Vzkriesenie Nášho Pána je nám radosťou v bolestiach a zúfalstve: Aj my raz tak budeme vzkriesení a v oslávenom tele! – Kázeň na Veľkonočný pondelok

Ján Podvaský
21. apríla 2025   Cirkev

Zarmútili sa učeníci Kristovi a bez temer všetkej nádeje v srdci klesli, keď Krista ani v hrobe, ani v meste jeruzalemskom nenašli. Všetka ich nádej, všetko ich potešenie v bolesti a úzkostiach bol Kristus, s ktorým po viac rokov chodili a pracovali. A keď aj mal z tohoto sveta židovskou rukou zbitý a potlačený zísť, tešili sa predsa len Jeho sľubu, ktorý im dal: že totižto vstane z mŕtvych a ľud izraelský vykúpi. Preto zaiste, keď nevinného Krista Židia viazali, súdili, bičovali a na kríž rozpínali, bolestné bolo ich srdce, že tak láskavého Učiteľa, akým bol Kristus, stratiť musia; avšak medzitým ich bolesť zmenšovalo a tíšilo to, že silno verili, ako po troch dňoch vstane z mŕtvych a bude s nimi tak, ako predtým prebývať.

Keď sa však aj po troch dňoch videli byť sklamaní v tejto nádeji a Krista nijako nájsť nemohli, zarmútení, či už po meste, a či už von z mesta chodili a blúdili.

I stalo sa, že dvaja učeníci odišli z toho zármutku pre obveselenie srdca do mestečka Emauzy a zhovárali sa o Ježišovi Nazaretskom. Kristus z mŕtvych vzkriesený priblížil sa k nim a spytoval sa ich o čom sa zhovárajú? Oni však akoby s podivením, žeby mu to bolo neznáme, preriekli k nemu: „Ty si cudzí v Jeruzaleme, že nevieš, čo sa v ňom po tieto dne prihodilo, o čom sa hovorí?“ A on riekol: „O čom?“ I oni odpovedali: „O Ježišovi Nazaretskom, ktorý bol mužom, prorokom mocným v slove i skutku pred Bohom a pred všetkými ľuďmi: a ako ho vydali najvyšší kňazi a naši predstavení na smrť a ukrižovali ho. My sme sa však nazdávali, žeby on mal ľud izraelský vykúpiť, ale dnes je už nad to všetko tretí deň, čo sa to stalo.“

Vidiac teda Kristus ich slabé a zúfalé srdce preriekol znova k nim a karhal ich týmito slovami: „Blázni a srdca pomalého k viere v to všetko, čo proroci hovorili! Či nemusel trpieť všetko toto Kristus a tak vôjsť do slávy svojej?“

Chcel tým povedať: Kristus pre vaše vykúpenie trpel, zomrel, je pochovaný a ako sľúbil, z hrobu svojho povstal, aby ste i vy tú istú nádej mali, že po vašich časných úzkostiach a smrti k sláve vzkriesení vstanete. Nie teda na tejto zemi, lež pre budúcnosť vám Kristus uľahčenie smrťou svojou zaopatril.

A toto je to, čo má ubiedeného človeka tešiť. Toto je posolstvo moje: Že slávne vzkriesenie Krista Pána má byť v úzkostiach naším potešením.

Hľaďte!

Nech kto chce, ako sa mu páči, rozmýšľa; nech akékoľvek spôsoby vyhľadáva, aby tu na zemi bol tak šťastlivý a blahoslavený, žeby mu nič nechýbalo; predsa však dokonalý pokoj nenájde; áno, vždy sa niečo nájde, čo ho znepokojí. To ste snáď už i sami zakúsili, že človeka celý čas života časného, či chce či nechce, buď hlad, či smäd, či závisť, či chudoba, či nepriateľské oko, či nemoci a všelijaké bolesti sužujú a tlačia.

Akože sa teda takto sužovaný človek môže tešiť? Ach, zaiste nie inak, než že bude tomuto všetkému niekedy koniec a smrteľný človek z čiernej zeme a z prachu svojho jedného dňa vstane vzkriesený a spolu podľa viery a skutkov svojich mzdu večnej slávy obdrží.

