Radovan Geist propaguje hmyz v jedle a pohoršuje sa, že ho Slováci nechcú. Nevylučuje pre záchranu planéty ani antinatalizmus. Keď nastane ten pravý čas…

1. augusta 2025   Politika Spoločnosť

O tom, kam nás chcú dotlačiť fanatickí zelení globalisti typu Radovana Geista, ktorý je vydavateľom hlásnej trúby euroideológie na Slovensku – portálu Euractiv.sk, prináša krásne svedectvo jeho najnovší článok v uvedenom médiu.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/chrobaky-is-the-new-zemiaky/

Že to bude článok hutný a výživný, podobne ako onen proteínmi prepchatý eurohmyz, o tom svedčí poznámka hneď na jeho začiatku: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi Euractiv.sk.

Vskutku, keď je toto uvedené pri texte vydavateľa portálu, musí ísť o pozoruhodný úlet, pokiaľ sa vlastní podriadení rozhodli držať radšej bokom. Aká by však mohla byť nekompatibilita medzi názormi akéhokoľvek vydavateľa nejakého média a samotným jeho médiom, to je jednou z tých eurozáhad, podobne ako vakcinačné snahy súdružky Ursuly, nad ktorými zostáva rozum stáť. Máme skrátka veriť, že niekto je vydavateľ nejakého média a jeho názory toto médium neovplyvňujú a vôbec neurčujú?

Článok propagujúci pridávanie hmyzu do stravy nesie krásny kozmopolitný názov – „Chrobáky is the new zemiaky“.

Bizarnosť textu sa však nekončí pri poznámke a názve. Na začiatku si Geist vyleje svoje eurosrdce nad zlými slovenskými dezinformátormi a konšpirátormi, ktorí o hmyze verejne hovoria s odporom:

„Medzi dezinformáciami, ktoré pomohli potopiť európske snahy o udržateľnejšiu výrobu a spotrebu potravín, má špeciálne miesto tvrdenie, že „EÚ nás chce prinútiť jesť hmyz“. Konkrétne podoby boli rôzne, od tajného pridávania hmyzej múčky do pečiva, po presadzovanie konzumácie hmyzu na úkor „normálneho“ mäsa“.

– Aha, poviete si, tak oni to boli všetko dezinformácie, nikto v EÚ nechce do potravín nič z hmyzu pridávať. Ako potom však vysvetliť, že nejaké dezinformácie potopili nejaké „snahy“ a eurofil Geist sa kvôli tomu pohoršuje? Aké „snahy“, keď sa EÚ údajne o nič nesnaží a len dezinformátori o tom konšpirujú? Tak snaží sa EÚ o niečo s hmyzom alebo nie? Ak nie, tak potom sa nič nestalo a prečo sa Geist rozhorčuje nad údajnými dezinformátormi?

Nasleduje krátky ideovo-politický rozbor protieurópskych nepriateľov a paranoikov:

„Dezinformácia spája niekoľko aspektov: euroskeptickú paranoju (Komisia, ktorá nám chce čosi nanútiť), prekrútenie faktov (úloha európskych inštitúcií pri regulácii trhu s potravinami), kultúrny konzervativizmus vo vzťahu k jedlu (chrobáky nech si jedia v Ázii, či Afrike, NIE U NÁS!), nedôveru voči tradičným autoritám (v tomto prípade vedeckým poznatkom o bezpečnosti potravín z hmyzu) a strach z neznámeho (umocnený faktom, že sa jedná aj o otázku zdravia).

– Nie, Európska komisia nám predsa nikdy nechce nič nanútiť… To je čistá paranoja…

Už len zato, že obvinil z paranoje tých, ktorí logicky očakávajú po toľkých skúsenostiach s eurobuzeráciou od Európskej komisie ďalšiu šikanu, by si zaslúžil Geist sám ozdravný pobyt v špecializovanom ústave národného zdravia. Sledujme však majstra pri manipulácii. V tomto odseku sa už nepíše, že samotný zámer s hmyzom je dezinformácia, ale že tou je „úloha európskych inštitúcií“ pri tomto zámere. Potom sa odrazu začne hovoriť o kultúrnom konzervativizme, ktorý odmieta chutnučký hmyz. Avšak čo treba odmietať, keď nám predsa EÚ nič nechce do jedla dávať? Alebo áno?

To isté platí aj ohľadom tých „tradičných autorít“, pod ktorými samozrejme Geist nerozumie pápežské encykliky, ale vedeckých odborníkov: o čom nás títo odborníci majú presvedčiť, keď od nás EÚ podľa Geista nič nechce? Item „strach z neznámeho“. A ono sa na nás niečo „neznáme“ z Bruselu chystá, žeby sme z toho mali mať strach?

