Známe rakúske opátstvo Heiligenkreuz dostalo náhlu vizitáciu z Vatikánu. Zdá sa, že je príliš konzervatívne a potrebuje trochu zmodernizovať
Známy cisterciánsky kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi je pre mnohých šíriteľov pokroku v Cirkvi podozrivý hneď z dvoch dôvodov: snaží sa udržiavať tradičné formy rehoľného života a čo je ešte „horšie“ – je úspešný. Prináša to efekt. Ako píše portál InfoVaticana, ide o „jednu z najprosperujúcejších kláštorných komunít v Európe“.

zdroj: wikimedia commons
Od nedele miestne rakúske aj európske katolícke médiá informujú o náhlej apoštolskej vizitácii kláštora z Vatikánu. Tá bola už vyhlásená oficiálne a médiá začínajú pridávať ďalšie informácie.
https://www.stift-heiligenkreuz.org/apostolische-visitation-15-06-2025/
Rozhodnutie o prekvapivej vizitácii podpísala podľa portálu InfoVaticana prefektka Dikastéria pre inštitúty zasväteného života, sestra Simona Brambillaová (Podľa neskorších informácií, to však naopak mali byť: proprefekt kardinál Ángel Fernández Artime a podsekretár dikastéria Aitor Jiménez Echave; Pozn. red.), ktorú do tejto funkcie vymenoval v roku 2023 pápež František. Jej funkcia bola automaticky pozastavená úmrtím pápeža Františka, ale pápež Lev XIV. funkciu dočasne obnovil. V liberálnych médiách (sekulárnych aj cirkevných) bola sestra Brambillaová oslavovaná ako prvá žena – prefektka dikastéria. Pri príležitosti svojho vymenovania okrem iného uviedla: „Hlboko verím v synodálnu cestu. Prežili sme a prežívame skúsenosť Ducha, ktorý poháňa Cirkev kráčať spoločne, vo vzájomnom načúvaní a vzájomnom budovaní. Z tejto skúsenosti niet cesty späť.“
https://www.ncregister.com/cna/who-is-sister-simona-brambilla
A práve tento spôsob uvažovania, taký blízky pápežovi Františkovi, a niečo nám svojím štýlom – „spiatky ni krok“ pripomínajúci, sa možno stane osudným aj pre kláštor Heiligenkreuz. Nemusíme totiž pochybovať o tom, čo dráždi na tomto kláštore práve ľudí s podobným uvažovaním, aké má sestra Brambillaová. Pripomeňme len, že to bola práve sestra Simona, kto dohliadal na zrušenie karmelitánskeho Kláštora Najsvätejšej Trojice v texaskom Arlingtone, aj na vizitáciu v Kňazskom bratstve svätého Petra. Vizitácie podobného typu (napríklad aj u biskupa Josepha Stricklanda alebo biskupa Dominiquea Reya, či v ďalších, niektorých už medzitým zrušených, rehoľných spoločenstvách) majú totožnú príčinu: prílišné bazírovanie na dodržiavaní tradičných foriem rehoľného života v rehoľnej komunite a sabotovanie ducha pokroku a synodality. A do tohto rámca kláštor Heiligenkreuz dokonale zapadá.
V nedeľu už oznámil opát Maximilian Heim oficiálne, že dikastérium začiatkom júna ohlásilo kláštoru apoštolskú vizitáciu, aby „získalo presný obraz o situácii rehoľného života a vedenia opátstva“.
https://katholisch.de/artikel/62374-vatikan-ordnet-apostolische-visitation-von-stift-heiligenkreuz-an
Opát kláštora uviedol, že túto žiadosť o vizitáciu „víta“ a obložil túto oficiálnu rétoriku ešte vetou, ktorá akoby upravovala potenciálny ústupový priestor:
„Ako cisterciánsky kláštor, ktorý existuje už takmer deväť storočí a prijal mnoho povolaní, najmä v posledných desaťročiach, ale čelí aj mnohým novým úlohám a výzvam, vnímame to ako pomoc pri obnove a raste, aby sme dnes mohli ešte lepšie slúžiť Cirkvi.“
Pokrokový portál Katholisch.de však už uvedomelo čuchá v povetrí možnú príčinu vizitácie a uvádza, že „opátstvo bolo nedávno predmetom diskusií po tom, čo sa Teologická fakulta v Innsbrucku dištancovala od otca Edmunda Waldsteina kvôli obvineniam z jeho blízkosti k pravicovým konzervatívnym a reakčným kruhom.“
O pokrokovom zameraní Univerzity v Innsbrucku nemusíme samozrejme pochybovať. Edmund Waldstein je cisterciánsky kňaz a teológ z Heiligenkreuzu, ktorý mal v máji predložiť habilitačnú prácu práve na univerzite v Innsbrucku, pričom dekan Teologickej fakulty Guggenberger v proteste voči tomu povedal pre médiá, že „Waldstein je spájaný s pravicovo-konzervatívnymi kruhmi“. Nakoniec musel po verejnom dištancovaní sa univerzity kňaz habilitáciu stiahnuť.
