Nanebovstúpenie Pána -

Nanebovstúpenie Pána


13. júla 2025
  Cirkev

Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.
(Mk 16,19)

Benjamin West, Nanebovstúpenie
zdroj: wikimedia commons, Denver Art Museum

Tým, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, dokázal, že je on Boh, následne, že je to pravda, čo on učil. Zmŕtvychvstanie Kristovo je základnou pravdou kresťansko-katolíckej viery. Vykúpil nás od zatratenia, vydobyl nám právo na kráľovstvo nebeské, listinu nášho dedičstva Svojou vlastnou krvou napísal na kríž a Jeho Nanebovstúpenie bolo zlatou pečaťou na tejto listine.

Veľký piatok, Veľká nedeľa, deň Nanebovstúpenia, to je životopis Pána Ježiša. Na utrpenie nasledovala smrť; Zmŕtvychvstanie zvíťazilo nad smrťou a slávu Zmŕtvychvstania zavŕšilo Nanebovstúpenie.

Tak sa svedčilo, tak to malo byť, aby ten Ježiš, ktorý napriek svojej božskej dôstojnosti sa narodil v biednej maštali: sídlil na tróne nad hviezdami v Nebi; aby Ten, ktorý visel medzi lotrami, sedel po pravici Boha Otca všemohúceho. Túto svoju vieru vyznávame vo „Verím v Boha“ v šiestom článku: „Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho.“ Drahí moji, dnes vám porozprávam slávne tajomstvo Nanebovstúpenia, aby ste čím lepšie poznali Pána Ježiša, Boha nášho. Počúvajte!

I. Po svojom Zmŕtvychvstaní zostal Pán Ježiš ešte štyridsať dní na zemi, aby sa apoštolovia istejšie presvedčili, že Ježiš vstal z mŕtvych. Mnohokrát sa zjavil medzi nimi, jedol a pil, zhováral sa s nimi, ukázal im Svoje rany. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi. Dal im moc odpúšťať hriechy. Prikázal im, aby išli do celého sveta a ohlasovali jeho Zmŕtvychvstanie. V štyridsiaty deň sa lúčil so Svojimi apoštolmi. Zišla sa už vtedy celá skupina veriacich. Bola s nimi Preblahoslavená Panna Maria, sedemdesiatdva učeníkov a nasledovatelia Kristovi, mohlo ich byť okolo stodvadsať.

Za hlasu chválospevov sprevádzali Pána Ježiša na Olivovú horu. Ako tam došli, začalo sa dojímavé, srdce prenikajúce lúčenie. Mária ešte raz privinula k srdcu svojho božského Syna. Apoštolovia bozkávali Jeho ruky, nohy, veriaci Ho s hlasitým nárekom prosili o posledné požehnanie. Ježiš sa s nežnou láskavosťou odlúčil zo sladkého náručia Svojej matky, milostivým pohybom utiahol sa od plačúcich apoštolov, pozdvihnúc Svoje ruky, žehnal ich a pred ich očami sa dvíhal nahor, až konečne Ho jeden oblak Ho pred ich očami.

Deň Nanebovstúpenia Pána bol sviatkom na zemi, lež bol aj sviatkom v Nebi. Z predpeklia vyslobodené duše sa pridružili k na Nebo vystupujúcemu Pánovi. Na ich čele kráľ Dávid s korunou na hlave, a s harfou v rukách pred bránami kráľovstva nebeského zaspieval: „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy“ (Ž 24,9). Nato sa otvorili štyritisíc rokov zatvorené brány kráľovstva nebeského, anjeli s najhlbšou poklonou vzdávajú úctu Pánu Ježišovi a úprimným bozkom vítali svojich spolubratov, nebeský Otec po Svojej pravici posadil Svojho jednorodeného Syna a do Svojho kráľovstva prijal vykúpených ľudí.

Sviatok je dnes v sláve nebeskej, nech je sviatok i tu na zemi. Spojení s nebešťanmi spievajme: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“ (Zjv 5,13)

II. Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Tak znie pravda kresťansko-katolíckej viery. Ako tomu máme rozumieť?

Boh vo Svojej podstate a prirodzenosti je len jeden. Tento jeden Boh v jednom a v tom istom čase je všadeprítomný, Svojou podstatou naplňuje nebo, zem i všetko. On nemôže zostúpiť ani na zem, ved je tu, nemôže vystúpiť ani na Nebo, lebo veď je i tam. Keď nám teda viera o jednom Bohu predkladá, že vystúpil na nebesia, tomu tak treba rozumieť, že druhá božská osoba, človekom učinený Ježiš zostúpil do lona Márie Panny, že človek Ježiš vystúpil na nebesia; Boh Ježiš i vtedy bol prítomný v Nebi, keď žil na zemi, Boh Ježiš i teraz je prítomný na zemi, keď v ľudskej podobe vystúpil na nebesá.

Objasním to na príklade. Slnko sa nehýbe na oblohe, nepohnuto svieti z oblohy, lež svoje lúče rozosiela na zem, slnečný lúč z vody mora robí chmáry, z chmáry vyprší dážď, dážď zúrodňuje zem, zem plodí trávu, stromy, obilie, živí ľudí i dobytok. Toto všetko slnce pôsobí bez toho, aby zostúpilo na zem. Ako toto slnko, podobne Boh zostáva nezmeniteľný na veky, len svoj lúč, vteleného Ježiša zoslal na zem, Ježišova ľudská prirodzenosť bola mučená, zomrela, vstala z mŕtvych a vystúpila na nebesia, lež Jeho božstvo odrazu neprestajne bolo prítomné v lone Jeho Otca i s Jeho ľudskou prirodzenosťou.

Takto treba rozumieť, že Pán Kristus, kráľ Neba zo Svojho nebeského trónu zostúpiac na zem, dal sa do zápasu s diablom, na Golgote ho premohol a po tomto skvelom víťazstve i Jeho ľudské telo a duša vystúpila na nebesia, sťa kráľ panuje nad anjelmi a svätými, sťa sudca posúdi nás každého po smrti osobitne, pri konci sveta všetkých pospolu. Áno, Vykupiteľ Bohočlovek nás po smrti posúdi a ak budeme hodní Jeho milostivého súdu, i my sa staneme spoluobčanmi Svätých a domácimi Ježišovými (porov. Ef 2,19).

Podmaniteľ Alexander Veľký vypovedal vojnu Peržanom. S jedným oddielom vojska vyrazil do vnútra krajiny. Lež cesty boli snehom tak vysoko pokryté, že vojaci zostali stáť, nechceli ísť na istú smrť, odopreli poslušnosť.

Čo na to učinil ich vodca? Zišiel z koňa; chytil do ruky kopiju, pohol sa on sám jediný, aby ukázal svojim vojakom, že preboriť sa snehom je síce vec ťažká, lež nie nemožná. Podobne učinil i Ježiš, náš vodca a náš kráľ. Zostúpil z Neba, aby nám ukázal, že je ťažké, lež nie nemožné dostať sa do Neba!

Zdá sa mi, akoby som videl jeden rebrík o Nebo oprený, ktorým Pán Ježiš vystúpil na nebesia. Tento rebrík má 33 šteblíkov, to je tých 33 rokov, ktoré Pán Ježiš v mnohom trápení, pote, v bôľoch a mukách strávil na zemi. Na vrchole rebríka vidno nápis: ,.Takto sa dostane človek do Neba.“ Na spodok rebríka sú však vyryté sú slová sv. Petra Apoštola: „Kristus trpel za nás, vám zanechajúc príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“ Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)





Zdieľať