobilov, práce a večného „ešte rýchlo vybavím“? A čo keď sa nestíhame ani najesť – nieto ešte rozjímať?

Mýty o rozjímaní

Najprv začneme klasickými mýtmi, ktoré ľudí odrádzajú od akéhokoľvek zastavenia sa.

1. Nemám čas – To je asi najbežnejší mýtus (niekedy výhovorka). Aj tu platí, že ak niečomu priradíme hodnotu, tak si na to nájdeme aj čas. Realita je taká, že denne strávime priemerne 2,5 hodiny na sociálnych médiách. Ak si niekto myslí, že sa ho to netýka, tak je buď svetlá výnimka alebo len nemá zapnutú aplikáciu, ktorá by mu odmerala priemerný čas na sociálnych sieťach. Áno, počíta sa tam aj email, WhatsApp, Telegram či Signál.

2. Nie som svätý – A kto z nás už je svätý? Ukážte mi ho a rád sa s ním zoznámim. 😊 Zastaviť sa a rozjímať potrebujeme práve na to, aby sme mohli nastúpiť na cestu dokonalosti.

3. Neviem, ako na to – To môže byť aj pravda, lebo k tomu nie sme vo všeobecnosti veľmi vedení. Prípadne nám chýba potrebný kontext, aby sme rozjímaniu vedeli priložiť potrebnú váhu. Preto aj tieto články slúžia na naštartovanie.

Na druhej strane, čo je ťažké na tom sa pomodliť ruženec a pritom premýšľať nad tajomstvami. Alebo si jednoducho sadnúť a myslieť na Pána Boha, či obdivovať jeho stvorenie? Tak spieva aj Sima Magušinová v piesni Raz mi povieš: „Niekedy stačí odovzdane postáť.“

Najčastejšie prekážky

Čo nám bráni? Poďme si to trošku rozobrať a možno zistíme, že sú to prekážky, ktoré sa dajú odstrániť pomerne ľahko.

1. Nepoznanie – Ak nepoznám zmysel a hodnotu rozjímania, tak to robiť nebudem. A ak sa o to aj pokúsim, tak to bude zrejme len krátkodobé a povrchné. Preto si prečítajte aj 1. článok.

2. Neporiadok – Ak som nedisciplinovaný človek, tak to bude ťažšie. No možno je to práve výzva k tomu, aby sme začali dávať svoje životy do poriadku. Ak si totiž nevieme nájsť 5 minút na zastavenie sa pred Pánom Bohom, tak nám to pomôže si aspoň uvedomiť, že potrebujeme niečo zmeniť. A vidíte, ako môže aj pokus o rozjímanie priniesť ovocie. 😊

3. Neskúsenosť/zlá skúsenosť – Ak som to ešte nevyskúšal alebo som to robil len preto, že to chcela babka, tak som nemohol zakúsiť ani len kvapku z ovocia, ktoré rozjímanie prináša. A ovocia je hojne, ako som načrtol aj v predošlom článku.

Ako na to?

Teraz si ukážeme niekoľko spôsobov ako začať. To je totiž niekedy tá najťažšia fáza.

1. Mikro-minimalistický začiatok – Môžeme začať aj na 1 minúte. Ale nie takej, kde myslíme na všetko iné len nie na predmet rozjímania. Ide o 1 minútu, kde sa skutočne zastavíme a tú jednu minútu budeme naozaj dôsledne rozjímať o Kríži, Nebi, Pekle… Možno to bude vyžadovať 2 – 3 minúty. Niekedy to chce chvíľu, kým dokážeme zastaviť to myšlienok.

Na takéto mikrorozjímanie môže poslúžiť napr. aj modlitba Anjel Pána. No len v prípade, že pri modlitbe máme aj myseľ, nielen jazyk. Myslím, že na zemeguli nenájdeme človeka, ktorý by objektívne nemal ani 1 – 2 minúty na zastavenie sa.