Táto údajná paranoja slovenských dezolátov však má očividne nejakú faktickú príčinu, ako priznáva samotný Geist:

„To všetko je pohodlne (?)maskované za fakt, že vzhľadom na environmentálne limity Zeme a rast populácie prebieha živá diskusia o hmyze, ako zdroji proteínov (aj na úrovni Svetovej organizácie pre výživu) a v Európskej únii sa objavili prvé žiadosti o schválenie potravín z hmyzu.Na konzumáciu človekom boli zatiaľ schválené štyri druhy, čaká ich ďalších osem.“

– Výborne, a ktože ten hmyz bude konzumovať? Nehovorí sa tu o ľuďoch? A neplánuje EÚ do úmoru tela i ducha bojovať za klímu a mamičku Pačamamu? Nie je náhodou ochotná regulovať každé environmentálne uprdnutie? Treba pripomínať, ako sa v EÚ krája saláma? Ako boli všetci tí, čo hovorili o: manželstvách homosexuálov, adopciách detí homosexuálmi, povinnej sexuálnej výchove, centralizácii v EÚ, rušení práva veta pre členské štáty etc., etc., označovaní kedysi za panikárov, konšpirátorov a paranoikov?

Geist to však vidí inak. Tieto snahy, ktorým ešte na začiatku textu verili len konšpirátori, sú už v tejto časti priznané a vyvracia sa už len ich údajná zlovoľnosť:

„Čo má, samozrejme, na míle ďaleko od akéhosi zlovoľného plánu nanútiť nám hmyz na tanier.“

– To je bez debaty. Veď kto by už podozrieval EÚ, že chce niekomu niečo nanucovať…? To nikdy…

No a odrazu sa začína dokazovať, že odpor k hmyzu, ktorý však predsa EÚ nechce zavádzať je iracionálny, pretože ide len o zvyk. Nuž ale na čo si vlastne máme zvyknúť, keď od nás EÚ nič nechce a servírovať nám potraviny z hmyzu už vôbec nie?

„Problémom diskusie nie sú len zavádzania a klamstvá. Zásadný odpor voči jedeniu hmyzu je najmä iracionálny. Nie len preto, že je pravidelnou súčasťou diéty v mnohých častiach sveta. Aj mnohé z potravín, ktoré dnes považujeme za súčasť našej „tradície“, sme kedysi prijímali ťažko, dlho, prípadne aj s odporom.“

Ako príklad postupného návyku uvádza zemiaky a už aj prorokuje, že rovnako nám bude šmakovať aj hmyz a to aj napriek tomu, že s ním nemá EÚ údajne žiadne zámery a vôbec ho nechce zavádzať do potravín. Podľa Geista nám pomôže zvyknúť si hlad – najlepší kuchár, ktorý sa už údajne blíži kvôli ekologickým krízam. Žeby súdruhovia niečo šípili ako pri pandémii?

„Podobne sa môže vyvinúť náš vzťah k jedeniu hmyzu. Nebude treba žiadne tajné sprisahania ani drastické fyzické tresty. Kombinácia rastúceho tlaku ľudstva na prírodné zdroje a ekologických kríz nás privedie k prehodnoteniu prístupov k výžive. Otvára sa nám niekoľko ciest a skutočnosť bude pravdepodobne ich kombináciou. Môžeme prejsť na (dominantne) rastlinnú stravu. Spoľahnúť sa na umelo „pestované“ mäso. Alebo hľadať alternatívne zdroje, napríklad v hmyze.

A pozor humanisti, držte si klobúky. Napriek evidentnému poklesu natality vo svete, a to aj v Indii alebo Číne, euroglobalista Geist potichúčky začína spomínať „ekologický antinatalizmus“, čiže – odmietanie pôrodov, boj proti pôrodnosti ako niečo „intelektuálne podnetné“, ale politicky nepriechodné. Ale len zatiaľ!!!:

„Samozrejme, je tu aj štvrtý spôsob vysporiadania sa s ničivými vplyvmi našej existencie na planétu. No diskusiu o ekologickom antinatalizme teraz odsuňme nabok: autor textu ju považuje za intelektuálne podnetnú, no pre praktickú politiku málo relevantnú.Aspoň nateraz.“

Olala, to sú plány… A budeme ubezpečení aj po tomto extempore, že neomarxistické depopulačné hystérie sú tiež len výplodom našich konšpiračných mozgov?

Po tejto skrytej vyhrážke ohľadom regulácie údajného premnoženia ľudí, ktorí ohrozujú dobrú mamičku Pačamamu, nasleduje propagácia toho hmyzu, s ktorým nemá EÚ údajne žiadne zámery:

„Hmyz môže byť ekologicky udržateľnejším (hoc nie nevyhnutne eko-etickejším) (Rozumejme: ešte aj to jedenie hmyzu je pre eko-fanatikov zrejme vraždou. Ale pozor – umelý potrat nie!!!, pozn. aut.) zdrojom potravín. Môže znížiť množstvo emisií aj znečistenie spôsobované živočíšnou výrobou. Je menej náročný na priestor a ako krmivo môže využívať biologický odpad. Nie je dôvod na špeciálne zdravotné obavy: súčasťou procesu schvaľovania karbonátok z cvrčkov (!!!) bude rovnako rigorózne posudzovanie rizík, ako pri akejkoľvek inej potravine.“

Akého „procesu schvaľovania“, o ktorom už Geist vie, že „bude“? Veď sa nič nechystá. To len konšpirátori zavádzajú.

Alebo žeby nie?

Branislav Michalka

Zdroj: Euractive.sk, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)