Hildegarda z Bingenu a jej miesto v katolíckej hagiografii

Branislav Krasnovský
12. júna 2025   Cirkev História

Hildegarda z Bingenu (1098 – 1179), známa aj ako svätá Hildegarda, bola významná nemecká mystička, benediktínska mníška, prírodovedkyňa, liečiteľka, teologička, skladateľka a vizionárka stredoveku. Patrí medzi najvýznamnejšie ženské postavy v dejinách Cirkvi a európskej kultúry vôbec.

Narodila sa ako desiate dieťa urodzenej nemeckej rodiny. V detstve ju rodičia dali do opatery Jutty zo Sponheimu, ktorá spolu s niekoľkými ženami žila pustovníckym životom v blízkosti mužského benediktínskeho kláštora Disibodenberg pri Staudernheime. Po Juttinej smrti prebrala Hildegarda von Bingen vedenie medzitým stále sa rozrastajúceho spoločenstva pobožných žien a neskôr sa s nimi presťahovala do Rupertsbergu pri Bingene, kde v roku 1147 založila kláštor.

Kláštor Rupertsberg pri Bingene bol kláštorom benediktínskej tradície, ktorý založila Hildegarda z Bingenu okolo roku 1150. Išlo o jeden z prvých ženských kláštorov v regióne pod vedením ženy – a stal sa duchovným a kultúrnym centrom stredovekého Nemecka. Kláštor sa nachádzal pri meste Bingen am Rhein v Porýní (záp. Nemecko), pri sútoku riek Nahe a Rýn.

Sv. Hildegarda zakladá kláštor v Bingene

Stál na mieste, kde podľa legendy žil sv. Rupert z Bingenu, patrón miesta – preto názov Rupertsberg. Rupert z Bingenu (712 – 732) bol významnou postavou raného stredoveku v oblasti Bingen am Rhein v Nemecku. Jeho život a dedičstvo sú úzko späté s Hildegardou z Bingenu, ktorá neskôr založila kláštor na mieste jeho pôsobenia.

Rupert bol synom kresťanskej šľachtičnej Berthy a pohanského otca Robolda. Po otcovej smrti ho matka vychovávala v kresťanskom duchu. V 15 rokoch sa Rupert spolu s matkou vybral na púť do Ríma. Po návrate investoval rodinný majetok do výstavby kostolov a hospicov pre chudobných. Následne sa usadil spolu s matkou na kopci pri rieke Nahe, kde postavili kostol a hospic. Rupert zomrel v mladom veku približne dvadsiatich rokov. Po jeho smrti sa miesto jeho pôsobenia stalo pútnickým cieľom.

Hildegarda z Bingenu neskôr založila kláštor na mieste, kde boli uložené jeho ostatky. Hildegarda z Bingenu napísala životopis Ruperta, aby podporila jeho uctievanie a legitimizovala rozhodnutie o založení kláštora na tomto posvätnom mieste. Kláštor založený Hildegardou na Rupertsbergu sa stal centrom jej duchovného a intelektuálneho života. Miesto sa stalo významným pútnickým cieľom, kde sa spájali životy a diela sv. Ruperta a sv. Hildegardy.

Po zničení kláštora počas tridsaťročnej vojny tupými švédskymi luteránskymi žoldniermi v roku 1632 boli Rupertove ostatky presunuté do Eibingenu a neskôr na Rochusberg pri Bingene. Na pamiatku hrdinských katolíckych vojakov a maršala Tillyho, ktorý bol hlavným veliteľom katolíckych síl v Nemecku v čase tridsaťročnej vojny, prikladám milú katolícku bojovú pieseň:

Tillyho pieseň, 17. stor. , pieseň tridsaťročnej vojny:

Benediktínske mníšky boli nútené v roku 1632 opustiť kláštor. Budovy boli spustošené a postupne zanikli. Z kláštora dnes nezostalo nič nad zemou, ale časť – krypta sv. Ruperta bola objavená pri výstavbe železnice v 19. stor.

Objavenie krypty sv. Ruperta z Bingenu je spojené s archeologickými prácami. Po zničení kláštora sa kamenné sutiny používali ako kameňolom pre výstavbu hospodárskych budov, a zvyšky kamenných budov kláštora boli zničené pri výstavbe železnice v 19. stor.