2. Minimalistický začiatok – Kto si trúfa, môže začať na 5 minútach. Je to trošičku náročnejšie, ale stále pomerne jednoduché nájsť si na to čas. Ide skôr o to, aby si to človek nastavil do denného režimu a vytvoril si návyk. Napríklad sa môžeme pomodliť modlitbu Otče náš, ale pomaličky a uvažovať aspoň chvíľku nad každým slovom. Ideálne si predtým aspoň raz prečítať jej (aj stručný) výklad – napr. u sv. R. Bellrmína alebo sv. Pia X.

3. Maximalistický začiatok – Možno začať hneď aj na 15 – 30 minútach, ako to odporúčajú aj mnohí svätí (sv. Alfonz z Liguori, sv. František Saleský, sv. Ignác z Loyoly a ďalší). Ideál pre laika je cca 30 minút denne. Ale aj 15 minút môže byť dosť. Sv. Terézia z Avily povedala: „Dajte mi človeka, čo denne rozjíma štvrť hodinky, a zodpovedám za jeho spásu.“ Niekomu sa to môže zdať aj málo. Ale skúsme to robiť verne roky, nie pár dní. A opäť ide o 15 minút skutočne „zastavených“, nie „v behu“. Niekto môže rozjímať aj hodinu a len stratí čas, lebo myseľ má úplne mimo a niekto 5 minút a načerpá.

A možno ísť aj krok za krokom. Pár týždňov len 1 – 2 minútky. Ak to zvládam, môžem skúsiť 5 minút, ale verne. A ak aj to niekoľko týždňov zvládam, môžem vyskúšať 15 minút. Uvidíte, že to pôjde. Chce to len trochu túžby, cviku a disciplíny. No možno aj budík, aby sme nezabudli. 😊

Najdôležitejšie je totiž rozjímať každý deň, hoci aj pomenej. Jeden deň hodina a šesť dní nič. To nám veľa nedá. Skúste sa opýtať podobnú otázku o trénovaní hocijakého športového trénera, či sa mýlim.

O čom rozjímať?

Z hľadiska obsahu som sa tomu venoval v predošlom článku. Je totiž dôležité rozjímať o katolíckych 6 pravdách, nie o modernistických bludoch.

Teraz však uvediem niekoľko tipov (za textom názvu sú linky k apkám):

1. Liturgické čítania – apka, aj online. V apke sú aj životopisy svätých. Čiže dosť materiálu na rozjímanie.

2. Breviár – apka, ale je aj online. Komplet breviár. Aj posvätné čítania, kde je vždy dlhší úryvok z Písma a tiež úryvok od niektorého svätca či Cirkevného Otca.

3. Knižka – apka, kde je toho asi viac ako v modlitebnej knižke zo Spolku svätého Vojtecha. To je mimochodom tiež dobrý zdroj.

4. Lectio Divina – apka, aj online. Je tam vysvetlená metóda Lectio Divina, apka tomu prispôsobená. Môžem povedať, že zatiaľ som tam natrafil len na zamyslenia, ktoré idú „na hĺbku“.

5. Svaté Písmo – či v apke, či v knižnej forme, či online. Véééľa podnetov na rozjímanie. 😊

6. Rôzne knihy od svätých – tam odporúčam najprv sa s nejakými svätými oboznámiť. Potom hľadajme knižku od toho, ktorý nám bude najbližší.

