Znepokojujúce vyjadrenia otca Roberta Pasoliniho, O.F.M. Cap.

Jozef Duháček
22. novembra 2024   Cirkev   Komentár

Nedávne menovanie (9. novembra 2024) otca Roberta Pasoliniho, O.F.M. Cap. za kazateľa Pápežskej domácnosti pápežom Františkom vyvolalo pohoršené reakcie. Asi mesiac po menovaní dominikána otca Timothyho Radcliffa, známeho svojimi postojmi k homosexualite, za kardinála a kazateľa na synode, pápež rozhodol, že nahradí kardinála Raniera Cantalamessu iným kazateľom, ktorý nemá zábrany v použití čistej fantázie pri interpretácii Písma, aby tak potvrdil, že „byť gay je normálne“.

Otec Pasolini, profesor biblickej exegézy na Teologickej fakulte v Miláne, vzbudil značné obavy u nemalej časti veriacich. Obzvlášť znepokojujúce sú niektoré jeho vyjadrenia na tému LGBT, ktoré sa okamžite rozšírili v online priestore. Pasolini ich predniesol počas konferencie 10. apríla, kde prezentoval teologické interpretácie, ktoré sú výrazne odlišné od katolíckeho učenia.

Pasolini zdá sa nemá ďaleko od centra Aletti a neslávne známeho Marka Rupnika. Na obálke jeho knižnej trilógie o slobode človeka pred Bohom sú použité Rupnikove fresky Amazon.com: Roberto Pasolini: books, biography, latest update z minoritského kostola v Mostare. Teda veľkookí, čiernookí, mimozemšťania od bývalého jezuitu, ktorý, aké prekvapenie, je aj autorom predhovoru k prvému zväzku, Non siamo stati noi. Fuori dal senso di colpa (Neboli sme to my. Za hranicou viny) (2020).

Že Pasolini nie je cudzí centru Aletti, dokazuje aj séria spoluprác: v júli 2019 prednášal na výročnom stretnutí centra v Assisi; bol tiež poverený vypracovaním niekoľkých textov pre rubriku Briciole di Parola na stránke centra Aletii https://www.centroaletti.com/speciale-briciole-settimana-santa/ a tiež navštevoval Ateliér teológie centra Aletti v rokoch 2015 – 2016 a 2016 – 2017. Je teda do istej miery Rupnikovým žiakom. Takže, zdá sa, že hoci vo Vatikáne pripravujú dôkladný proces ohľadom prípadu Rupnik – tak dôkladný, že to vyzerá, že asi nikdy nezačne – bývalý jezuita, má zrejme stále vplyv na pápeža a jeho menovania.

Podľa názorov otca Pasoliniho, ktoré citoval známy taliansky blog brániaci Tradíciu, Messainlatino.it https://blog.messainlatino.it/2024/11/altra-nomina-pro-lgbt-di-francesco.html?m=1, Písmo neobsahuje jednoznačné odsúdenie homosexuálnych vzťahov. Pasolini tvrdí, že epizódy ako priateľstvo medzi Jonatánom a Dávidom alebo vzťah medzi stotníkom a jeho sluhom by sa dali interpretovať ako príklady homosexuálnej lásky. Ešte problematickejšie – a použime správne slová! – nemorálne, je naznačovanie údajného homosexuálneho vzťahu medzi Ježišom a jeho učeníkmi alebo medzi Ježišom a Lazárom, čo je nielen bezdôvodné, ale hlboko blasfemické, podkopávajúce samotné základy kresťanskej viery.

Ježiš je vtelený Boží Syn, nepoškvrnený Baránok, a naznačovať, že by mohol mať účasť na niečom takom je skutočne neprijateľné. Otec Pasolini sa odvolával na Kristovo „milosrdenstvo“, aby ospravedlnil tieto svoje hypotézy. Táto interpretácia, aj keď ju otec Pasolini prezentuje ako legitimnú, je však úplne bez teologického opodstatnenia a závažným spôsobom skresľuje biblické posolstvo.

