Členovia rodiny Habsburgovcov dodnes prekvapujú svojimi tradičnými katolíckymi názormi

Matej Gavlák
27. novembra 2024   Politika Spoločnosť   Komentár

Historik Charles Coulombe raz podotkol, že vákuum, ktoré po sebe zanechávajú neschopní politici, raz možno opätovne zaplnia členovia starobylého rodu Habsburgovcov – ak toho, samozrejme, budú hodní. A niektorí z nich skutočne preukazujú, že by toho hodní byť mohli.

Manžel, otec, dôstojník, kresťan

16. novembra sa v sídle princa Lea von Hohenberga, pravnuka zavraždeného následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este uskutočnila zádušná svätá omša za tohto jeho predka a jeho manželku Žofiu, ktorí podľahli následkom strelných poranení presne pred 110 rokmi. Čo je zaujímavé, ako upozorňuje portál LifeSiteNews, táto omša sa konala v tradičnom latinskom ríte. Po omši mal princ von Hohenberg pred hosťami vskutku pozoruhodný príhovor.

Princ počas neho na hrade Artstetten v Rakúsku najprv povedal, že svoju reč chce uviesť ako „otec, manžel, dôstojník rezervy rakúskej armády i ako kresťan“ a že chce urobiť všetko, čo je v jeho silách „na zachovanie mieru“.

Von Hohenberg podotkol, že masová migrácia spôsobuje na Západe „totálnu eróziu tradičných hodnôt“. Masová migrácia, i keď je teraz najhoršia za dlhé obdobie, nie je v západnej Európe žiadnou novinkou. Migrantov z rôznych častí sveta začali krajiny prijímať už v 50. rokoch 20. storočia. Avšak „bubnovanie na vojnové bubny“, ktoré máme teraz, ako podotkol rečník, to je prakticky úplne nový fenomén. Podľa jeho názoru sme však dnes obeťami vojny, ktorá prebieha na viacerých metafyzických úrovniach: „Vojna, ktorú zažívame,“ nazdáva sa von Hohenberg, „je duchovnou vojnou…, je to vojna o verejné a politické myslenie.“

Túto vojnu podľa jeho názoru vedú celou svojou silou „finančníci medzinárodných inštitúcií“, ktorých cieľom je „globálne centralizovaná uniformita“. Vojnu proti obyvateľom Západu vedú za pomoci „redefinovania pojmov“, „zmenou noriem“ prostredníctvom „opakovania mantier v televízii“, či zmenou „školských osnov“ najmä na univerzitách. Ďalej „zmenou kultúry“, „selektívnou manipuláciou s údajmi“ a dnes už aj využívaním umelej inteligencie.

Tým, ktorí sa nepodriadia, budú zmrazené bankové účty a „odobraté pracovné a cestovné povolenia“, ako sa to už stalo v „tzv. západných demokraciách“.

Vidieť Krista v blížnom

Princ dal na záver niekoľko rád, ako začať meniť svet k lepšiemu:

„Obmedzte svoj čas strávený pri obrazovke a rádiu. Znovu objavte klasikov a antických filozofov. Aktívne vyhľadávajte vedomosti svojich predkov. Rozprávajte sa so staršími. Vyučujte svoje deti a vnúčatá.“

„Zdvihnite zrak od obrazovky telefónu a pokúste sa nadviazať nezáväzný rozhovor napríklad s pokladníkom, taxikárom, spolucestujúcim vo vlaku alebo v lietadle. Každé stretnutie, bez ohľadu na to aké je banálne, je božskou príležitosťou. Nikdy neviete, aké účinky môže mať slovo na druhého človeka.“

Von Hohenberg povedal pre LifeSiteNews o dôležitosti „vidieť Krista v blížnom“, aj keď s vami váš spolusediaci nemusí súhlasiť.

„Modlite sa, aby aj vo vašej vlastnej bezvýznamnosti mohol Duch Svätý pôsobiť prostredníctvom vás,“ uviedol vo svojom príhovore.

