Statočný kňaz zabránil členom domorodo-kresťanskej sekty vstúpiť do chrámu. Synodálna inkulturácia sa nekonala, ale vinia ho za to z „náboženského rasizmu“

4. apríla 2025   Aktuality

V čase, keď sú vyznávači Pachamamy vítaní vo Vatikáne, sa odhodlal otec Juan Gonzáles, správca katedrály v uruguajskom Montevideu nevpustiť do chrámu vyznávačov synkretického kultu zlučujúceho kresťanstvo s domorodými prvkami. Išlo o predstaviteľov tzv. afro-umbandistického náboženstva, ktoré vzniklo v Brazílii a spája africké, indiánske a kresťanské vplyvy.

Zakladateľom sekty s afro a indiánskymi prvkami bol paradoxne beloch Zélio Fernandino de Moraes a svoju prvú komunitu nazval ekumenicky Duchovné centrum Panny Márie Milosrdnej. Ako sa podrobne píše o hnutí, jeho prvými členmi boli „väčšinou bieli muži, zamestnaní väčšinou v povolaniach strednej triedy zahŕňajúcich obchod, vládnu byrokraciu a armádu“. Inými slovami išlo o katolíckych odpadlíkov, prípadne o slobodomurárov rozširujúcich si svoje duchovné obzory. Preto sú obvinenia z rasizmu, najmä v Uruguaji, ktorý je štatisticky najbelošskejšou krajinou Latinskej Ameriky, spolu s Argentínou a Čile, obzvlášť zábavné.

https://en.wikipedia.org/wiki/Umbanda

31. marca sa táto náboženská komunita dostavila ku katedrále v Montevideu, aby v nej ukončila svoje rituály a ako neskôr informovala jej predstaviteľka Mae Susana Andradeová v rozhovore pre portál El Observador – „Tento typ návštev robili vždy počas svojich rituálov a nikdy nemali žiadne problémy.“

https://www.elobservador.com.uy/nacional/racismo-religioso-denuncian-acto-discriminacion-parte-un-parroco-contra-un-grupo-religioso-afro-n5992382

Zdá sa teda, že synodálna inkulturácia v Uruguaji prebiehala až doteraz v duchu citlivého sprevádzania a inklúzie. Teraz však narazila na otca Gonzálesa, ktorý sektu informoval, že pokiaľ neodídu a budú sa chcieť dostať do katedrály vo svojich rituálnych odevoch, aby tam vykonávali svoje obrady, tak zavolá políciu.

Jeden z príslušníkov sekty, ako vidno na videu, napomína kňaza: „Vieš, že nám nemáš právo zakazovať vstup do Božieho domu?“ – na čo otec Gonzáles lapidárne odpovedá: „Ale mám.“

https://www.facebook.com/Rafachagasfoto/videos/1174053640796357/?ref=embed_video&t=7

Andradeová opisuje ako takéto duchovné rituály-prechádzky končiace sa aj v katolíckych chrámoch prebiehajú. Počas duchovného výletu idú najprv na pláž k moru „poďakovať bohyni Mae lemanjá“, ktorá je zobrazovaná ako morská panna s korunou na hlave a potom idú do svojho, alebo v rámci ekumenizmu aj do cudzích chrámov:

„Niekedy ideme do chrámu našej komunity alebo do chrámu iného náboženstva, v minulosti išli tí tradičnejšie zameraní ľudia do katolíckych kostolov a potom na trh, aby si nakúpili a vrátili sa domov na raňajky, lebo mali ranný pôst.“

Podľa nej ich obrady, ktoré vykonávajú vo svojom rituálnom oblečení – bielych odevoch a turbanoch, sú tiché a nikoho v chráme nevyrušujú. To, žeby mohli vyrušovať Boha, ktorému sa prináša v chráme obeť najsvätejšia – Telo a Krv Božieho Syna, to im zjavne nenapadlo. Zrejme aj preto, že im to synodálni cirkevníci doteraz príliš nepripomínali, ako vidno z toho, že problémy nastali po prvýkrát.

