O vykúpení

29. júna 2025   Cirkev

„Trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný.“
(Apoštolské vyznanie viery)

Istý rímsky šľachtic ukazoval kráľovi Attalovi všetky svoje drahocennosti. Spomedzi týchto drahých vecí sa kráľovi zvlášť zapáčil jeden starodávny obraz i vyzval jeho majiteľa, či by nebol ochotný tento obraz mu predať.

Majiteľ bol ochotný, ale pretože sám nevedel, čo by bol ten obraz hoden, ponechal na kráľa, aby dal toľko zaň, koľko je podľa jeho mienky hoden. Kráľ vyrátal za ten obraz veľkú sumu peňazí. Ten človek sa zarazil, vidiac tak veľa peňazí. Padol na kolená pred kráľom a takto ho prosil: „Pane, kráľu môj, keby som bol vedel, že je taký vzácny, drahý poklad tento obraz, nebol by som ti ho sľúbil, preto dovoľ, oh, kráľu, žeby som si tento obraz mohol ďalej ponechať.“

Ako ten šľachtic, snáď ani ty, môj kresťanský blížny, nevedel si doposiaľ, aký vzácny a drahý obraz ty máš, nevedel si, čo stojí tvoja nesmrteľná duša, tvoj obraz Boží? Poviem ti, koľko platil zaň tvoj tŕním korunovaný kráľ, Ježiš Kristus: spočítaj hodiny Jeho tridsaťtriročného života. Spočítaj povzdychy, ktoré boli vynútené z Jeho srdca, slzy, ktoré vyronil, slová, ktoré vypovedal.

Spočítaj tie údery bičmi, ktorými bol šľahaný, tŕne, ktoré dopichali Jeho svätú hlavu. Spočítaj kvapky krvi, ktoré vyronil. To všetko k tebe volá: „Človeče, toľkoto stojíš, toľko platil za tvoju dušu tvoj Spasiteľ, Ježiš Kristus!“

Vypočujte si len celé dejiny vykúpenia, aby ste rozumeli a cítili pravdu viery, keď sa modlíte: „Trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný.“

Keď Kristus Pán nasýtil svojich apoštolov svojím presvätým telom a svojou vlastnou krvou: po poslednej večeri vstali, vykonajúc chválospev vyšli do Getsemanskej záhrady, kde sa zvykli i inokedy po večeroch modlievať. Čím bližšie prichádzali ku záhrade, tým smutnejšia zostávala tá malá skupina, apoštoli tušili, Ježiš vedel o všetkom, čo sa malo teraz stať. Lež kým neprišla hodina umučenia, zotrvávali všetci v dôveryplnej modlitbe. V tichej pobožnosti apoštolovia zadriemali, len Kristus Pán sa sám ďalej modlil. Jeho vševedúca božská duša bola zadumaná nad budúcnosťou. Vidí zatvrdnutosť hriešnikov. V tomto sužovaní taká úzkosť ovládla Jeho srdce, že sa mu na čele perlil krvavý pot.

Kým náš Spasiteľ Ježiš Kristus ronil krvavé slzy nad naším spasením, ľudská podlosť si lámala hlavu nad Jeho chytením. V osobe Judáša našiel sa i zradca. K prvému Adamovi prišiel diabol v podobe hada, ku druhému však v ľudskej podobe sa prevliekol. Pod vedením Judáša sa celý zástup ozbrojeného ľudu vybral na Olivovú horu. Ospalí apoštolovia sa strhli zo sna, ako zbadali hlučný zástup, vydesení sa rozpŕchli, zanechali svojmu osudu Ježiša, božského Majstra. Ježiš bez odporu dal poviazať svoje ruky a dovolil sa odvliecť pred súd. Ešte v tú istú noc držali v dome Kaifášovom súd nad Ježišom.

Vypočutie svedkov trvalo do rána. Darmo pozháňali mnohých svedkov, na základe svedectiev ktorých nebolo možné odsúdiť Ježiša, pretože jeden svedok proti druhému svedčil. Veľkňaz Kaifáš odmietol ďalej počúvať tie mnohé protichodné reči, naduto si stal pred Ježiša a spýtal sa Ho: „Zaklínam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, si Ty Kristus, Syn živého Boha?“ Ježiš mu odvetil: „Ty hovoríš, ja som.“ Na túto odpoveď besná zúrivosť zachvátila Kaifáša, nadrapil svoje rúcho, zúrivo zvolal: „Načo sú nám svedkovia, sami ste počuli Jeho bohorúhačstvo, veď sa činí Bohom, čo sa vám zdá?“ Hluk a divoký rev bola na to odpoveď. Spomedzi pekelného hluku len toľko bolo rozumieť: „Hoden je smrti, ukrižuj ho!“ Mnohí sa valili na bezbranného Ježiša, kopali, opľúvali, bili ho po tvári, potupovali ho.