Avšak niektoré časti kláštora, ako napríklad šesť stĺpov južnej lode kláštorného kostola, sa zachovali a boli integrované do novej budovy. Tieto stĺpy boli obnovené a sprístupnené v roku 1976. Dnes sa nachádzajú v historickej budove známej ako Villa Rupertsberg.

Čo sa týka samotnej krypty sv. Ruperta, historické dokumenty naznačujú, že sa nachádzala pod chórom kláštorného kostola a slúžila ako miesto pre uloženie relikvií sv. Ruperta a jeho matky sv. Berthy.

Je zaujímavé, že Hildegarda opustila kláštor v Disibodenebergu, kde bola opátkou a rozhodla sa založiť samostatný ženský kláštor. S podporou miestneho arcibiskupa a šľachty získala pozemok a postavila samostatný komplex pre mníšky. Kláštor sa pomerne rýchlo stal centrom duchovného života, ale aj miestom vzdelanosti, hudby, písomníctva a liečiteľstva. Hildegarda tu napísala väčšinu svojich vízií, teologických diel aj prírodovedných spisov. V kláštore vznikla aj jej hudobná tvorba – zborové spevy, ktoré dodnes prežívajú. V tomto kláštore následne pôsobilo mnoho vzdelaných žien a Hildegarda vychovávala nové generácie mníšok.

Dochované teologické a hudobné dielo sv. Hildegardy z Bingenu

Kláštor mal vlastné skriptórium (písaciu dielňu), kde sa prepisovali a iluminovali rukopisy. Vznikli tu originálne diela s bohatými ilustráciami – napríklad iluminované rukopisy Scivias. Rukopisy z Rupertsbergu sú dnes v zbierkach vo Vatikáne a v Nemecku.

Sv. Hildegarda z Bingenu mala už od detstva mystické vízie, ktoré zakomponovala do svojho diela. Zažívala ich počas celého života, no až ako dospelá ich začala systematicky zaznamenávať, keď jej – podľa jej vlastných slov – Boh prikázal, aby ich zverejnila. Obsahom neboli len osobné duchovné skúsenosti, ale komplexné obrazy o stvorení, ľudskej prirodzenosti, Cirkvi a eschatológii (posledných veciach).

Je autorkou niekoľkých prác, v ktorých sa okrem svojich náboženských vízií, zaoberala i tematikou prírodnej histórie, liečiteľských účinkov prírodných objektov. Hildegarda opísala svoje vízie v niekoľkých významných dielach.

Scivias(Scito vias Domini, Poznaj cesty Pána) – jej prvé veľké dielo, obsahuje 26 vízií o Božom poriadku sveta, rozdelených do troch častí. Morálne a duchovné rady. Stvorenie sveta – videnie svetla, ktoré symbolizuje Božie Slovo a tvorivú moc. Pád človeka – hlboká vízia o dôsledkoch hriechu a Božej milosti. Cnosti a neresti – v alegorickej forme vystupujú ako osoby, ktoré bojujú o ľudskú dušu. Cirkev ako nevesta Krista – silná mystická predstava Cirkvi ako živej bytosti, nevesty, prepojenej s Kristom. Apokalyptické obrazy – predpovedajú úpadok a očistu Cirkvi, symbolika šeliem a svetla. Hildegardine vízie boli často plné svetla – opisovala ich ako „žiarivé svetlo živého“ (lux vivens). Tvrdila, že ich nevidí očami tela, ale „vnútorným zrakom duše“.

Liber vitae meritorum (Kniha zásluh života) – morálna vízia, kde proti sebe stoja cnosti a hriechy v boji o ľudskú dušu. Zobrazuje duchovnú bitku medzi Dobrom a Zlom v človeku. Každá cnosť má svoj hriech ako „protivníka“ – napr. pokora verzus pýcha. Vízia života ako cesty, ktorá vedie k večnému cieľu – buď zatrateniu alebo spáse.

Liber divinorum operum (Kniha Božích diel) – jej najkomplexnejšie teologické dielo, ktoré spája kozmológiu, teológiu a antropológiu. Najkozmologickejšie a filozoficky najhlbšie vízie. Vízia vesmíru ako veľkého Božieho diela, v ktorom má človek centrálnu úlohu. Spojenie mikrokozmu (človeka) a makrokozmu (vesmíru). Videnie Boha ako „živého svetla“ v srdci kozmického poriadku. Vízie o slobodnej vôli, Božom zákone, vykúpení a Poslednom súde.

