Od nášho redaktora putujúceho do Ríma, San Giovanni Rotondo, Cascie a Assisi: Dotyk svätých je dotykom Neba…

Jakub Tužinský
11. februára 2025   Cirkev Spoločnosť

V predošlom článku som písal o Jubilejnom roku a o putovaní do Ríma (a aj iných miest) viac-menej vo všeobecnosti, teraz by som chcel byť osobnejší a viac sa podeliť s mojím vnútorným svetom, prostredníctvom ktorého som prežíval a aj prežívam púť, na ktorej som mal možnosť sa zúčastniť.

Hoci je do určitej miery predčasné zhodnocovať niečo, kde bolo tak nesmierne veľa podnetov a časom človek uvidí mnohé ďalšie súvislosti, je mi jasné, že mnohé si ešte neuvedomujem, čo ma zároveň aj fascinuje. Je toho toľko, čo ešte môžem vďaka svätým pochopiť či zmeniť… No predsa verím, že aj toto moje súčasné podelenie sa môže niekoho povzbudiť.

Boh to všetko vidí

V prvom rade by som sa chcel podeliť o azda najsilnejšiu realitu: Boh to všetko vidí. On vidí moje slabosti, problémy i starosti, ale vidí aj moje úsilie, moju snahu ho hľadať i moje odhodlanie poznať pravdu o sebe samom napriek tomu, že to nie je nič ľahké, ani príjemné. Avšak to je práve cesta zmeny, ktorou chcem kráčať. No je na nej aj hlbšie poznanie a milovanie Boha, bez ktorého sebapoznanie skončí v zúfalstve. Boh mu však dáva zmysel a hodnotu, ktorá má silu hlboko zmeniť človeka.

Boh vidí moje pády, ale vidí aj to, že stále mám ochotu a túžbu vstať a kráčať až dovtedy, kým srdce nebude celé zmenené. Boh je spravodlivý a prísny sudca na súde, ale kým žijeme, je aj nesmierne milosrdný a dáva nám toľko milostí, že ak by sme to mali možnosť vidieť, tak by sme boli nesmierne dojatí takou vytrvalou láskou. A práve toto je cesta, ktorou prešli aj svätí, pri ktorých nohách som mohol rozjímať a prosiť o ich vzácne príhovory.

Dotyk Neba

Mať možnosť uctiť si ostatky svätých, tráviť čas pri ich hroboch, poznávať ich životy, kráčať po uliciach, kde žili, dotýkať sa predmetov, ktoré Boh posvätil ich prítomnosťou, počuť tie ohromné svedectvá lásky a odvahy či zázrakov z ich životov, to sú milosti na nezaplatenie. A napriek tomu, že človek neprežíval žiadne zvláštne emócie, extázy ani nebol svedkom očividných zázrakov, predsa ho viera učí, a on tomu verí, že sa ho pri tom všetkom dotýkalo samo Nebo, sám Kristus skrze svojich svätých. Aká krásna, pravdivá a vzácna je katolícka viera! Veď vďaka nej som mohol takúto púť absolvovať, vďaka nej máme zástup ľudí, ktorí dosiahli svätosť, vďaka nej máme nádej, ktorá nezahanbuje…

Ďalší dotyk Neba človek dostáva aj skrze rozjímanie o životoch svätých a o to viac, keď to môže robiť hľadiac priamo na nich pri ich hroboch, ktoré nie sú ani tak svedectvom smrti, ako svedectvom nového a večného života a skutočnej nádeje. Rozjímanie o tom, ako milovali Boha, ako každý deň na tom usilovne pracovali, ako boli ochotní všetko podstúpiť, aby mohli mať a milovať svojho Pána, ktorý ich tak mohol stále viac a viac premieňať a tak aj používať. Toto je tá nádej, ktorá povzbudzuje aj moje srdce, že aj ja môžem touto cestou kráčať a že láska svätých v Nebi mi bude v tomto kráčaní mocne pomáhať. Aj toto nás učí naša krásna viera, že máme nielen svätých v Nebi, ktorých môžeme nasledovať, ale že o nás vedia a že ich láska k nám je veľká a ich príhovory mocné. Ako to píše aj kardinál James Gibbons v apologetickom diele Viera našich otcov:

„V Nebi víťazí láska. A ako môžu mať svätí lásku, a pritom nebrať ohľad na svojich bratov na zemi? Ak majú nejakú túžbu väčšiu ako inú, tak je to túžba vidieť nás jedného dňa nosiť koruny, ktoré nás čakajú v Nebi. Ak by boli schopní prežívať smútok, ich zármutok by pramenil z úvahy, že nie vždy kráčame v ich šľapajach tu na zemi, aby sme si zabezpečili večnú slávu na onom svete. … Nemôžeme sa diviť ani tomu, že anjeli pracujú pre našu spásu, keďže svätý Peter nám hovorí, že „diabol chodí ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“. Ak totiž nenávisť podnecuje démonov, aby nás zničili, určite musí láska inšpirovať anjelov, aby nám pomohli zabezpečiť si korunu slávy. A ak anjeli, hoci majú inú prirodzenosť ako my, tak veľmi na nás myslia, o čo väčší záujem o naše dobro prejavujú svätí, ktorí sú kosťami z našich kostí a telom z nášho tela?“

Teda aj bez veľkých fanfár môže byť človek dotýkaný Nebom a najmä, keď o tom rozjíma, premýšľa a nenechá to len tak odplávať.