Úbohý Ježišu náš, už je vypovedaný nad Tebou rozsudok smrti preto, že Si sa vyznával za Boha. Čo za náhradu Ti máme za to dať? Hľa, tu na tomto svätom mieste uznávame Ťa za Boha a klaniame sa Ti, daj, aby drahá cena Tvojho umučenia nám hriešnym ku spaseniu slúžila.

Od Kaifáša k Pilátovi, rímskemu námestníkovi viedli Ježiša, aby svojou mocou potvrdil rozsudok smrti. Pilát sa najprv radí, čo má spraviť, zdráha sa vydať na smrť nevinného Ježiša. Domnieval sa, že uspokojí židov, keď dá Ježiša zbičovať. I sám Pilát sa zdesil, keď uvidel zbičovaného Ježiša, myslel si, že to i židov už pohne k zľutovaniu a že Ho už nebudú žiadať na smrť. Lež oni sťa krvilačné tigre, krvou Ježišovou akoby opojení, zúriac kričali: ukrižuj, ukrižuj Ho! Pilát sa naľakal zbesilej luzy, vydal im Ježiša, aby Ho ukrižovali.

Baránok Boží, zmiluj sa nad nami, lebo naše hriechy viedli Ťa pred Piláta a odtiaľ na smrť.

Z domu Pilátovho vyviedli Ježiša na dvor. Drábi už niesli z dubového dreva nahrubo otesaný veľký kríž. Poltretej siahy bol dlhý, priečne brvno však malo poldruhej siahy, zhodili ho na zem pred Ježišove nohy. Ježiš si k nemu kľakol, oboma ramenami ho objal a trikrát pobozkal vzdávajúc vďaky nebeskému Otcu, že mohol začať dielo vykúpenia. Drábi postavili na nohy modliaceho sa Ježiša, na plecia mu vložili kríž, načo sa Pán Ježiš zatočil, keď zacítil na Svojich zranených pleciach to strašné bremeno.

Svojou pravicou držal kríž, ľavicou však si dvíhal visiace rúcho, zohnutý sa s bremenom pohol. Na predku vojak na koni trúbil, na rohu každej ulice znela jeho trúba, oznamovala popravu. Za trubačom sa valili sa celé davy mladých – niesli povrazy, kliny, košíky a rôzne nástroje, silnejší vliekli rebrík, žrď. Jeden chlapec si na hrdlo zavesil ten nápis, ktorí podľa Pilátovho rozkazu mal byť na Ježišov kríž položený a ten istý chlapec niesol i tŕňovú korunu, na jednom kolíku ju vyhadzoval do povetria, zabával sa s ňou, preto ju sňali z hlavy Pána Ježiša, aby mu pri nesení kríža neprekážala. Za nimi šiel náš Pán, náš Vykupiteľ. Prepásaný bol štyrmi povrazmi, dvoma Ho dopredu ťahali, druhými dvoma Ho držali, aby na zem neklesol.

Na spodný koniec kríža tiež povraz priviazali a jeden z drábov za tento povraz spodný koniec kríža v povetrí držal, aby sa po zemi nevliekol. Za Ježišom kráčali tí dvaja lotri. Dobrý lotor vstúpiac do seba, ticho sa držal. Zlý lotor sa však zlostil a strašne klial. Všetkých troch obkľúčili drábi, za nimi šli starší z ľudu a veľký zástup pozbieranej hávede. Úplne vzadu sa pripojil i Pontský Pilát, ktorý pre udržanie poriadku s 300 vojakmi sprevádzal Ježiša až na Golgotu.

Takto kráčal náš božský Spasiteľ medzi posmievaním a potupovaním pouličnej luzy, ešte i tie na ulici v prachu zeme hrajúce sa drobné deti zbierali kamienky do svojej košele a povzbudené staršími hádzali ich na toho Ježiša, ktorý ich predtým žehnával a bozkával.