https://www.katholisch.de/artikel/61432-katholische-fakultaet-distanziert-sich-von-heiligenkreuzer-theologen
Obvinenia pokrokových rakúskych teológov proti Waldsteinovi sú plne v duchu modernistickej a liberálnej ideológie. Čo im teda na Waldsteinovi prekážalo? Čítajme a učme sa:
„Obvinenie spočíva v tom, že Waldstein, ktorý vyučuje na Univerzite Heiligenkreuz a Katolíckej univerzite aplikovaných vied ITI v Trumau, je predstaviteľom „neointegralizmu“ s prepojením na najvyššie kruhy americkej politiky okolo viceprezidenta J. D. Vancea. Podľa teologičiek (Sic!) Sigrid Rettenbacherovej a Angeliky Walserovej toto hnutie spochybňuje liberálnu demokraciu a obhajuje podriadenosť svetskej moci moci duchovnej. Nadácia Konrada Adenauera (To je tá „konzervatívna“ nadácia, od ktorej dostávajú niektoré slovenské „konzervatívne“ organizácie peniaze a nemeckí daňoví poplatníci to všetko nedobrovoľne financujú, keďže nadácia je z 90 % platená štátom; pozn. aut.) dospela k podobnému záveru a ako dôvod na varovanie pred relevantnosťou takéhoto hnutia v Európe uviedla práve Waldsteina. V tejto súvislosti sa opakovane citujú aj Waldsteinove pozitívne vyhlásenia o treste smrti pre kacírov.“
Dekan Guggenberg z Innsbrucku pokračuje v kanonáde: „Svojimi názormi Waldstein protirečí chápaniu Cirkvi II. vatikánskeho koncilu (Ide o nejakú novú cirkev?; pozn. aut.).To tiež prakticky znemožňuje, aby jeho habilitácia získala pozitívne hodnotenie v jednom z troch požadovaných odborných posudkov.“
O tom že podobné uvedomelé hlásenie bolo poslané zo strany univerzity aj smerom do Vatikánu, nemusíme pochybovať. Vizitácia v Heiligenkreuzi tak začína dostávať trochu zreteľnejšie kontúry. Dodajme len, že vystrašená Univerzita v Heligenkreuzi na záver celej kauzy vyhlásila v duchu tých najlepších revolučných tradícií a v štýle servilných komunistických sloganov socialistických univerzít, že je „hlboko oddaná liberálnej, otvorenej demokracii a právnemu štátu“ a považuje ich za „nevyhnutný predpoklad výskumu a výučby na univerzite“. Sám Waldstein sa nakoniec zmohol len na vyhlásenie, že je „hlboko zdesený týmito obvineniami“.
Takže, bude sa vyšetrovať. A kým opát Haim sa na vizitáciu podľa jeho slov teší, otec Johannes Paul Chavanne, prior z Heiligenkreuz, ktorý poskytol rozhovor pre rakúsku štátnu televíziu ORF, zaujal podozrivo obranný postoj:
„Nie sme si vedomí žiadnych chýb. Ak sa vyskytli chyby, budeme vďační, ak nás na ne upozornia.“
Čo je ako reakcia na priateľskú a povzbudzujúcu návštevu trochu čudné. Skôr to vyzerá na to, že rehoľníci očakávajú hľadanie nejakých chýb.
https://www.noen.at/baden/blick-von-aussen-apostolische-visitation-fuer-stift-heiligenkreuz-angekuendigt-478068941
K interným konzervatívnym prehreškom v Hailigenkreuzi sa pridáva zrejme celková kontroverzia v cisterciánskom ráde, na čele ktorého momentálne stojí generálny opát Mauro Giuseppe Lepori. Ten je známy svojou inklináciou k modernému a pokrokovému štýlu rehoľného života. Ako píše portál InfoVaticana:
„Táto apoštolská návšteva nereaguje na skutočné vnútorné problémy, ale je skôr motivovaná ideologickými kritériami a vnútornými tlakmi v rámci samotného cisterciánskeho rádu, na čele s generálnym opátom Maurom Giuseppem Leporim. Lepori, ktorý sa stotožňoval s modernejším prístupom a mal blízko k hnutiu za spoločenstvo a oslobodenie, údajne kritizoval Heiligenkreuz a ďalšie podobné opátstva za to, že nedodržiavali jeho pokyny.“
https://infovaticana.com/2025/06/16/la-prefecta-brambilla-lanza-su-primer-movimiento-contra-las-abadias-tradicionales/
Či už spočíva príčina vizitácie v prehreškoch otca Waldsteina, v prílišnom bazírovaní na tradícii v kláštore alebo v averzii generálneho opáta Leporiho, či najskôr vo všetkých týchto podnetoch dohromady, jedno je už zrejmé: nad konzervatívnym prístupom k rehoľnému životu v Heiligenkreuzi sa sťahujú mračná.
Branislav Michalka
Zdroj: Katholisch.de, InfoVaticana, National Catholic Register, noen.at, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

