„Synodálna tragédia“ – kardinál Müller kritizuje v najnovšom článku súčasnú synodalitu ako neognostický ideologický projekt a hrozbu voči Duchu Svätému

25. novembra 2024   Krátke správy

Kardinál Gerhard Müller uverejnil v piatok 22. novembra článok na portáli First Things, ktorý prináša radikálnu kritiku súčasného synodalizmu. Článok nesie názov Sedem hriechov proti Duchu Svätému: Synodálna tragédia a otvorene poníma súčasné synodálne inovácie ako hrozbu pre Cirkev.

https://www.firstthings.com/web-exclusives/2024/11/the-seven-sins-against-the-holy-spirit-a-synodal-tragedy

Kardinál Müller, ako bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, zodpovedný v tom čase za pravovernosť katolíckej doktríny, zaiste nemôže byť podozrievaný z toho, že vôbec nerozumie teológii a katolíckej náuke. Je preto iste zaujímavé, pokiaľ otvorene opisuje synodálne vajatanie nasledovne:

„Frakcie s postrannými motívmi sa zmocnili tradičného princípu synodality, čo znamená spoluprácu medzi biskupmi (kolegialita) a medzi všetkými veriacimi a pastiermi Cirkvi (založená na spoločnom kňazstve všetkých pokrstených vo viere), aby podporili svoj pokrokový program. Uskutočnením obratu o 180 stupňov sa doktrína, liturgia a morálka katolíckej Cirkvi majú stať kompatibilnými s neognostickou woke ideológiou.“

Prirovnal túto taktiku ku „taktike stredovekých gnostikov“ a dodal, že „priama komunikácia medzi Duchom Svätým a účastníkmi synody sa využíva na ospravedlnenie svojvoľných doktrinálnych ústupkov (manželstvo pre všetkých, laickí predstavitelia na čele cirkevnej moci, vysviacka diakoniek ako trofej v boji za práva žien) ako výsledok vyššieho pohľadu, ktorý dokáže prekonať akékoľvek námietky zo strany nemennej katolíckej doktríny.“

Uvádza následne, že tí, čo sa odvolávajú na inšpirácie Ducha Svätého a pritom sa snažia zosúladiť učenie Cirkvi s ideológiou nepriateľskou Zjaveniu a s tyraniou relativizmu, sú rôznymi spôsobmi vinní z „hriechu proti Duchu Svätému“ (Mt 12,31; Mk 3,29; Lk 12,10).

Kardinál označuje postupne sedem hriechov proti Duchu Svätému, ukazujúce na relativizmus, ktorý sa dnes šíri v Cirkvi aj pomocou tzv. synodálnosti. Je dobré si týchto sedem bodov preštudovať, pretože tvoria akúsi os myslenia súčasných cirkevných inovátorov a reformátorov. Okrem iného kardinál píše:

„Je hriechom proti Duchu Svätému, ak Ho niekto nevyznáva ako Božiu Osobu, ktorá je v jednote s Otcom a Synom jediným Bohom, ale zamieňa si Ho s anonymným numinóznym božstvom komparatívnej religionistiky, ľudským kolektívom, duchom romantikov, obecnou vôľou Jean-Jacquesa Rousseaua, svetovým duchom Georga W. F. Hegela, či dejinnou dialektikou Karla Marxa a napokon s politickými utópiami, od komunizmu po ateistický transhumanizmus.“

Proti Duchu Svätému sú aj tí , ktorí vnímajú katolícke dogmy evolucionisticky:

„Je hriechom proti Duchu Svätému, ak niekto reinterpretuje históriu kresťanskej dogmy ako evolúciu Zjavenia, ktorá sa odráža v napredujúcich úrovniach vedomia kolektívnej Cirkvi, namiesto vyznávania neprekonateľnej plnosti milosti a pravdy v Ježišovi Kristovi, v Bohu – Slove, ktoré sa stalo telom (Jn 1,14–18).“

Podľa kardinála „neexistujú a priori žiadne nové vedecké poznatky (ktoré sú v princípe vždy omylné), ktoré by mohli prekonať pravdy nadprirodzeného Zjavenia a prirodzeného mravného zákona (ktoré sú vo svojej vnútornej podstate vždy neomylné). Pápež tak nemôže ani naplniť, ani sklamať nádeje na zmenu zjavených doktrín viery, pretože „tento Učiteľský úrad nie je nad slovom Božím, ale slúži mu a vyučuje len to, čo bolo odovzdané“ (Dei Verbum, 10).“

Predmetom kardinálovej kritiky sa v článku stali aj svojvoľné odvolávania biskupov a kňazov:

„Je to hriech proti Duchu Svätému, ktorý sviatosťou posvätného stavu ustanovil biskupov a kňazov za pastierov Cirkvi Božej (Sk 20,28), aby ich niekto zosadil, alebo dokonca sekularizoval, čisto podľa vlastného uváženia, bez kánonického procesu. Objektívnymi kritériami pre disciplinárne opatrenia proti biskupom a kňazom sú odpadlíctvo, schizma, heréza, morálne pochybenie, hrubo neduchovný spôsob života a zjavná nespôsobilosť vykonávať úrad.“

Ďalším hriechom je podriadenie Cirkvi duchu sveta:

„Najaktuálnejším hriechom proti Duchu Svätému je, keď sa popiera nadprirodzený pôvod a charakter kresťanstva s cieľom podriadiť Cirkev Trojjediného Boha cieľom a zámerom projektu svetskej spásy, či už je to ekosocialistická klimatická neutralita alebo Agenda 2030 globalistickej elity.“

Všetkým veriacim kardinál nakoniec pripomína heslo, ktoré je nanajvýš aktuálne:

„S blížiacim sa 1700. výročím Nicejského koncilu (325) by sme mali mať na zreteli toto motto: Radšej ísť päťkrát do vyhnanstva so svätým Atanázom, ako urobiť čo i len najmenší ústupok ariánom.“

BM

Zdroj: The First Things, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)