Keď ich otec Gonzáles zbadal, nariadil im, nemajúc zrejme patričnú mieru citlivosti pre inkulturáciu, že pokiaľ chcú ísť do katedrály, tak si musia vyzliecť svoje rituálne odevy. Andradeová narieka:

„Verili sme, že tieto príklady náboženského rasizmu, ktorými trpíme aj vtedy keď nemáme tmavú pleť, pretože ide skutočne o útok na afro-umbandistickú náboženskú identitu, sú už prekonané.“

Zrejme mala čítať menej synodálne dokumenty a viac sa informovať o tom, čo je to skutočne katolícke kresťanstvo. Avšak vynašla sa dokonale a vymyslela nový termín – náboženský rasizmus, ktorého sa dopúšťa katolícka Cirkev aj proti belochom, pokiaľ trvá na svojich vnútorných pravidlách a odmieta dovoliť páchanie pohanských ohavností na mieste posvätnom. Takže protestanti boli podľa nej vlastne takí barokoví černosi, utláčaní katolíckym náboženským rasizmom, čo nás dostáva k zaujímavému prepojeniu medzi Martinom Lutherom a Martinom Lutherom Kingom.

Andradeová a jej sekta je na rozdiel od katolíckych náboženských rasistov preniknutá láskou a preto poskytla portálu El Observador, ako aj všetkým sprevádzajúcim katolíkom malé synodálne teologické školenie:

„Každé náboženstvo musí byť láskou, podľa definície láskou k blížnemu, bez ohľadu na to, čo hovorí doktrína. Prax je to, čo je skutočnosťou, nie knihy, pretože ak viete veľmi krásne písať a veľmi krásne kázať, ale ak neskôr zavoláte políciu, pretože bratia z iného náboženstva prídu pozdraviť váš kostol na znak maximálnej úcty, tak vtedy je zrejmé, že nič nebolo pochopené, ani Ježišovo učenie, ani nikoho iného.“

Potom prešla od ekumenicko-synodálnej katechézy k liberálno-demokratickým a progresívnym vyhrážkam. Cirkev a kolonialistov obvinila, že nanútili kresťanstvo a preto sú teraz povinní umožniť praktizovať sekte rituály uctievania boha Oxalá, ktorý sa v tomto synkretickom paškvile stotožňuje s Kristom:

„Smutné na tom je, že ten človek útočí na náboženské práva, na rituál niekoho, kto jednoducho potrebuje, pretože je to súčasť jeho liturgie, navštíviť Ježiša, ktorý je pre nás Oxalá v rámci katolíckeho kostola, a vzdať mu úctu. To je niečo, čo pochádza z nanúteného synkretizmu otrokárskej éry, ako brutálny tlak ovplyvňujúci nás dodnes.“

Nakoniec komunita ohlásila, že očakáva od uruguajského kardinála Daniela Sturlu slová „zmierenia“ a „prípadné ospravedlnenie“ za ukážku zlého zaobchádzania a „pohŕdania“ zo strany správcu katedrály.

Arcibiskupstvo v Montevideu sa však namiesto ospravedlnenia otca Gonzálesa zastalo, aj keď mlčanie diecézy k predchádzajúcej tolerantnej praxi je podozrivé a vydalo nasledujúce vyhlásenie, ktoré sektu asi trochu sklamalo a ktoré svedčí o nízkej úrovni synodálneho sprevádzania, všeľudského bratstva a jednoty v rozmanitosti u miestneho kléru:

„Kňaz, ktorý v tejto situácii konal, ako hlava katedrály, nechcel odmietnuť ľudí ani nerešpektovať ich náboženstvo, jednoducho chránil identitu a účel každého katolíckeho kostola a zabezpečil, aby sa tam praktizovali len obrady, ktoré zodpovedajú našej viere. Každé náboženstvo má svoj priestor na bohoslužby alebo oslavy vo verejnom priestore, rešpektujúc zdravé spolunažívanie občanov. V chráme umbandistického náboženstva sa konajú ich vlastné obrady a nie je vhodné tam vykonávať katolícky kult.“

Nebude to však s tými uruguajskými pastiermi úplne beznádejné, pretože určité malebné rétorické obraty z príručky synodálneho napredovania si už osvojili, keďže sa vo vyhlásení nachádzali aj nasledujúce poetické formulácie:

„Katolícka Cirkev v Montevideu rešpektuje a oslavuje náboženskú slobodu, ktorú zažíva naša spoločnosť. Preto považujeme za potrebné postarať sa o spôsoby a prostriedky spájania. … Rešpektovanie priestorov každého kultu je spôsob, ako si vážiť náboženskú rôznorodosť.“

Katolícka Cirkev si niekdy „vážila“ a „oslavovala“ náboženskú rôznorodosť? Pokiaľ nás pamäť neklame, tak ju vždy vnímala ako tragédiu a usilovala sa o obrátenie všetkých na katolícku vieru…

Branislav Michalka

Zdroj: aciprensa.com, elobservador.com.uy, sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)