Názory otca Pasoliniho sú v rozpore s jasným učením Písma. A netreba sa obracať na údajne „nenávistný a homofóbny“ Starý zákon, aby sme to videli! Sv. Pavol vo svojom Liste Rimanom (Rim 1,24–27) výslovne odsudzuje homosexuálne činy ako proti prírode stvorenej Bohom:

Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí…

Je dôležité poznamenať, že sv. Pavol odsudzuje homosexuálne činy. Tento rozdiel je založený na katolíckej morálke: sklony nemusia byť automaticky hriešne, pretože niet viny bez vôle, zatiaľ čo činy, ktoré sú v rozpore s prirodzeným a božským zákonom, sú určite hriešne. Sodomia je vždy ťažkým hriechom, smrteľným hriechom (zabíja Božiu milosť v duši), a ako každý smrteľný hriech, činí osobu nehodnou prijímať Eucharistiu. Navyše, ako hriech proti prirodzenosti, sodomia patrí medzi štyri hriechy, ktoré „volajú o pomstu až do neba“. Tieto hriechy sú trestané nielen v posmrtnom živote, ale aj v tomto živote.

Sodomia a iné zvrátené sexuálne činy, ako sa uvádza v Katechizme katolíckej Cirkvi (č. 2357–2359), sú vždy morálne zvrátené.

Menovanie otca Pasoliniho prichádza v atmosfére veľmi poznačenej napätím ohľadom LGBT tém. Pápež František sa často obklopuje osobami, ktoré podporujú pozitívny pastoračný prístup k LGBT, čo vytvára zmätok a nesúlad medzi kňazmi a laikmi a ohrozuje dôveryhodnosť Cirkvi.

Otec Pasolini sa odvoláva na Ježišovo milosrdenstvo, aby ospravedlnil svoje manipulatívne interpretácie, no zabúda, že Božie milosrdenstvo nikdy nie je oddelené od pravdy a spravodlivosti a ani nepôsobí proti nim. Ježiš, hoci hriešnikov „pastoračne sprevádzal“, ak to tak môžeme povedať, nikdy nesúhlasil s ich hriechom. Epizóda s cudzoložnou ženou (Jn 8,1–11) je veľmi jasná: keď ju zachránil pred ukameňovaním, hovorí: „Choď a viac nehreš.“ Milosrdenstvo nepovoľuje hrešiť, ale premieňa človeka, aby už viac nehrešil. Evanjelium je neustálym volaním k obráteniu a novému životu v Kristovi.

Homosexuálna interpretácia biblických statí, ako sú tie o Jonatánovi a Dávidovi alebo o rímskom stotníkovi, by mala byť teda jednoznačne odmietnutá. Tieto biblické príbehy vyjadrujú priateľstvo, úctu a náklonnosť, samozrejme, ale neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval homosexuálne vzťahy – práve naopak! Čítať z Písma niečo, čo tam nie je – alebo horšie, čítať to, čo si človek praje aby tam bolo – znamená falšovanie jeho významu a jeho ohýbanie podľa súčasných ideológií.

Celá táto pro-LGBT propaganda nielen uráža Kristovu dôstojnosť, ale aj tradičné katolícke chápanie Jeho pozemskej misie. Pán prišiel na zem predovšetkým na to, aby nás vykúpil z okov dedičného hriechu prostredníctvom obetného daru svojho vlastného života na kríži – teda z dlhu, aký by ľudstvo samo nemohlo nikdy zaplatiť. Rozmer Kristovho celibátu a úplnej sexuálnej zdržanlivosti musí byť chápaný v tomto svetle – ako súčasť celkového a nepretržitého života obety, obetovania sa za vyššie dobro –, ktorým je možnosť a príležitosť spásy pre každého človeka.

Kázanie v Pápežskej domácnosti si vyžaduje nielen hlbokú biblickú a teologickú kompetenciu, ale aj absolútnu vernosť Magistériu. Názory otca Pasoliniho, hoci zakamuflované ako „otvorenosť“ a „milosrdenstvo“, tieto kritériá nespĺňajú. Aký signál to dáva svetu, keď pápežov osobný kazateľ verejne obhajuje takéto názory? Prečo nie je funkcia kazateľa Pápežskej domácnosti zverená niekomu vernejšiemu večnému učeniu Svätej Matky Cirkvi?