Zdrav buď, poklony hoden Svätý väzeň náš! S kvílením bozkávame Tvoje zviazané sväté ruky, lebo my sme zhrešili a Ty trpíš za nás.

Cestou bolo treba prejsť cez jeden malý jarok. Niekoľko kameňov bolo položených doň, aby sa dalo prechádzať. Božský nosič bremena stúpil na jeden kameň, lež sa Mu noha pošmykla a on aký bol dlhý, padol vedľa kríža. Darmo vystieral ramená hľadajúc pomoc, drábi Ho kopali, za povrazom vyvliekli na druhý breh potoka. Za trest Mu ešte i tŕňovú korunu vtlačili na hlavu, od strašného bôľu do strany obrátil svoju hlavu, aby Mu kríž do nej nevrážal ostré tŕne.

Krik, hukot sa stále hlučnejšie ozýval, v tom veľkom zmätku vyšli i tie sväté ženy z domu Veroniky, medzi nimi bola i Panna Mária, Matka Božia. Mária, akonáhle uzrela svojho božského Syna, ako kvočka pod svoje krídla ukrýva kuriatka, aj ona vystrela obe svoje ramená, beží ku Synkovi a božský Spasiteľ hodil sa do náručia matkinho, po druhýkrát padol pod bremenom kríža.

Preč odtiaľto, žena, zareval jeden z drábov na Pannu Máriu, a Pán Ježiš stonajúc napínal sa, aby mohol vstať zo zeme, lež už nevládze, sotva sa zdvihol, po tretíkrát padol pod ťarchou kríža. Práve vtedy išiel tadiaľ istý nádenník aj s troma svojimi synmi, vojaci ho pristavili a prinútili, aby pomáhal Ježišovi; ten muž sa volal Šimon. Šimon si stal za Ježiša a obaja spolu niesli ten kríž.

Kolenačky nasledujeme Ťa, predrahý náš Ježišu, ta nahor na Golgotu. Nedopusť, aby sme zaostali za Tebou, popraj, aby sme slzami sústrasti uľavili svoje bôle.

Na pravé poludnie došli na Golgotu. Rúcho zvliekli, strhali z Jeho svätého tela. Jeho drahá Matka strhla zo svojej hlavy závoj, aby ním zakryla Synovu nahotu. Vtedy si Ježiš sadol na položený kríž, drábi Ho vystreli, roztiahli Mu ramená, dlhé, hrubé kliny zapichli Mu do dlaní, striedavými údermi začali Ho pribíjať, a Pán na každý úder bôľne vzdychol. Lež ukrutnejšie bolo pribíjanie nôh. Skrčené nohy hrozným násilím natiahli, vystretie tela bolo tak strašné, že Ježišove prsia sa takpovediac preborili, v preveľkých mukách len to opakoval: Bože môj, Bože môj! Potom Mu nohy jednu na druhú položili, prevŕtali ich a tak ostrým, končitým klinom pribili, kosti Mu len tak prašťali, krv Mu do výšky striekala; Pán Ježiš bol pribitý na kríž.

Ukrižovaný Vykupiteľu náš, vysloboď Si sväté ruky Svoje, siahni s nimi do našich sŕdc, žeby sme cítili bolesti Tvoje, ktoré Si trpel za nás, aby bôľ našich sŕdc vyronil zo suchých našich očí očisťujúce slzy pokánia!

Nasledovalo postavenie kríža. Povrazmi, rebríkmi zasadili drevo kríža. Železnými hákmi ho naprávali, tisli do jamy, až konečne s veľkým buchnutím vkĺzol do tej pripravenej jamy, to sväté telo sa zatriaslo, najsvätejšia matka srdcervúcim nárekom zopäla svoje ruky ku presvätému Synovi, i to najtvrdšie srdce sa zachvelo, keď sa ten svätý kríž už tam uprostred vrchu vypínal. Háveď umĺkla, Mária sa tíško modlila, Ježiš skonával. Okolo tretej hodiny zvolal: „Dokonané je.“

Poďme, bratia, sestry moje, ku krížu: klaňajme sa na ňom umretému, najsvätejšiemu Pánu nášmu, odovzdajme Mu svoju poslednú úctu, Jeho drahé telo pochovajme do hrobu. Lež od hrobu vezmime so sebou domov pamiatku: nikdy nezabudnime, že naše hriechy boli príčinou Kristových múk; tieto hriechy nám pripravia i večné zatratenie, ak ich len najsvätejšia krv Baránkova nezmyje z našich duší. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)