Putovanie po stopách svätých

Je vzácnou milosťou, že som mohol prejsť všetkými milostivými bránami, že som mohol absolvovať putovanie Filipa Neriho po siedmich chrámoch v Ríme, že som mohol viac spoznať a uctiť si sv. Filipa Neriho, že som si mohol uctiť niekoľkých apoštolov na čele so sv. Petrom a Pavlom, že som si mohol uctiť mnohých Cirkevných Otcov, že som mohol prechádzať Námestím sv. Petra v Ríme počas Jubilejného roka, že a mi takto otvárajú dvere mnohých milostí. Že som mohol zažiť atmosféru mesta San Giovanni Rotondo, kľačať pri tvári sv. Pátra Pia, poznávať jeho život, jeho krásne skutky, že som mohol byť aj v spoločenstve sv. Rity z Cascie a vďaka pátrovi Jurajovi Pigulovi aj v spoločenstve bl. Šimona z Cascie, či bl. Márie Terézie Fasce a nakoniec aj sv. Františka a Kláry.

Viem, že nie každý má takú možnosť, akej sa dostalo mne. Na druhej strane aj na Slovenku máme množstvo možností ako si uctiť relikvie svätých, ale málokto o tom vie, preto by som sa v niektorom z ďalších článkov rád venoval práve tejto téme.

Putovanie v spoločenstve

Ďalšou milosťou z putovania je bratské spoločenstvo počas púte. Tento rozmer napomáha zakúšaniu spoločenstva (Cirkvi bojujúcej s Cirkvou oslávenou), ktoré máme vďaka našej svätej Cirkvi. Možnosť zdieľania, spoločných modlitieb, povzbudenia, humoru, spoločného stolovania, prekonávania ťažkostí a mnohého ďalšieho je niečo, čo napomáha spoločnému hľadaniu pravdu a oslavovaniu nášho Pána a jeho svätých.

Samozrejme najväčším sprítomnením tohto spoločenstva je obeta svätej omše, kde sa vskutku spája Nebo so zemou, o tom však viac niekedy inokedy.

Spoločenstvo, ktoré je silnejšie ako smrť

Tu by som chcel opäť odcitovať kardinála Jamesa Gibbnosa, pretože hoci to opäť nemusíme cítiť, napriek tomu je mocnou pravdou, že v Cirkvi máme spoločenstvo, ktoré je silnejšie ako smrť:

„Prosiť o modlitby našich bratov v Nebi je nielen v súlade so Svätým Písmom, ale je podnietené inštinktmi našej prirodzenosti. Katolícke učenie o spoločenstve svätých zbavuje smrť jej hrôzy, zatiaľ čo reformátori šestnásteho storočia popieraním spoločenstva svätých nielenže zasadili smrteľnú ranu Vyznaniu viery, ale aj pretrhli najcitlivejšie struny ľudského srdca. Pretrhli sväté putá, ktoré spájajú zem s Nebom – dušu v tele s dušou oslobodenou od tela.

Ak ma môj brat opustí, aby sa vydal za more, verím, že sa za mňa naďalej modlí. A keď prekročí úzke more smrti a pristane na brehu večnosti, prečo by sa za mňa nemal ešte modliť? Čo zničí smrť? Telo. Duša stále žije, pohybuje sa a má svoje bytie. Myslí a chce, spomína a miluje. Škvrny hriechu, sebectva a nenávisti spáli spásonosný oheň ľútosti a nezostane nič iné ako čisté zlato lásky.

Ó, nech je nám vzdialená hrozná myšlienka, že smrť nás úplne odstrihne od našich priateľov! Nech je ďaleko od nás bezcitná viera, ktorá vyhlasuje večný rozchod medzi nami a spravodlivými v Nebi! Nemyslite si, že keď stratíte otca alebo matku, nežnú sestru alebo brata, ktorí zomierajú v Kristovom pokoji, že na vás zabudli. Láska, ktorú vám preukazovali na zemi, sa v Nebi očisťuje a zintenzívňuje. Alebo ak vám smrť vytrhne nevinné dieťa, obnovené vo vodách krstu, buďte si istí, že hoci je od vás oddelené telom, toto dieťa je s vami v duchu a tisíckrát sa vám odpláca za prirodzený život, ktorý od vás dostalo. Buďte presvedčení, že zlaté puto modlitby vás spája s týmto anjelským dieťaťom a že ono za vás neustále prednáša svoje vrúcne prosby pri Božom tróne, aby ste sa obaja opäť spojili v Nebi.“

Milosť zo vzývania svätých

Povzbudzujem nás všetkých ku vzývaniu svätých, lebo je to oslavou nášho Pána a pre našu spásu je to nesmierne dôležité. Kardinál Gibbons píše:

„Prosba o modlitby svätých nielenže nie je márna, ale je mimoriadne užitočná. Keď sa dovolávame príhovoru svätých, namiesto jedného sa za nás modlia mnohí. K našim vlastným vlažným prosbám pripájame vrúcne prosby blahoslavených a „Pán vypočuje modlitby spravodlivých“. K prosbám nás, úbohých pútnikov v tomto slzavom údolí sa pripájajú prosby obyvateľov Neba. Prosíme ich, aby sa modlili k ich Bohu a nášmu Bohu, k ich Otcovi a nášmu Otcovi, aby sme jedného dňa v tej požehnanej krajine mohli zdieľať ich radosti v spoločnosti nášho spoločného Vykupiteľa, Ježiša Krista, s ktorým žiť znamená kraľovať.“

Spoločenstvo so svätými je teda skutočným dotykom Neba, ktoré čaká na každého z nás, len tomu treba otvoriť srdce. Ba dokonca nielen skrze modlitbu, uctenie si hrobov či relikvií, ale aj cez čítanie životopisov, diel svätých alebo rozprávanie o nich.

Verte, že sú našimi veľkými fanúšikmi a veľmi túžia, aby sme mohli byť v Nebi spolu s nimi, preto nepremárnime čas na tejto zemi a kráčajme po ich stopách za naším svätým Pánom.

PDF (formát pre tlač)