Cirkevnú Cenu Elisabeth Gössmanovej získala v Rakúsku teologička za výskum intersexuálnych ľudí: Cirkev diskriminovala a Boh je transgender

14. októbra 2024   Krátke správy

O čom asi je Cena Elisabeth Gössmanovej, si môžeme domyslieť už z krátkeho opisu života a zamerania dámy, podľa ktorej je pomenovaná. Na Wikipédii sa dozvedáme, že zmienená pani bola „nemecká rímsko-katolícka teologička a prominentná predstaviteľka feministickej teológie“. Pokiaľ viete toto, tak zvyšok vás už neprekvapí. Ak môže v rámci katolíckej Cirkvi existovať oficiálne „feministická teológia“, tak všetko ostatné je len domyslením tejto základnej vymoženosti.

Tento rok obdržala v rakúskom Grazi horeuvedenú cenu teologička Katherine Mairinger-Immischová za jej nesmierne dôležitý a pre spásu duší potrebný „výskum intersexuality v teológii a Cirkvi“.

https://www.katholisch.at/aktuelles/150424/graz-elisabeth-goessmann-preis-fuer-forschung-zu-intergeschlechtlichkeit

V rozhovore pre portál Kathpress Mairinger-Immischová obhajovala väčšiu toleranciu k nejednoznačnosti, či skôr uznanie nejednoznačnosti. Ľudia bez jasných sexuálnych charakteristík by preto podľa nej nemali podliehať cirkevným normám na dve pohlavia – na mužov a ženy. Potrebné sú nové usmernenia pre zaobchádzanie s tými, ktorých sa to týka, a prehodnotenie, ktoré umožní okrem ideálu binárneho rodového poriadku aj otvorenosť a rozmanitosť.

Pokroková vedkyňa kritizovala „rigidné delenie na muža a ženu“ v Cirkvi. Je presvedčená, že Cirkev by mala umožniť diverzitu v prípade spochybnenia rodovej kategorizácie. Dôvodom je podľa nej to, že binárne rodové myslenie zjavne nie vždy obstojí v komplexnosti biologického vývoja.

No prosím, a to sme si mysleli, že v Starom zákone to mali s tým stvorením preskúmané. Pritom, ako sa ukazuje, chce to ešte trochu pokrokovej teologickej vedy, aby sme pochopili, že výrok: „Ako muža a ženu ich stvoril“, je v podstate nevedecký a spiatočnícky. A nakoniec, ktovie či ho tam nedopísali tradicionalisti po I. vatikánskom koncile.

A ako na to? Mairinger-Immischová sa domnieva, že to, ako môže mať Boží Syn dve prirodzenosti – ľudskú a božskú – vytvára istý vzorec, ktorý možno aplikovať aj na rodovú diverzitu!!! Inými slovami, táto pomätená osoba a teologička (!) si trúfa prirovnať nadprirodzené usporiadanie dvoch podstát Ježiša Krista, v rámci Jeho osoby, s intersexualitou, pričom tá u teologičky tvorí evidentne len rámcové pozadie pre kapituláciu pred módnym vymýšľaním si desiatok pohlaví a s tým spojeným exhibicionizmom. S touto fiktívnou a teoretickou aplikáciou vzorca „dvoch podstát“ v jednej ľudskej osobe, napríklad v nejakej sedemnásťročnej pokrokovo vyvinutej katolíckej študentke, môžeme v jednej osobe odhaliť aj desať pohlaví.

Lenže, je Cirkev už zrelá na jej podnetné myšlienky?

„Od 80. rokov 20. storočia došlo k aktivizmu a právnemu pokroku pre intersexuálov, ale Cirkev dlho mlčala“, uviedla Mairinger-Immischová.

Kresťanská tradícia podľa teologičky odporúča priradiť intersexuálov k jednému pohlaviu. S tým však súdružka teologička samozrejme nesúhlasí a má voči Cirkvi výčitku: „Cirkev do značnej miery ignorovala existenciu ľudí mimo binárneho rodového poriadku alebo dovolila, aby boli medicínsky klasifikovaní.“

S ohľadom na cirkevnú históriu Mairinger-Immischová spomína ako negatívny príklad Cirkevného Otca svätého Augustína, ktorý nabádal ľudí s nejednoznačnými rodovými charakteristikami, aby žili ako muži. Podľa teologičky katolícka Cirkev dodnes prejavuje veľkú neochotu zaoberať sa touto otázkou vážne.

Mairinger-Immischová vo svojom interdisciplinárnom výskume skúmala aj diskriminačné skúsenosti intersexuálov, z ktorých niektorí boli vylúčení z rehoľných spoločenstiev – to sa týka kňazov, rehoľníkov aj laikov. Obhajovala „teológiu citlivú na nepredvídané udalosti“, ktorá podporuje toleranciu k nejednoznačnosti, tzn. schopnosť akceptovať nejednoznačné a zložité okolnosti. Tento postoj by mohol pomôcť Cirkvi rozpoznať rôzne, predovšetkým asi sexuálne, skutočnosti života.

Udelenie renomovanej Ceny Elisabeth Gössmannovej za výnimočnú prácu v oblasti ženských a rodových štúdií sa uskutočnilo v rámci sympózia, ktorého názov dokazuje, že Cirkev sa míľovými krokmi posúva smerom tzv. woke ideológii: Moc – rod – náboženstvo. To sú tematické okruhy a ich komparácia, ktoré sa ešte v 90. rokoch 20. storočia vyskytovali predovšetkým v ponukových katalógoch renomovaných západných univerzít, vtedy už nasiaknutých dobre odležaným neomarxizmom.

Portál Katholisch.at uvádza, že sympózium sa koná k 30. výročiu ženských a rodových štúdií na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity v Grazi. Aha, takže pardon, nebol to len Oxford, Cambridge, Berkley, Bologna, Sorbona či Harward, ale aj Graz s jeho katolíckou (!) univerzitou. Tak to majú v Rakúsku už tridsať rokov formácie pokrokového kňazského dorastu, zaškoleného do rodových teórií. Ak to tak bolo aj inde, nemusíme sa čudovať, prečo máme na Západe toľko pokrokových biskupov a kňazov.

Ale čo je najdôležitejšie a ako to v rozhovore na stránke Katolíckej teologickej fakulty zdôraznila hovorkyňa oddelenia pre rodové štúdie teologička Martina Bärová, teologické ženské a rodové štúdiá dosiahli za posledných 30 rokov veľký pokrok odhaľovaním náboženských zdrojov rodovej diskriminácie.

Čisto mužský pohľad na teológiu bol narušený a mnohé ženy boli motivované osvetovou prácou, aby „kriticky spochybňovali spojenie medzi rodovým poriadkom a spiritualitou a požadovali „rodovo spravodlivú Cirkev“. Koniec koncov, Boh nie je len muž, „ale aj žena a v podstate transgender,“ hovorí Bärová.

Tak nám Pán Boh pomáhaj…

BM

Zdroj: Katholisch.at, titulný ilustračný obrázok, zdroj – DeviantArt

PDF (formát pre tlač)