Resurrexit sicut dixit! – Kristus vstal z mŕtvych, aleluja!

Dr. Stanislav Jurovský
20. apríla 2025   Cirkev

Aleluja – výkrik radosti a plesania, ktorým kresťanský ľud pozdravuje zmŕtvychvstalého Spasiteľa, tak zázračne znie, tak mohutne a slávnostne pôsobí. V nijaký iný sviatok sa nevydiera z duše natoľko radostne a šťastlivo naladenej ako dnes, v deň, v ktorý Pán slávne premohol smrť a Peklo. Lebo práve v dnešný deň Božia všemohúcnosť všetko tak zázračne v dobro obrátila.

Záhrada smrti, kam zaniesli zmeravené telo Pánovo, kde ho do studeného hrobu vložili, vidí ožívať najnádhernejšiu jar, stáva sa záhradou najmocnejších, najslávnostnejších slastí. Úbohé telo, ako len bolo znetvorené, hrozne zbité, pokryté hlbokými, strašnými ranami… Teraz však začína ožívať, rany sa celia, len jazvy na svätých rukách a nohách a na boku ostávajú a stávajú sa v ružovom ožiarení drahocennými odznakmi víťazstva. Obetné telo, do ktorého sa smrtiace rany tak ukrutne vryli, sa dvíha k večnému životu.

A ako smútok zo smrti, čo obkľučoval tichý a svätý hrob, mocne zachvátil v týchto dňoch celú Cirkev, tak prešla na ňu dnes aj sviatočná radosť a radostné plesanie. Ako len bola po minulé dni pohrúžená do hlbokého smútku, ani hláska zvonov nebolo počuť, oltáre stáli opustené, akoby spolu smútili, všetky obrady dýchali zvláštnym zármutkom, oči všetkých prezrádzali to, čo hýbalo veriacou dušou v ich vnútri, najúprimnejšiu sústrasť s utrpením Pána… Teraz však, ako sa to len všetko zmenilo medzi kresťanmi, pri bohoslužbe! – Neobyčajne slávnostné aleluja neutícha, vždy znova a znova vyráža z prekypujúcich sŕdc hore k Víťazovi. „Toto je ten deň, ktorý nám pripravil Pán, plesajme a tešme sa mu!“

Hľa, tajomstvo, pravda neobyčajného významu pre našu vieru! Aby sme si mohli zachovať túto vieru oslobodenú od každej pochybnosti, neistoty a akéhokoľvek kolísania, vydal Boh svedectvo o svojej pravde celým radom dôkazov, čo nás napĺňajú dôverou v Neho. Najsilnejším, najnezvratnejším z týchto dôkazov je Zmŕtvychvstanie Pánovo. Veď o tomto Zmŕtvychvstaní Kristovom nám svedčí:

1. celé kresťanstvo,

2. Apoštoli a učeníci, ba

3. i sama neviera, a to proti vlastnej svojej vôli.

V celých dejinách kresťanstva niet skutočnosti, čo by bola tak nepodvratne dokázaná ako je tá, čo je predmetom nášho dnešného sviatku. Kresťanstvo na celom šírom svete oslavuje s nami dnešný deň a dokazuje tak svoju vieru v Zmŕtvychvstanie Pánovo. Robí to svet už od mnohých storočí, robí to už od čias Apoštolov.

Krátko po smrti Pánovej Apoštoli si už aj inak počínajú, oduševňuje ich radostná odvaha. Predtým takí váhaví, bojazliví, teraz nepoznajú strach, na nič nedajú ohľady; kážu o Ježišovi, ktorého židovský národ – toto tvrdia celkom otvorene – ukrižoval, zavraždili, ale – hneď dodávajú – „Boh Ho vzkriesil“. Tisíce ľudí sa obracajú a tým, že prijímajú meno kresťanov, uznávajú seba a svojich predstavených za nespravodlivých vrahov Pána. Boli by sa azda s tým zmierili, keby neboli bývali presvedčení o skutočnosti Zmŕtvychvstania Pánovho? – Učeníci sami pre potupnú smrť svojho Učiteľa stratili celú pevnosť svojho vnútorného postoja, takže ani veriť nechceli, keď im podaktoré ženy tvrdili, že Pán vstal z mŕtvych; ba keď už konečne Apoštoli, donútení silou opravdivých dôkazov, vyznali vieru v Zmŕtvychvstanie Pána, ešte i vtedy sa zdráha Tomáš, kým sa aj on na vlastné oči nepresvedčil o zázračnej skutočnosti. – Aká teda jasná musela byť skutočnosť Zmŕtvychvstania Pánovho, naozaj až rukami hmatateľná, keď ju títo mužovia, ako aj oné zástupy ľudu už vtedy uverili a prijali!

