Bol najslávnejší židovský historik 1. storočia skrytým kresťanom?

28. februára 2025   Krátke správy

Podivne pro-kresťanský opis Ježiša Krista, ktorý poskytol židovský historik 1. storočia Jozef Flavius – narodený len štyri roky po Kristovom ukrižovaní – dodnes mätie historikov.

Jozef Flavius (* 37 – † 100) žil v období zničenia Jeruzalema rímskou armádou v roku 70 po Kr. a jeho najslávnejšie dielo Dejiny Židovskej vojny podávajú cenný opis týchto udalostí. Vďaka šťastnej zhode náhod – a jednému proroctvu – sa z neho ako zajatec rímskeho vojska stal chránenec samého cisára. Paradoxne, za jeho „najkontroverznejšie“ vyjadrenie sa považuje to, čo napísal o Ježišovi Kristovi – keďže jeho opis je až podivne prokresťanský na človeka hlásiaceho sa k farizejom.

Jozef Flavius spomína Ježiša dvakrát. V poslednej, XX. knihe Židovských starožitností, kde opisuje dejiny Izraela pred zničením Jeruzalema, Ho nazýva „takzvaným Kristom“. Slovo „Kristus“ vlastne znamená „Pomazaný“, či „Mesiáš“ a teda doslova odkazuje na Ježišov Božský pôvod. V tejto zmienke teda Jozef Flavius popiera Ježišov Božský pôvod. Preto je o to zvláštnejšie, čo o Ježišovi Jozef Flavius píše skôr, vo svojej XVIII. knihe. Tento opis je prekvapivo prokresťanský. O Kristovi uvádza:

„Bol to veľmi múdry človek, ak ho možno nazvať človekom. Veď robil zázraky a bol učiteľom ľudí, ktorí s radosťou prijímali pravdu. Keď ho Pilát na udanie našich popredných mužov dal usmrtiť na kríži,tí, ktorí ho predtým milovali, ho neprestali milovať. Na tretí deň sa im totiž opäť zjavil živý.“ (Židovské starožitnosti, 18. kniha, 3. kapitola)

Podľa encyklopédie Britannica je „zjavné, že tento opis nemôže byť z pera Jozefa Flavia“ a preto sa jej autori nazdávajú, že ide o text prikrášlený mníchmi, ktorý dielo prepisovali. Pôvodné dielo sa totiž nezachovalo (zachovalo sa len to, čo prepísali/zachránili stredovekí mnísi).

Lenže zďaleka nie všetci sa prikláňajú k takémuto názoru. V článku Stratené roky Ježiša Krista slovenských autorov Martina Šinaľa a Emílie Zelenayovej v časopise Pravdivá história (č. 06/2024) niet ani zmienky o nejakých pochybnostiach, že by išlo o prikrášlený text, ktorý sám Jozef Flavius takto nenapísal.

Problematike sa venoval aj historik a spisovateľ, Dr. Ward Sanford, ktorý napísal niekoľkodielny román „inšpirovaný spismi Jozefa Flavia“ o zničení Jeruzalema v roku 70. Židovského historika teda pozná „dokonale“. Dr. Sanford si taktiež myslí, že text je pôvodný, aj keď možno autorom myslený inak, ako sa dnes javí:

„Môj názor na to je poznačený vedomosťou, že Flavius často nevyjadroval svoje vlastné poznatky, ale skôr tie, ktoré mal od takých ľudí, ktorí boli do problematiky najviac zapojení – v tomto prípade to boli kresťania a tí, ktorí ich poznali. Takže Flavius nehovorí, že všetky tieto tvrdenia sú pravdivé, ale len to, že niektorí ľudia jeho doby verili, že sú pravdivé.“

Podľa Dr. Sanforda existuje v jednej z dochovaných stredovekých verzií textu (konkrétne zo Sýrie) zápis „oni verili, že je Mesiáš“.

Hoci teda Jozef Flavius nebol kresťanom, jeho text dokazuje, že osoba Ježiša Krista je skutočne historická (a nie je to teda len falošná legenda, ako tvrdili rôzni antiklerikáli), ako aj to, že prvotní kresťania skutočne verili a dosvedčovali, že „On vstal z mŕtvych“.

Zaujímavý je tiež osud samotného Jozefa Flavia. Ten bol ako jeden z mála povstalcov zajatý rímskou armádou (väčšina buď padla v boji, alebo spáchala samovraždu). Azda by bol väzňom po celý život, keby vtedajšiemu veliteľovi Vespasianovi nebol povedal podivné proroctvo: že on, Vespasianus „sa stane cisárom“. V tej dobe sa také niečo zdalo byť krajne nepravdepodobné, no po Nerovej samovražde a následnom politickom chaose sa do dvoch rokov Vespasianus skutočne cisárom stal. Vladár Jozefa omilostil a dal mu dokonca doživotnú rentu, vďaka čomu mohol židovský učenec pracovať na svojich historických dielach.

MG

Zdroj: Pravdivá história, encyklopédia Britannica, Cry for Jerusalem, titulný ilustračný obrázok, zdroj – DeviantArt

PDF (formát pre tlač)