Akademik: „Zažívame návrat „heroickej viery“
27. marca 2025
Aktuality
História nás učí, že pápeži začiatku reformácie (od Leva X. po Pavla IV.) boli pomerne slabí a novej hrozbe „nedokázali čeliť“. V ústraní sa však zjavil svätec – sv. Ignác z Loyoly – zakladateľ nového hnutia, Spoločnosti Ježišovej (jezuitov), ktoré sa šíriacemu sa protestantizmu úspešne postavilo. Podľa akademika R. R. Rena sme dnes v podobnej situácii. Za nové „hnutie zdola“ efektívne brániace katolícku vieru, tentokrát proti modernizmu, považuje tradicionalizmus.

„Túžba po heroickej viere je na vzostupe,“ píše na religióznom portáli First Things Reno, ktorého stĺpčeky sa objavili aj v popredných amerických novinách, ako sú New York Times, či Washington Post.
„Tento dopyt po silnom náboženstve mätie najviac tzv. baby boomerov (narodení po II. svetovej vojne)“, uvádza ďalej autor s tým, že tí dospeli v dobe, kedy sa duchovní snažili spriateliť sa so svetom a byť v ňom „relevantní“, kvôli čomu vo svojich náboženských postojoch skôr ustupovali, akoby ich mali heroicky brániť.
„Namiesto odpustenia, ktoré poukazovalo na našu vlastnú vinu aj Božiu spravodlivosť, ktorá nás mohla trestať, Boh ponúkal prijatie. Katolicizmus sa po II. vatikánskom koncile snažil urobiť kresťanstvo prístupnejším, „súčasnejším“, aby sa človek nemusel zmeniť, alebo, ak už sa predsa len mal, tak aby to aspoň nebola príliš veľká zmena,“ píše Reno.
Tento prístup pritom pretrvával od 60. rokov prakticky až doteraz. Avšak dnes badať zvláštnu a nečakanú zmenu: mladá generácia (mileniáli a hlavne Gen Z) sú podľa autora z takéhoto prístupu „sklamaní“. Útek z tohto laxného prístupu ku viere pre nich predstavuje latinská svätá omša.
„Jedným z dôvodov, prečo je latinská omša príťažlivá, je, že jej archaický jazyk a prepracované rituály vyjadrujú niečo vzdialené, zahalené tajomstvom. Viera otvára dlhú, namáhavú cestu k vzdialenému cieľu, cestu, ktorá si bude vyžadovať všetky naše sily. Rigoróznosť neodradí, ani neznechutí. Motivuje a inšpiruje,“ vysvetľuje Reno.
A sú tu ďalšie symbolické prvky: v latinskej omši má uloženie každého predmetu, vzdialenosti medzi jednotlivými predmetmi, symbolický „metafyzický“ význam. Rovnako tak, s posvätnými predmetmi sa narába mimoriadne opatrne. Má to svoj význam. „Pripomína nám to, že Boh je (aj) desivý,“ nazdáva sa akademik. „Keď sa anjel Pánov zjavil pastierom, tí boli prestrašení. Anjel ich musí upokojovať: „Nebojte sa!“ Avšak tejto dobrej rade neporozumieme, ak si neuvedomíme, že máme naozaj veľmi dobré dôvody báť sa Božej prítomnosti.“
Akademik si ďalej všíma vplyvnú knihu švajčiarskeho teológa 50. rokov Hansa Ursa von Balthasara Búranie bášt, podľa ktorej sa treba zbaviť „pevnostnej mentality“, „otvoriť dvere“ a „priniesť evanjelium do celého sveta“. Podľa novinára je to v mnohom „inšpiratívna kniha“ a súhlasí s tým, že i Kristus nás povolával byť „soľou i svetlom zeme“.
„Avšak i vtedy, pred dávnymi rokmi, som pociťoval istú naivitu. Búranie múrov, ktoré oddeľujú Cirkev od sveta, môže oslabiť obranu kresťanstva pred zvodmi sveta. Odstraňuje to aj vonkajšie znaky odlišnosti Cirkvi od sveta, čím sa oslabuje nadprirodzený nárok evanjelia na náš život.“
Reno ďalej opisuje rozhovor s istým svojím známym, ktorý poukazoval práve na túto knihu kritizujúc „sektárske zmýšľanie“ tradicionalistického hnutia. Novinár mu na to odvetil, že „najprv treba znovu-posvätiť Cirkev“, lebo inak „nemôžeme dať svetu niečo, čo sami nemáme“. Podľa Rena by to chcelo napísať novú knihu, ktorá by niesla názov „Stavanie bášt“. Vysvetľuje:
„Kľačanie pred premenenou hostiou, prijímanie tradičných rítov a náboženských symbolov, štúdium sv. Tomáša Akvinského, domáce vzdelávanie svojich vlastných detí, formovanie špecifických komunít – toto všetko a ešte omnoho viac je znakom návratu silného náboženstva. Stavanie bášt bude zaiste poznačené aj excesmi, ako to bolo pri ich búraní. Je to však to, čo naša doba potrebuje. Program, ktorý pred približne osemdesiatimi rokmi načrtol Balthasar, slúžil potrebám svojej doby. Naše sú iné. Je čas žať a je čas siať.“
Novinár Rod Dreher na svojom blogu s týmito názormi absolútne súhlasí. Tiež je presvedčený, že svet potrebuje „silné kresťanstvo“ a že veriaci ho aj musia „praktizovať“. Nie sú to žiadni „sektári“, píše o „silných“ kresťanoch vo všeobecnosti (sám je ortodoxný veriaci) a všíma si tiež, že ich motívy „nie sú politické“, aj keď „politika môže byť súčasťou ich stratégie – ale určite nie jadrom“.
MG
Zdroj: First Things, blog Roda Drehera, titulný ilustračný obrázok, zdroj – catholicvs.blogspot.com