„Môže sa zdať, že ako jednotlivec je nemožné bojovať proti skazenosti kolektívneho zmýšľania,“ povedal princ. „Môžeme si však vziať späť moc od anonymných inštitúcií. Zmena nastane, keď sa odmietnete nechať riadiť súčasným status quo. Zmena nastane, keď odmietnete ticho akceptovať všadeprítomný naratív.“

Slová potomka následníka trónu sú vskutku pozoruhodné. Skutočnou konzervatívnou „celebritou“ v habsburskej rodine je však už niekoľko rokov arcivojvoda Eduard Habsburg – maďarský veľvyslanec pri Svätej stolici a dnešným jazykom povedané – populárny influencer, ktorému nedávno vyšla kniha s príznačným názvom „Ako to robia Habsburgovci: 7 rád do turbulentných čias“.

Prorodinný muž

Eduard Karol Habsbursko-Lotrinský je miláčikom konzervatívnych a náboženských médií na Západe. Či je to britský konzervatívny časopis The Spectator, liberálny America: The Jesuit Review, tradicionalistický portál The Crisis, všade tam a aj na iných miestach už vystúpil ako hosť. Dôležité je však to, čo hovorí a nie, kde vystupuje.

Eduard je však nielen vtipný, ale aj hlboko prorodinný človek. S manželkou majú šesť detí. V jednom rozhovore o svojej rodine uviedol:

„Sám som bol požehnaný tým, že mám zdravú a početnú rodinu, a na vlastnej koži som zažil, že mať veľa detí a budovať rodinu na správnych základoch je nielen možné, dokonca aj v dnešnom rozbitom svete, ale je to nádherná cesta ku šťastiu. Takže sa prirodzene chcete podeliť o túto skúsenosť a povzbudiť mnoho, mnoho ľudí, aby sa vydali touto cestou.“

Pokračoval a uviedol, že v Taliansku, kde ako veľvyslanec trávi najviac času, nevidieť už dnes ani deti, ani tehotné ženy. „Majú rozjarené oči, keď vidia veľkú rodinu, ale, ajhľa, pre nich to nie je. Toto je výsledkom sexuálnej revolúcie a antikoncepcie, ktorá oddeľuje sexualitu od plodenia. Žijeme pravdepodobne v najprosperujúcejšej a najbezpečnejšej dobe, aká v Európe kedy bola – napriek tomu sa nám zdá, že je nemožné mať veľkú rodinu.“

Maďarskú vládu označuje za prorodinnú, avšak na demografickú zmenu treba podľa neho „vnútornú konverziu“. „Ak sa pozriete na hlavné body mojej knihy, uvidíte, že verím, že z dlhodobého hľadiska sa pre mnohé deti rozhodnete len z presvedčenia viery. Budovanie zdravej rodiny si vyžaduje spoločnú, prežívanú vieru. A to nemôže nariadiť vláda,“ vysvetľuje ďalej.

Eduardova kniha „Ako to robia Habsburgovci: 7 rád do turbulentných čias“ kladie skutočne silný dôraz na autentickú katolícku vieru. Za najdôležitejšiu radu považuje už zabudnutú katolícku múdrosť: „Byť dobre pripravený na hodinu smrti“. Ale predstavuje aj ďalšie „zabudnuté katolícke múdrosti“, ako „mať veľkú rodinu“ alebo „vedieť sa podriadiť“ Bohu, rodičom, či dokonca katolíckemu impériu.

Arcivojvoda na sociálnej sieti

Eduard Karol Habsbursko-Lotrinský pre inak liberálny časopis America: The Jesuit Review vyhlásil, že je „staromódnym“ katolíkom, keďže jeho obľúbenými svätcami sú hlavne muži. Obdivuje Tomáša Móra, ktorý „vedel rozprávať veľmi zreteľne, keď to bolo treba“ a „až do doslova poslednej minúty svojho života si zachoval zmysel pre humor“. Zbožňuje pápeža Gregora Veľkého za to, že „urobil správnu vec vo veľmi ťažkej dobe chaosu a vojny“, ako aj anglického kráľa sv. Eduarda Vyznávača pre jeho mierumilovnú vládu. Z domáceho prostredia obdivuje bl. Karola Habsburského, ako aj maďarského kardinála perzekvovaného komunistami i nacistami, Józsefa Mindszentyho. Má aj jednú ženskú obľúbenú sväticu – a to Terezku Ježiškovu, ktorú nazval „gigantom v malej karmelitánskej cele“.