Charakteristickými znakmi vízií sv. Hildegardy z Bingenu sú: symbolizmus – často ťažko interpretovateľný bez kontextu (napr. vízia ohnivého kruhu, ženských postáv zosobňujúcich cnosti, svetelného Božstva); zmyslovosť – jej vízie boli senzuálne, nie suché teologické traktáty: spomína vône, farby, hudbu, zvuky; hudba a zvuk – často spája vízie s hudbou nebeských chórov; tvrdila, že niektoré melódie počula vo svojich víziách.

Je autorkou básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál. Tie sú zhrnuté v diele Symphonia armoniae celestium revelationum (Symfónia harmónie nebeských zjavení). Toto dielo vzniklo v rozpätí rokov 1140 – 1160, 77 básní tvorí ucelený liturgický cyklus pre špecifické cirkevné sviatky. Jej hudobné dielo sa nesie v znamení gregoriánskeho chorálu s osobitým štýlom.

Hildegardine spevy boli podľa jej vlastných slov inšpirované videním – priamo od Boha. Ich účelom bolo oslavovať duchovný poriadok, ktorý vládne v stvorení, ako aj povznášať dušu k Bohu cez hudbu. Spevy sú adresované rôznym svätcom, Panne Márii, Duchu Svätému a opisujú duchovné témy ako: Božská múdrosť (Sapientia), panenskosť a materstvo Panny Márie, cnosť, čistota, pokora a láska, nebeská harmónia a poriadok.

Symphonia armoniae celestium revelationum – hudobné dielo sv. Hildegardy z Bingenu:

Hildegarda mala originálny hudobný rukopis. Veľký melodický rozsah (viac ako bežný gregoriánsky chorál), expresívna melodika, často s výraznými skokmi. Texty sú bohaté na symboliku a poetiku. Spevy majú meditatívny a extatický charakter. Jej hudba sa vymyká bežným dobovým štandardom a je považovaná za výnimočnú – akoby zjavovala „zvuk Neba“.

Dielo sv. Hildegardy z Bingenu sa zachovalo v niekoľkých rukopisoch, najznámejší je Dendermondský rukopis (v Belgicku). Od 20. stor. zažíva Hildegardina hudba renesanciu, nahráva ju množstvo vokálnych súborov (napr. Sequentia). Považuje sa za jednu z prvých skladateliek západnej hudby, ktorej meno poznáme.

Symphonia armoniae celestium revelationum nie je len hudobným dielom, je to duchovný testament – jedinečný súbor spevov, ktoré prepájajú mystiku, krásu a teológiu. Hudba v ňom nepredstavuje len umenie, ale je nástrojom božského zjavenia.

Sv. Hildegarda z Bingenu je tiež autorkou jedného liturgického dramatického diela s názvom Ordo virtutum, čo je jedna z prvých známych kresťanských hudobných hier (morálna alegória o boji duše so zlými silami).

Prírodovedecké a medicínske dielo sv. Hildegardy z Bingenu

Svätá Hildegarda z Bingenu nebola len mystičkou a skladateľkou, ale tiež prírodovedkyňou a liečiteľkou. Jej dve najznámejšie „medicínske“ diela sú: Physica (známa aj ako Liber subtilitatum diversarum naturarum creaturarum) a Causae et curae (Príčiny a liečba).

Physica predstavuje encyklopedickú prácu o liečivých silách prírody, ktorú Hildegarda zostavila na základe pozorovaní, praktických skúseností a – ako tvrdila – aj božského zjavenia. Dielo je rozdelené do 9 kníh (1. Liečivé rastliny, 2. Dreviny a stromy, 3. Koreniny a bylinky, 4. Zvieratá, 5. Vtáky, 6. Ryby, 7. Plazy a hmyz, 8. Kovy a drahokamy, 9. Rôzne potraviny (obilie, ovocie, mlieko atď.).

Podľa svätej Hildegardy z Bingenu – každý prvok stvorenia má liečivú moc, ak sa používa správne.

Rozlišuje medzi „studenou“ a „horúcou“ povahou vecí, podľa zásad humoralizmu. Pri humoralizme by som sa rád na chvíľu zastavil, aj keď je zrejmé, že väčšina čitateľov nášho portálu by mohla mať o humoralizme dostatočné vedomosti.

