Filotea – malá knižka s veľkými pokladmi alebo Návod na zmenu života od Sv. Františka Saleského, ktorá skutočne „ťahá na hlbinu“ (1. časť)

Jakub Tužinský
10. decembra 2024   Cirkev   Recenzie

Väčšina z vás už pravdepodobne počula o diele Filotea (alebo Návod na zbožný život) a mnohí ste ho už zrejme aj čítali. Ja som o tejto knižke počul tiež už pred mnohými rokmi a tak som si ju zhruba pred siedmimi rokmi aj zakúpil. Prečítal som ju už niekoľkokrát, ale až toto posledné čítanie mi otvára život meniace horizonty, ktoré mi povrchnosť (anonymného) protestantizmu ešte donedávna bránila vidieť…

Vďačnosť a prvé odporúčanie

Ešte predtým ako sa dostaneme k rozboru samotnej knihy by som chcel vyjadriť svoju veľkú vďačnosť, že nám Boh dal takéhoto múdreho pastiera, ktorého rady sú aj po toľkých storočiach nesmierne užitočné a skutočne život meniace. Je to práve svätosť, veľkosť, múdrosť, vľúdnosť, láska, pastierska skúsenosť a ďalšie vzácne vlastnosti svätého Františka Saleského, ktoré robia knihu takou vzácnou.

A tu by som dal aj svoje prvé odporúčanie ako čo najviac vyťažiť z tejto výnimočnej knihy – dôkladne sa oboznámiť so životom jej autora. Prečítať si aspoň krátky životopis tu alebo tu. Avšak najviac by som každému odporúčal prečítať si knihu Posol Božej múdrosti (zakúpiť ju možno tu), nakoľko ide o hodnoverne spracovaný životopis (o ktorom si snáď viac napíšeme v inom článku), kde ešte lepšie pochopíme, akým nasledovaniahodným svätý František je a tak môžeme nadobudnúť aj osobný vzťah k tomuto vzácnemu svätcovi (ako sa to stalo aj mne), ale minimálne oveľa väčšiu dôveru k jeho slovám. O hodnovernosti jeho života i slov však bezpochyby svedčí aj to, že bol pápežom Piom IX. v roku 1877 vyhlásený za Učiteľa Cirkvi. No a samozrejme, kto by mal takú možnosť, tak mu odporúčam ísť si uctiť jeho ostatky do mesta Annecy vo Francúzku a prosiť tam o jeho mocný príhovor (aj keď samozrejme o to môžeme prosiť kdekoľvek, ale tam je predsa len iné).

Pozadie diela

Ide o skutočne komplexne spracované dielo (knihu si môžete stiahnuť tu), ktoré je možné opakovane čítať a človek tam stále nájde niečo, čo ho posunie bližšie k Bohu. Je to zbierka listov, ktoré sv. František Saleský napísal pre madame Marie de Charmoisy (manželku veľvyslanca Savojského vojvodu) ako rady od duchovného vodcu, o ktoré ho poprosila.

Madame Marie ukázala tieto listy svojmu spovedníkovi, ktorý v nich ihneď rozpoznal výnimočného ducha múdrosti a listom požiadal Františka, aby tieto svoje práce vydal pre širší okruh ľudí. A sv. František, hoci sám seba vo svojej pokore nepovažoval za zbožného, súhlasil, aby sa listy pre povzbudenie veriacim vydali v knižnej forme. A tak tu máme dielo, ktoré sa aj po štyristo rokoch teší veľkej obľube. To, čím je Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského pre rehoľníkov, je Filotea pre laikov (hoci samozrejme sú knihy užitočné aj naopak).

Úvod

Sv. František v úvode knihy presviedča čitateľa, že žiť nábožný život je možné aj pre ľudí, ktorí žijú v mestách, rodinách, na dedinách a fungujú v rôznych povolaniach a spoločenských vrstvách. Uvádza, že práve v tomto diele im chce ukázať ako je to možné. Ďalej píše o svojom zámere takto:

„Touto knihou chcem pomôcť tým, ktorí si vážne zaumienili viesť nábožný život. Svoje slová obraciam na Filoteu. Chcem osožiť mnohým dušiam, a týmto spoločným menom sa obraciam na všetkých, ktorí chcú nábožne žiť. Filotea totiž značí toľko ako milovnica alebo duša Boha milujúca. Keďže mám na mysli dušu, čo túži po nábožnosti a tým po láske k Bohu, rozdelil som svoju knihu na pätoro častí.“

Nejde teda o knihu pre kresťanov, ktorí sa nechcú zmeniť. Hoci je kniha tak múdro a vľúdne napísaná, že môže zasiahnuť dokonca aj tvrdé srdcia (a možno pre takých by mohla byť tiež najprv cesta knižného životopisu). V prvom rade je však kniha pre tých, ktorí sa zmeniť chcú. A môžem len dosvedčiť, že kniha je neoceniteľným pomocníkom ku skutočnému katolíckemu životu a to aj „vo víre tohto sveta“.