Za túto pravdu, za túto svoju vieru dávajú sa Apoštoli mučiť a znášajú všetky krivdy, idú do žalára a na smrť, nič ich nedokáže otriasť v ich presvedčení, a keď ich sudcovia vyzývajú mlčať, odpovedajú: „Nemôžeme predsa zamlčať, čo sme videli a počuli“, a sv. Ján v jednom zo svojich listov tak ozaj názorne píše: „Čo sme svojimi očami videli, na čo sme hľadeli, čoho sa naše ruky dotýkali…, čo sme videli a počuli, oznamujeme vám.“ (porov. 1Jn 1,1 a 3)

Pravda, boli aj takí, čo vo svojej neviere a nenávisti oproti Pánovi popierali jeho Zmŕtvychvstanie, no všetko to, čo vládali priniesť proti Zmŕtvychvstaniu Pánovmu, bola bezočivá, vyložená luhanina vojakov, ktorých svojimi peniazmi podplatili, totiž jeho učeníci vraj ukradli jeho mŕtvolu, kým vojaci spali. Sv. Augustín sa im z toho vysmieva a hovorí: ,,Taká slepá si ty, zlá lesť, že hovoríš: »Vravte – kým sme my spali, prišli učeníci a ukradli ho«? Používaš spiacich svedkov? Potom si ozaj aj ty zaspala, keď si vo svojom skúmaní tak poblúdila!“

A ak boli v neskorších časoch a ak ešte dnes sú takí sedmospáči, čo sa opovažujú popierať nepopierateľnú pravdu, nuž takíto potom pre svoje tvrdenie nemajú nijaký iný dôkaz okrem dôkazu farizejov z čias Kristových; sú to len takí, čo si pre skazenosť svojho srdca túžobne želajú, aby Kristus nebol vstal z mŕtvych, takto by potom nebol ani Bohom a takto by ani jeho náuka, zatracujúca ich neresti, za nič nestála a bola by bez významu. Raz však príde čas, keď sa aj im otvoria oči, no nie na ich radosť, ale na ich hrôzu. Zmŕtvychvstanie Spasiteľovo je totiž ako najväčší zázrak spolu aj najmocnejším dôkazom Jeho božstva. Svätosť Boha sa nikdy nemôže znížiť k tomu, aby svojím bezprostredným zásahom, teda zázrakom zhodnovernila a potvrdila lož a hriech.

Lebo zázrak len Boh môže urobiť, a keď ho teda urobí, aby tým potvrdil voľakoho slová, tak potom tieto slová musia byť ozaj pravdivé. Spasiteľ však otvorene pred celým svetom povedal, že je jednorodeným Synom Najvyššieho, že je jednej podstaty s Ním, že je Spasiteľom sveta, a dodal ešte, že zomrie a tretieho dňa vlastnou silou vstane z mŕtvych. A skutočne aj zomrel a tretieho dňa vstal z mŕtvych. Tým teda naozaj veľmi jasne dokázal, že je Bohom a Jeho náuka je pravdivá. Vo Zmŕtvychvstaní Spasiteľovom teda máme nepodvratný dôkaz pravdivosti našej viery, najistejšiu záruku pravosti nášho svätého náboženstva.

Pri spomínaní tejto vznešenej udalosti, tohto zázračného Zmŕtvychvstania Pánovho nám treba aj zvolať s Apoštolom Tomášom: „Pán môj a Boh môj!“ Je pravda, že každý Spasiteľov zázrak nás presvedčuje o Jeho božstve a ukladá nám povinnosť podriadiť svoj rozum úplne Jeho slovám, jednako však platí toto predovšetkým o zázraku jeho Zmŕtvychvstania, lebo na toto aj sám Spasiteľ veľmi často a so zvláštnym dôrazom poukazoval ako na svoje najvýznačnejšie zázračné dielo.

Podobne aj Apoštoli sa až veľmi často odvolávajú vo svojich kázňach na Zmŕtvychvstanie Ježišovo ako na dôkaz nepodvratnej sily. Ba na tejto pravde stavajú celé svoje učenie, ide im predovšetkým o to, aby svojich poslucháčov najmä o tejto skutočnosti presvedčili, a hovoria, že keď títo pevne uveria túto pravdu, potom už nevyhnutne uveria aj všetko ostatné učenie. Ak Ježiš vstal z mŕtvych, tak je opravdivý Boh, a potom všetko, čo učil, už viac nepotrebuje dôkaz, hoc by sa ono slabým ľuďom aj nepochopiteľným zdalo. Preto aj Apoštol národov píše: „A keď Kristus nevstal z mŕtvych, márna je vaša viera.“ (porov. 1Kor 15,17)

Hoc by teda aj zo všetkých strán povstali nepriatelia proti našej svätej viere, tak vonkajší ako aj vnútorní, pokušenie akokoľvek ťažké, „viem, komu som uveril“ (2Tim 1,12), totiž tomu, čo vstal z mŕtvych; naše náboženské presvedčenie stojí na pevnom základe, na Zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, na diele, čo môže iba Božím dielom byť! Tešme sa preto v tento veľký sviatok, z tej duše spievajme Najvyššiemu „aleluja“!

***

Text bol pôvodne uverejnený v Pútnikovi cyrilometodejskom č. 7–8/1946, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol ešte čiastočne upravený redakciou.

PDF (formát pre tlač)