7. Príroda – len tak si sadnúť v záhrade, v parku či v lese. Alebo si len uvedomiť ráno aj pri budíku o 4:00, že ako krásne tie vtáčiky spievajú…

8. Kostol – je až neuveriteľné, koľko možností na rozjímanie nám poskytuje hoci aj dedinský kostol. Vitráže, sochy, fresky, oltáre…, no proste nádhera. V tých novších toho už žiaľ toľko nie je. Stále však máme množstvo krásnych kostolov. Niektoré dokonca nie sú ani zamknuté…

9. Klasické modlitby – azda nad všetkými klasickými modlitbami sa dá veľa rozjímať: Krédo, Otče náš, Zdravas, Sláva, Ruženec, Krížová cesta, Deviatnik, Anjel Pána, Anjel Boží, Pod Tvoju ochranu…

Nie je dôležité, ktorým tipom sa necháte inšpirovať. Dôležité je, že sa necháte inšpirovať a začnete. Úplne stačí vybrať si jeden tip, ktorý vás zaujme najviac.

Ako to (ne)šlo mne

V mojom prípade to išlo (a stále ide) len pomaly. Uvítal by som nejaký urýchľovač rozjímania, 🙂 ale zatiaľ som ho nenašiel.

Pamätám sa, keď mi prvýkrát na birmovaneckom stretku povedali, žeby som sa mal modliť aspoň polhodinu. Fúha, čo tam budem toľko robiť, keď 15 minút sa mi zdá veľa. A naozaj, môj prvý pokus si pamätám dodnes.😊 Divil som sa, ako to môže niekto robiť každý deň.

Neskôr som sa to nejako naučil, ale vôbec som nevedel ísť do hĺbky. Nepoznal som, čo to znamená „načerpať z modlitby“, či „zažívať intimitu s Bohom“. Áno, bránili mi v tom aj hriechy, ale aj to, že mi nikto nevysvetlil, ako rozjímať, prečo apod. Ani vtedy nebola moja modlitba márna – lebo som sa modlil ako som vedel. Úprimne.

Ďalšou fázou bolo študovanie Písma. Myslel som si, že najdôležitejšie je Písmo študovať a premýšľať nad ním. Prinieslo mi to veľa poznania. Nebolo to ani povrchné a opäť to bolo úprimné hľadanie. Aj keď štúdium Písma je veľmi dobré, stále som nepoznal a nechápal rozmer rozjímania a kontemplácie.

Len pomerne nedávno som skrze Sny sv. Dona Bosca, Filoteu sv. Františka Saleského, Základy kresťanského života sv. Alfonza Máriu z Liguori či katechizmy a iné hľadanie narazil na to, o čom je rozjímanie. Prečo je dobré, a aj ako ho praktizovať. František a Alfonz dávajú konkrétne návody (aj sv. Ignác z Loyoly). A otvoril sa predo mnou nový svet…

Výborne o tom píše aj Vitalis Lehodey v knihe Spôsoby rozjímavej modlitby. Odporúčal ju aj sv. Pius X. Nanovo som objavil aj adoráciu, ale o tom niekedy inokedy.

Dnes sa to stále učím, lebo je to beh na dlhé trate. No stojí to za to. Konečne môžem povedať, že naozaj systematicky čerpám z modlitby. Kiežby som toto vedel pred 15 či 20 rokmi. A aké blahoslavené sú deti, ktoré sa to naučia už v ranom veku.

Zastavenie – aj keď nechcené – dokáže zmeniť život

Veľmi dobre to ilustruje príbeh sv. Ignáca z Loyoly. Bol dôstojníkom, vojakom, plný plánov a predstáv o sláve. Až ho zasiahla delová guľa.

Musel zostať takmer rok na lôžku – a práve v tom čase, keď bol nútený sa zastaviť, začal čítať životy svätých a rozjímať o Kristovi.

To, čo sa zdalo byť koncom jeho ambícií, sa stalo začiatkom jeho obrátenia. Posúďte sami, či to stálo za to…

Aj my niekedy potrebujeme „delo“ – aby sme konečne spomalili a začali rozmýšľať, načo sme vlastne stvorení.

Záver

Nikdy nie je neskoro začať. V každom veku to má nespochybniteľný zmysel. Kto začne vstupovať do rozjímania, začne naberať iný pohľad na život. No nestojí to za to?

PDF (formát pre tlač)