Humoralizmus (alebo teória štiav) je staroveká a stredoveká medicínska teória, podľa ktorej zdravie a choroba závisia od rovnováhy štyroch telesných tekutín – tzv. „humorov“ – v ľudskom tele. Sú nimi 1. Krv (sanguis), ktorá súvisí s elementom vzduch, je teplá a vlhká, prepojená s pečeňou. Sangvinici sú veselí, aktívni a spoločenskí ľudia. 2. Hlien (phlegma) súvisí s elementom voda, je studená a vlhká, prepojená s mozgom a pľúcami. Flegmatici sú pokojní a pomalí, dlhšie uvažujú. 3. Žltá žlč (cholera) súvisí s elementom oheň. Je teplá a suchá, spojená so žlčníkom. Cholerik je nesmierne výbušný a aktívny. 4. čierna žlč (melanchólia), súvisí s elementom zem. Je studená a suchá, spojená so slezinou. Melancholici sú smutní, hĺbaví a zamyslení.

Zdravie človeka je podmienené rovnováhou humorálnych štiav. Zdravý človek má všetky šťavy v harmonickej rovnováhe. Choroba vzniká vtedy, keď objem niektorej z humorálnych štiav v organizme narastie, alebo sa ich účinok oslabí. Liečba spočíva v tom, že sa lekár snaží dosiahnuť opätovne rovnováhu humorálnych štiav v organizme prostredníctvom stravy, rôznych byliniek, pôstom, pohybom a púšťaním krvi.

Humorálnu medicínu vyvinuli grécki lekári Hippokrates (5. stor. pred Kr.) a ďalej rozpracoval Galenos (2. stor. po Kr.). Bola dominantnou medicínskou doktrínou v Európe, na Blízkom východe a v islamskom svete až do 17. storočia. V 12. stor. sa tejto teórii venovala aj Hildegarda z Bingenu, ktorá ju doplnila o duchovné chápanie. Dnes je humoralizmus považovaný za prekonaný vedecký model, jeho vplyv však naďalej pretrváva, napr. v tradičnej čínskej medicíne, ajurvéde či ľudovom liečiteľstve. Psychologické typy (sangvinik, melancholik, atď.) sú dodnes používané v základnej typológii osobnosti.

Použitie humoralizmu v praxi

Ak mal niekto horúčku (nadbytok tepla), liečili ho chladivými bylinkami alebo kúpeľom. Melanchóliu (nadbytok čiernej žlče) liečili teplom, svetlom, sladkým jedlom alebo veselou spoločnosťou. Svätá Hildegarda z Bingenu odporúčala na liečbu melanchólie medovku, ktorá pôsobí teplo a povzbudzuje srdce a dušu.

Druhým významným medicínskym dielom sv. Hildegardy z Bingenu je Causae et curae (Príčiny a liečba). Ide o systematickejšiu medicínsku príručku, ktorá sa venuje chorobám – ich príčinám, priebehu a možnostiam liečby. Sv. Hildegarda sa v diele venuje etiológii chorôb – choroby sú podľa nej výsledkom poruchy rovnováhy tela, duše a prírody. Kladie dôraz na duchovný rozmer zdravia, napríklad hriech môže spôsobiť chorobu, pokánie ju môže pomôcť vyliečiť. Opisuje choroby od hlavy po päty, vrátane gynekologických stavov, psychických porúch, tráviacich problémov atď.

Pri svojej liečbe kombinuje sv. Hildegarda z Bingenu empirické skúsenosti svojej doby, katolícku symboliku a duchovné chápanie prírody. Príklady Hildegardinej liečby: medovka pôsobí teplo a jemne povzbudzuje srdce a dušu, vhodná na liečbu melanchólie; petržlen „… zohreje vnútorné orgány a podporuje trávenie“; smaragd „… odpudzuje démonov a zmierňuje horúčku, ak sa nosí na tele“; mäso medveďa „… je životaschopné mäso, pomáha proti melanchólii, ak sa správne upraví.“

Migréna podľa sv. Hildegardy z Bingenu zapríčiňuje nadbytok hlienu, lieči sa odpočinkom, vývarmi a bylinkami. Melanchólia a smútok sú spojené so „studenou čiernou žlčou“, lieči sa teplom, svetlom, meditáciou. Sv. Hildegarda z Bingenu sa detailne venovala aj menštruácii, plodnosti a tehotenstvu.

