Pamätajme na duše v Očistci!

2. novembra 2024   Cirkev

Apoštol národov, sv. Pavol hovorí: Láska nikdy neprestáva: ona siaha až za hrob. Táto láska nás má spájať s úbohými dušičkami, ktoré trpia v Očistci. Máme na dušičky pamätať a máme im pomáhať.

Vo dne v noci ozýva sa z hĺbky očistcového ohňa prosebný hlas úbohých duší: „Zmilujte sa nad nami, zmilujte sa nad nami aspoň vy, priatelia naši, lebo ruka Pána dotkla sa nás! Pozrite na náš zármutok; veľká je bieda naša! Nečakajte, pomáhajte nám – lebo nevysloviteľné muky, nevysloviteľné bolesti trpíme!“ Tak prosia duše v Očistci, tak vrúcne vzdychajú o pomoc, lebo ony si pomôcť nemôžu. Či teda nie je našou povinnosťou pomáhať týmto dušiam? Sú to azda naši rodičia, bratia, sestry, príbuzní, naši priatelia a dobrodinci. Sú to azda duše, ktorým sme na ich bolestiach aj my spoluvinní; sú to duše, ktoré ako údy trpiacej Cirkvi majú právo na našu milosrdnú lásku.

Naša pomoc dušiam v Očistci bude bohato odmenená a to už v tomto i v druhom živote. Duše v Očistci sú bratmi Ježiša Krista, ktorý povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40) a „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Teda za pomoc a lásku čaká nás veľká odmena!

A možno i ty sa staneš úbohou, pomoci potrebnou dušou v Očistci! Bude veľkým šťastím pre nás, ak počujeme výrok: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25,34). Ale keď miesto toho počujeme strašný výrok: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa“ (Mt 25,41). Potom príde ten čas, že aj my budeme z tohto väzenia volať o pomoc. Ale či nájdeme potom milosrdenstvo, keď sme my sami nepomáhali úbohým dušiam a mohli sme pomáhať? Či nepovedal Pán Ježiš dôrazne: „Dávajte a dajú vám… Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Lk 6,38)

Buďme teda voči dušiam v Očistci veľkodušní, pomáhajme im skrze obetu sv. omše, modlitbou, almužnou a inými bohumilými skutkami!

Mnohí hodia rukou a povedia: Očistec nie je!

Týmto nech odpovie Florentský cirkevný snem, ktorý vyniesol: „So všetkou rozhodnosťou určujeme, že duše opravdivo kajúce, ktoré v láske zosnulý, prv než by za hriechy, previnenia a opustenia dobrého hodne zadosť boli učinili, po smrti skrze očistcové muky budú očistené, a že im ku zaplateniu týchto pokút pomoc živých veriacich ku dobrému prispieva, najmä obeta sv. omše, modlitby a almužna a iné skutky pobožnosti.“

Je teda náukou neomylnej Cirkvi, a tak katolíckej viery: že je Očistec, tzn. jedno miesto trestu a očisťovania, kde tí, ktorí v milosti Božej zomreli, ale za hriechy svoje ešte celkom neodčinili, do času musia trpieť, a tam až dotiaľ budú, kým nebudú od všetkých škvŕn očistení a tak stanú sa hodnými pozerať na Boha.

Veriaci na zemi môžu dušiam v Očistci pomáhať, aby čím skorej boli vyslobodené. Preto nezabúdajme v našich modlitbách v tomto mesiaci na duše v Očistci. Nezabúdajme prosiť Kráľovnú neba a zeme a obetovať Panne Márii všetky naše dobré skutky za vyslobodenie duší z Očistca. Pripomeňme našej milej Panne, že ona je Matkou v Očistci trpiacich duší, a je aj Matkou milosrdenstva. Nech prehovorí dobré slovo za tie duše a nech príde na pomoc svojim služobníkom. A tak nekonečne milosrdný Boh s jej mocným príhovorom pripustí k sebe i naše slabé prosby a odpustky, ktoré darujeme dušiam v Očistci a vyslobodí ich, vovedie ich do večnej blaženosti.

Kráľovná nebies – oroduj za duše v Očistci!

***

Článok vyšiel pôvodne v časopise Kráľovná mája 11/1942, do elektronickej podoby bol spracovaný Dominikánskou knižnicou, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol ešte čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)