Avšak arcivojvoda nie je v žiadnom prípade zaseknutý v minulosti (aj keď to možno znie ako oxymoron) a má rád súčasné technológie, zvlášť internet a sociálne siete. „Úprimne, je to zábava,“ hovorí o internete. „S Twitterom mám väčšinou pozitívne skúsenosti a mnohé priateľstvá z posledných rokov by bez neho neboli možné. Aj v rámci svojej predchádzajúcej práce hovorcu biskupa Klausa Künga v Sankt Pöltene som sa na Twitteri snažil ukázať svetu, že katolíci nie sú smutní, prudérni a od sveta utekajúci čudáci, ale ľudia, ktorí majú radi modernú kultúru a dokážu sa v diskusii baviť. To, že mám vyhranené názory na základné pravdy svojej viery, neznamená, že nebudem rešpektovať vaše právo mať iný názor.“

Na svojom účte na sieti X (bývalý Twitter) je stále veľmi aktívny a denne tam pridáva rôzne správy a odkazy. V relácii Damiena Thompsona na portáli The Spectator tiež uviedol, že sa denne modlí ruženec a že ho vôbec netrápi, čo si o tom iní možno myslia.

Kompromis proti svedomiu nie je prípustný

Ďalšou postavou, ktorá sa prezentovala zaujímavým spôsobom, je vnuk bl. Karola, arcivojvoda Karol Kristián Habsbursko-Lotrinský známy jednoducho ako Kristián Rakúsky. Arcivojvoda Kristián je na rozdiel od vyššie zmienených príbuzných už postarší pán, ktorý svoj život prežil v bankovníctve.

V katolíckom programe pre mužov s názvom Exodus 90 mal arcivojvoda Kristián veľmi zaujímavý výstup na tému svojho blahoslaveného predka, aj svojho vlastného života. „Tak ako blahoslavený Karol, aj my musíme robiť radikálne rozhodnutia,“ hovorí vo svojom príhovore. „Nikdy nesmieme urobiť kompromis s čímkoľvek, čo ide proti nášmu svedomiu, či spoločnému dobru aj keď to znamená, že nás budú kritizovať, alebo že to bude úder pre našu reputáciu.“ Kristián pripomína, že bl. Karol obetoval nielen celú svoju rodinu, ale aj všetky svoje národy Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Tento akt opakoval cisár každý prvý piatok v mesiaci. Arcivojvoda pokračuje:

„Svojej rodine robím to isté. Myslím, že je to zodpovednosťou otca a každého povzbudzujem k tomu, aby ste to aj vy robili, pretože je to mocné gesto inšpirujúce deti a prinášajúce množstvo milostí.“

Rovnako tak varoval pred súčasnými filmami i knihami a prirovnal ich k modernému Talibanu, „ktorý sa snaží zničiť naše charaktery a mysle“. Ďalej poradil, že pred ťažkými rozhodnutiami, či len obyčajnou odpoveďou na internete si máme dať „pauzu na modlitbu“ a rovnako tak by sme mali vzdorovať šíreniu nepodložených klebiet o druhých. Nemali by sme tiež zabúdať pýtať sa Boha, kde sme ešte nedokonalí a kde sa potrebujeme zlepšiť. V polovici svojho rozhovoru pre Exodus 90 arcivojvoda Kristián Rakúsky uviedol:

„Naša viera, ako aj povinnosti, ktorých sa nám dostalo, musia byť žité intenzívne vo vnútri našich rodín i krajín – a musia byť prenášané na ďalšie generácie. Tak je to správne.“

Spoločné dobro pred osobnými záujmami

Arcivojvoda Kristián v rozhovore vyslovil aj ďalšie zaujímavé myšlienky. Podľa neho je dobré si uvedomiť, že „sila, vnútorný pokoj a túžba byť veľkodušným a mať svoj život v pravom poriadku“, to všetko pramení z „každodennej modlitby a zo sviatostí“. Katolíci sú podľa jeho slov povolávaní byť „odvážnymi“ a nikdy nedávať „osobné záujmy pred spoločné dobro“. Podobne zacitoval aj slová pápeža Leva XIII.: „Kresťan nie je stvorený pre ľahký život. Je stvorený na boj.“