Sv. Hildegrda z Bingenu predbehla, mimochodom, dobu tým, že spájala holistický pohľad na zdravie: telo, duša, príroda a Boh sú prepojené. Jej medicínske diela boli znovuobjavené v 20. storočí a dnes sa používajú v tzv. „hildegardovskej medicíne“, najmä v nemecky hovoriacich krajinách. V modernej fytoterapii je často citovaná ako priekopníčka liečby bylinkami a výživového prístupu k zdraviu.

Prikladám niekoľko receptov z byliniek a ich zdravotné účinky (samozrejme, podľa diela sv. Hildegardy z Bingenu):

Na podporu trávenia – rasca, mäta pieporná, klinčeky, koriander. Zaliať malú lyžičku týchto byliniek v šálke horúcej vody, nechať lúhovať 10 minút. Piť po malých dúškoch po jedle, výluh podporuje trávenie a zmierňuje nadúvanie.

Proti únave a na posilnenie nervov – medovka lekárska, rozmarín, levanduľa. Pripraviť čaj z 2 lyžičiek medovky, 1 lyžičky rozmarínu a 1 lyžičky levandule. Piť 2x denne. Pomáha upokojiť nervy, zmierniť stres a dodať telu energiu.

Posilnenie imunity a liečba prechladnutia – červená prvosienka (primula veris), šípky, žihľava. Zmiešajte sušené šípky a červenú prvosienku v pomere 2:1, žihľavu podľa chuti. 1 polievkovú lyžicu zmesi zaliať 250 ml vriacej vody, nechať 15 minút lúhovať. Šálka denne. Podporuje imunitu organizmu a vynikajúco pôsobí proti zápalom hrdla.

Podpora spánku a zmiernenie úzkosti – valeriána lekárska, rumanček kamilkový, medovka lekárska. Zmiešať všetky bylinky v horúcej vode, nechať lúhovať 10 min. Piť 30 minút pred spaním, dosiahne sa lepší spánok a upokojenie mysle.

Med sv. Hildegardy z Bingenu (na posilnenie a liečbu rán) – zmiešajte prášok zo škorice s medom, následne používajte ako obklad na drobné rany a infekcie. Med má vynikajúce antibakteriálne účinky a škorica podporuje hojenie.

Sv. Hildegarda z Bingenu mala tiež viacero doplnkových zdravotných tipov pre svojich pacientov. Mali sa vyhýbať nadmernej konzumácii mäsa a tukov, uprednostňovať rastlinnú stravu, často tráviť čas na čerstvom vzduchu a takisto uprednostňovať fyzickú aktivitu a samozrejme nezanedbávať modlitbu, rozjímanie a spánok, ktoré pomáhajú navodiť rovnováhu tela a duše.

Sv. Hildegarda z Bingenu bola kanonizovaná pápežom Benediktom XVI. v roku 2012 a zároveň vyhlásená za učiteľku Cirkvi (Doctor Ecclesiae) – čo je česť udelená len niekoľkým ženám v histórii. Je patrónkou prírodných vied, hudobníkov a alternatívnej medicíny.

Zaujímavosťou je, že kult Hildegardy z Bingenu je doložený aj na území Slovenska, a to v Dobšinej. Pre reštaurátorov a pamiatkárov bolo veľkým prekvapením, keď našli pri odkrývaní fresiek v dnešnom evanjelickom gotickom kostole v Dobšinej fresku svätice, ktorú najskôr nevedeli identifikovať. Až neskôr zistili, že ide o Hildegardu z Bingenu. Jej kult do Dobšinej priniesli nemeckí baníci zo Saska, ktorí kolonizovali Dobšinú. V rámci Slovenska je toto vyobrazenie unikátne.

K tomu na záver len toľko. Pre mňa je naozaj veľkým prekvapením, že gotický kostol môže ešte dnes stále patriť luteránom a že ho doteraz nevrátili. 🙂 Veď si od 16. stor. mohli predsa postaviť dostatok svojich vlastných chrámov bez čo i len náznakov prejavov stredovekého katolíckeho tmárstva, v ktorých by sa luteránski veriaci určite cítili duchovne oveľa slobodnejšie. Týka sa to však aj kalvínov – napríklad v mojom obľúbenom Brzotíne pri Rožňave sa nachádza románsko-gotický kostol, ktorý rovnako ako o odsek vyššie spomenutý gotický chrám v Dobšinej, ešte i dnes patrí reformovanej cirkvi, kalvínom. Gemer je takpovediac plný katolíckych chrámov, ktoré dodnes okupujú luteráni a kalvíni…

PDF (formát pre tlač)