Vernosť Evanjeliu nemožno kompromitovať, aby sme vyhoveli módnym trendom alebo kultúrnym tlakom našich čias. Cirkev je povolaná svedčiť o Kristovej pravde, aj keď je to nepohodlné alebo protikultúrne. Iba vernosť Magistériu a Svätému Písmu môže ponúknuť svetu autentické svetlo. Veríme však, že Prozreteľnosť povedie Cirkev k pravde a spravodlivosti.

Podľa Kánonu 1369:

Kto na verejnom zhromaždení alebo vo verejnom prejave, vo verejne rozširovanom spise, alebo ináč použijúc spoločenské komunikačné prostriedky, vysloví rúhanie, alebo ťažko poškodí dobré mravy, alebo sa dopustí krivdy proti náboženstvu či Cirkvi, alebo vyvoláva voči nej nenávisť alebo opovrhovanie, má byť potrestaný spravodlivým trestom.

Mike Lewis z popesplainerskej stránky wherepeteris.com na kritiku Pasoliniho nominácie okamžite reagoval:

Samozrejme – ako sme očakávali pri každom novom vymenovaní vo Vatikáne – pápežovi kritici sa okamžite snažili podkopať reputáciu o. Pasoliniho a spochybniť jeho doktrinálnu ortodoxiu, pričom rôzne zdroje ho opisujú ako „pro-LGBT“ a jedna európska webová stránka prišla s titulkom kričiacim „Pasolini učí dúhovú bibliu“.

Toto všetko je založené na jednej prezentácii, ktorú predniesol začiatkom tohto roka, v ktorej na začiatku prednášky uviedol: „V skutočnosti je to prvýkrát, čo sa venujem téme homosexuality, takže mi to pripadá ako nový začiatok. Je to príležitosť formulovať diskusiu na veľmi delikátnu a dôležitú tému. Musel som sa pripraviť, pretože toto nie je téma, ktorej by som sa hneď chcel venovať. Musím sa vzdať zodpovednosti: nie som odborník.“

Celá kontroverzia pramení z jeho mimoriadne nuansovanej odpovede na otázku, či niektoré postavy v Biblii nemohli byť homosexuálne. Povedal, že otázka je legitímna a uviedol niekoľko príkladov biblických priateľstiev, o ktorých sa v tomto kontexte často hovorí, ale dal jasne najavo, že Biblia vo veľkej miere mlčí o homosexuálnej orientácii. https://wherepeteris.com/new-papal-preacher-repent/

Samozrejme, Lewis nehovorí úplne všetko a taktne pomlčal o skutočnosti, že medzi tie niektoré biblické postavy Pasolini vsúva aj Krista.

Existuje nejaká nádej, žeby sa snáď proti tejto nominácii mohla zdvihnúť v Cirkvi synodálna vlna nespokojnosti a odporu? Sotva, zdá sa, že synodalita je nástrojom, ktorý funguje opačne. Dala by sa použiť proti kazateľovi, ktorý by „plný neplodného tradicionalizmu“ trval na tom nemennom učení Cirkvi, a tak „hádzal po ľuďoch dogmami ako kameňmi“. To však nie je prípad otca Pasoliniho. Michael Matt z Remnant Newspaper sa na svojom Facebookovom profile pýta:

Povstane katolícky svet na protest proti tomuto nehoráznemu rúhaniu? Nie! Najhlúpejším katolíkom v histórii sa Pasoliniho exegéza pravdepodobne bude zdať hodnoverná. Prečo? Ak by bol dnes žil Chesterton, zmenil by svoj slávny postreh a povedal by: „Ten, kto verí v Boha prekvapení, uverí v čokoľvek.“

Otázka, na ktorú však potrebujeme odpovedať je, čo má takéto tancovanie okolo morálnych tém, ktoré boli dvetisíc rokov jasne, zrozumiteľne a stále rovnako vyučované svätou Cirkvou, priniesť? Je tu snaha zmeniť náuku Cirkvi a spraviť z nemorálneho konania morálne a z hriechu cnosť? Ak tu taká snaha nie je, tak potom o čo tu ide?

Tam počúvame o prázdnom Pekle, tam zas nám podsúvajú, že homosexualita je fajn, z iného kúta zas kričia, že je jedno, v ktorého boha veríme a aké náboženstvo vyznávame. Čo sa týmto sleduje? Aké dobro z toho plynie? A kto tým niečo získa?

PDF (formát pre tlač)