Stručný obsah

Obsah si najprv predstavíme za pomoci slov samotného svätca:

„V prvej časti chcem zmeniť prostú túžbu Filotey na vnútorné rozhodnutie – po dobrej sv. spovedi a sv. prijímaní – patriť len Spasiteľovi a oddať sa v šťastí jeho svätej láske. V druhej časti poukážem na dva veľké prostriedky, ktoré nás čoraz väčšmi spájajú s Bohom. Sú to: používanie sviatostí, ktorými prichádza Boh k nám, a modlitba, ktorou nás priťahuje k sebe.“ V tretej časti poukážem, ako sa má duša cvičiť v niektorých čnostiach, potrebných k duchovnému pokroku. Spomeniem však len niektoré nové pohľady, o ktorých nie je nikde inde reč a na ktoré človek sám od seba ani nepríde. Vo štvrtej knihe upozorním na niektoré nepriateľské nástrahy a poukážem, ako sa ich treba chrániť a duchovne pokročiť. Napokon v piatej časti zavediem dušu do samoty, aby sa občerstvila, oddýchla si, zotavila sa, aby mohla nadobudnúť pokoj a pokročiť v duchovnom živote.“

Dôležité je však podotknúť, že nejde o dobre napísaný úvod, ktorý nie celkom odráža reálnu kvalitu knihy, aby sa kniha lepšie predávala. Čo autor v úvode píše, to kniha aj naozaj ponúka. Bohatosť knihy možno vidieť aj z jej detailného obsahu na stranách 164 až 167 (viď odkaz: https://eknizky.sk/wp-content/uploads/2019/04/Filotea.pdf)

Anonymný protestantizmus

Možno ste sa s týmto pojmom ešte nestretli, ale čoraz viac badám, že medzi nami katolíkmi je nemálo anonymných protestantov. Čo to znamená? Je to stav katolíka, ktorý si myslí, že má katolícku vieru, ale v skutočnosti jej obsah je do väčšej či menšej miery protestantský, čo si však daný človek neuvedomuje – podobne ako to bolo aj u mňa. Ako je to možné? Je to možné „vďaka“ ekumenizmu či daru II. vatikánskeho koncilu, ale podstata je v nepoznaní tradičnej katolíckej náuky, pretože potom ju nevieme oddeliť od (prvkov) protestantskej náuky, ktorá má však katolícke názvy (aj o tomto možno viac niekedy inokedy).

Prirodzene, že som si svoj anonymný protestantizmus celkom neuvedomoval, avšak postupne, ako som čoraz viac poznával katolícku náuku cez rôzne katechizmy či koncily (najmä Tridentský) a tak som zisťoval, že ak nie názvy, tak určite obsah mojej viery bol do značnej miery protestantský. Súčasne som v živote zažíval obdobie, kedy ma štúdium Svätého Písma prestalo baviť (aj napriek disponovaniu mnohými prekladmi Biblie, niekoľkými študijnými vydaniami či aplikáciám umožňujúcim študovať Bibliu v pôvodných jazykoch) a po rokoch som sa nevyhol ani niektorým ťažkým hriechom. Najprv som si myslel, že ide najmä o moju lenivosť, čo malo tiež určite svoj podiel. Avšak neskôr som zistil, že to bola vlastne náuka, ktorej som veril, že je pravá, ale ktorá mi v skutočnosti nedovoľovala „zatiahnuť na hlbinu“.

Život meniace horizonty

Po tomto zistení som začal oveľa viac túžiť po poznaní pôvodnej katolíckej náuky a tak som neprestal v pátraní. „Poistky mi vybilo“, keď som sa v jednom zo snov svätého Dona Bosca dočítal, že najväčšou zbraňou proti pýche je rozjímanie.

Rozjímanie? Čo? Veď to mi predsa takmer nič nehovorí. Naozaj som tomu nerozumel… No podobné výroky som našiel aj v kázňach sv. Jána Máriu Vianneyho či sv. Alfonza Liguoriho, v katechizmoch a v neposlednom rade práve vo Filotei. A tak som začal nad tým viac premýšľať (čiže do určitej miery rozjímať, hoci nevedome). V tejto knihe nejde však len o zmienku, odporúčanie či krátky úsek. Svätý František tu podáva úplne konkrétne vysvetlenie, o čo pri rozjímaní ide, aký má význam, poskytuje konkrétny postup ako sa mu učiť a nájdeme v nej aj 15 rozjímaní, ktoré sú súčasťou duchovnej obrody, ale aj praktickým sprievodcom pri učení sa ako rozjímať. Preto tu dávam svoje druhé odporúčanie ako čo najviac z knihy vyťažiť – najprv si naštudovať druhú časť knihy a až potom si prejsť tú prvú (najmä ak ste „rozjímač“ ako som bol aj ja).

A tak som mal možnosť spoznať, aké je rozjímanie nenahraditeľné a to nielen pre pokrok v duchovnom živote, ale aj pre obrátenie. Je jedným z podstatných prvkov ako zatiahnuť z povrchu na hlbinu a práve tento rozmer takmer úplne v protestantskej náuke absentuje. Pomáha hlbšie vojsť do právd viery, lepšie ich uchopiť, zvnútorniť, prežiť a žiť. Preto je rozjímanie takým dôležitým prvkom aj pre iné prežitie adventného času ako doteraz, ako som písal aj vo svojom nedávnom článku.

Nejde teda o nové slová v slovníku, ale o nový (či dosiaľ nepoznaný) obsah a význam tých slov a uhol pohľadu, ktorý mení aj pohľad na život. Je to ako pozerať sa na slona spredu a myslieť si, že už vidím celého slona, ktorý má len tvár, uši, chobot a predné nohy a potom po rokoch zistiť, že sa naň možno pozrieť aj zboku či zozadu a v úžase zistiť, že má aj obrovský trup, zadné nohy či chvost…

Ďalšie život meniace horizonty (ako predsavzatia, návod na duchovné cvičenia apod.), ktoré „ťahajú na hlbinu“ vám predstavím v ďalšej časti.

PDF (formát pre tlač)