Toto bola zaiste tá nádej, ktorou sa svätí mučeníci tešili a posilňovali. Ktorá ich tak veselými činila v strašných mukách, že boli k mukám odhodlanejší, než tá ukrutná ruka odhodlaná k ich mučeniu a usmrteniu. Svätý Gregor píše: „Mali istú nádej zmŕtvychvstania: že totižto, ako pevne verili a dúfali, zase vstanú a život časný na večný premenia.“

Aj svätí apoštolovia s týmto jediným cieľom mnoho pracovali, mnoho trpeli, áno, i smrť podstúpili; bo videli: že hoci práve hroznou smrťou zo sveta zídu; predsa však jedného dňa k večnej sláve a radosti vzkriesení povstanú.

A preto Učiteľ národov, svätý Pavol Apoštol; aby srdcia tých, ktorí po smrti nič neočakávali, ktorí hovorili: že nie je rozdiel medzi osudom človeka a zvieraťa, aby týchto srdcia pohol a k tejto nádeji povzbudil v Prvom liste svojom ku Korintským v 15. kapitole píše: „Ak mŕtvi nebudú vzkriesení, ani Kristus nevstal, a ak Kristus z mŕtvych nevstal, daromné je naše ohlasovanie, daromná je viera vaša; áno, i tí, ktorí v Kristu zosnuli a pre Krista smrť podstúpili, by navždy zahynuli.“

Takže tým povedal, že Kristus preto z hrobu vstal a z mŕtvych vzkriesený sa svetu ukázal, aby sme i my vedeli a verili: že i my jedného dňa z hrobov našich vstaneme a odplatu podľa zásluhy obdržíme. Čujme, čo hovorí svätý Cirkevný Otec Augustín: „Kristus z mŕtvych vstal, maj teda biedny človeče silnú nádej: že sa to isté bude s tebou diať, čo sa s Kristom v hrobe dialo.“

Dobre sa teda tešil a posilňoval svätý Ignác, biskup antiochijský, keď nedbal byť ukrutným levom za korisť hodený, zvolajúc: „Teraz síce budem ukrutne roztrhaný a medzi zubami zverov ako obilie Kristovo zomletý, lež mocne dúfam, že k sláve večnej zase vzkriesený vstanem.“

Dobre sa tešil, dobre sa v núdzi svojej rozveseľoval Učiteľ národov svätý Pavol Apoštol, keď povedal: „Ak len v tomto živote nádej máme v Kristovi, a po smrti iného života nemáme, my, ktorí teraz pre Krista mnoho trpíme, najbiednejší život máme.“ (porov. 1Kor 15,19)

Dobre sa tešil pobožný Jób, keď vo svojom súžení ústa svoje roztvoril volajúc: „Viem, že Vykupiteľ môj žije a ja v deň najposlednejší zo zeme vstanem, v moju kožu sa oblečiem a v tomto tele Boha môjho uzriem.“

Ach, kiežby sme pravdu túto tak silno uznávali, ako sme ju v Apoštolskom vyznaní viery už tisíc a tisíc ráz doteraz čítali vraviac, že veríme: „… vo vzkriesenie z mŕtvych…“, tak zaiste by sme v súženiach našich do tak veľkej beznádeje neupadli.

***

Toto moje krátke naučenie v tejto spoločnej veľkonočnej radosti uzavieram týmito slovami sv. Augustína: „Vstal z mŕtvych Kristus, vec je dokonaná!“ (1. 12, de civ. Dei.)

Nech sa teda na nás hrnú choroby a bolesti, nech nás trápi hlad, smäd, chudoba, núdza a všelijaké úzkosti, nech sa zdvihne proti nám ruka nepriateľská v nenávisti svojej! Nemáme sa čo ľakať; lež máme silne dúfať, že v nie tomto smrteľnom tele, v ktorom sme teraz, ale potom v oslávenom tele, a to vtedy, ak sa budeme Boha báť a Jeho milovať, vstaneme k sláve a radosti.

Ó, dopomáhaj že nám k nej Kriste, slávne v tieto dni vzkriesený!

***

Text kázne bol pôvodne uverejnený v Pokladoch kazateľského rečníctva č. 2/1848, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol ešte čiastočne upravený redakciou.

PDF (formát pre tlač)