Podľa Karola Kristiána Habsbursko-Lotrinského si treba pripomínať, že len „mŕtva ryba pláva s prúdom“ a že to teda „nemôže byť naším povolaním“. Na poznámku moderátora, že jeho starý otec, bl. Karol bol predsa vo všetkých svojich snahách neúspešný – nedokázal zastaviť I. svetovú vojnu, nedokázal zabrániť rozpadu ríše a nedokázal následne ani obnoviť svoj trón – arcivojvoda odpovedá:

„Nemožno merať človeka podľa jeho úspechov, lebo to Boh dáva víťazstvá. Človeka máme merať podľa jeho srdca. Preto bol Karol vyhlásený za blahoslaveného, i keď v ničom zdanlivo neuspel.“

Nemožno oddeliť vieru od našich každodenných aktivít, zaznelo ďalej v programe, a „mali by sme byť ambiciózni pre Boha“, i keď „s pokorou“, a nie pre tento svet. „Musíme bojovať proti ideológiám kdekoľvek sa nachádzame, či už je to v našom okolí, alebo na medzinárodnej scéne. A to bez ohľadu na to, čo nás to bude stáť,“ zakončuje svoj príspevok arcivojvoda Kristián.

Najväčšou nádejou rodu Habsburgovcov je však jeden z jeho mladších členov. Len 27-ročný Ferdinand Zvonimír Habsburský je najstarším synom Karola Habsburga, ktorý by bol dnes cisárom, keby sa ríša nerozpadla. A práve Ferdinand Habsburský má na svoj vek mimoriadne zaujímavé myšlienky.

Princ – pretekár

Mladý princ Ferdinand Habsburský je dnes známy predovšetkým tým, že je to profesionálny automobilový pretekár. Okrem áut a pretekov však často a rád rozpráva aj o svojej viere. Takto napríklad na Vianoce roku 2022 pridal na svoj facebookový profil fotografiu zo svojej púte do Jeruzalema. Pod fotografiou napísal:

„Krok 1: výmena darčekov. Krok 2: pešia púť do Betlehema o polnoci. Oslavovali sme svätú noc omšou a s celým mestom! Požehnané Vianoce všetkým!“

Veľmi zaujímavý bol jeho videorozhovor z roku 2021 pre český bulvárny denník Blesk. Ferdinand na videu okrem iného hovorí:

„Milujem motoršport a pretekanie. Venoval som veľa času a úsilia do svojich duchovných ašpirácií a môjho vzťahu k Bohu. Hľadal som niečo, v čom spočíva zmysel môjho života, čo Boh so mnou zamýšľa. Veľa času som strávil uvažovaním nad tým, akú cestu Boh pre mňa vybral. Tak aj rástla moja viera. Možno aj preto bolo mojím najväčším detským snom mať rodinu a byť otcom.“

Ferdinand v rozhovore ďalej uvádza, že bol jedným z vedúcich v katolíckom tábore, kde dával pozor na chlapcov vo veku 8 až 16 rokov a že neustále uvažuje nad tým, ako svoj život správne vybalansovať so svojou vierou.

„Je to zaujímavé,“ pokračuje mladík, „pretože mám 24 rokov, chodím do kostola vo Viedni a vôbec tu nenachádzam mladých ľudí, ktorí by chodili do kostola, modlili sa, či verili v Boha. Vy však potrebujete ľudí, ktorí by vám pomáhali a niekam vás posúvali. Niekedy sa takto môžete cítiť osamotene, pretože ste v nedeľu vo viedenskom kostole pravdepodobne jedinou osobou pod 70 rokov,“ usmieva sa Ferdinand.

O Habsburgovcoch sa v 19. storočí v londýnskych a parížskych kaviarňach s posmechom hovorilo ako o „posledných spojencoch pápeža“. Možnože ich potomkovia sa raz opätovne stanú prvými spojencami budúcich pápežov snažiacich sa prinavrátiť svet späť do správnych koľají. Zdá sa, že na to vnuci a vnučky, prasynovci a pranetere blahoslaveného Karola Habsburského majú všetky predpoklady.

PDF (formát pre tlač)