Liberáli na Synode si pochvaľujú: Znížil sa tlak konzervatívnych skupín, preláti z východnej Európy sú ochotní prijímať ústupky liberalizácii. Skutočne sa nič zaujímavé nedeje?

14. októbra 2024   Krátke správy

Nemecký portál Katholisch.de, ktorý má ucho priložené tesne na koľajniciach, aby vždy dokázal včas určiť či už prichádza vlak pokroku a nádeje do ďalšej stanice s nejakým prelomovým kontroverzným rozhodnutím, si pochvaľuje atmosféru na druhom kole rímskej Svetovej synody. Na rozdiel od tzv. „umiernených konzervatívcov“, ktorí sa nechali ukolísať vo fiktívnom pocite bezpečia, či skôr – sú ochotní vsugerovať si čokoľvek, čo im len trochu uľahčí ich optimistické tmolenie, si progresívci už vôbec nemyslia, žeby niečo išlo zle. Čiže, neprogresívne. Naopak.

Portál v opise atmosféry na Synode s uspokojením konštatuje v samostatnom odseku, že „tlak pravicových nátlakových skupín sa znížil“. https://katholisch.de/artikel/56727-wunsch-nach-konkreten-beschluessen-bei-weltsynode-waechst

Čo pod tým rozumie? Čítajme a učme sa. Reportéri z Katholisch.de sa pýtali účastníkov Synody a tí im referovali:

„Na rozdiel od minulosti sa konzervatívni účastníci z východnej Európy javia často menej defenzívne a prejavujú väčšiu ochotu akceptovať liberálnejšie názory, proti ktorým by ešte pred rokom bojovali ako proti „kacírskym“, hovoria účastníci. Uvoľnenejšie je aj diskutovanie s Nemcami, ktorí sú v talianskych médiách označovaní za „ultraliberálnych“.

Ale, ale, čože sa to stalo s tými neochvejnými východoeurópskymi prelátmi, kňazmi a laickými delegátmi, ktorí sa ešte pred niekoľkými rokmi dušovali, že nikdy nezradia pamiatku Jána Pavla II. a jeho morálnych zásad? Žeby razantnosť s akou Vatikán postupoval pri dokumente Fiducia supplicans, pri odvolávaní nepohodlných biskupov a celkovo pri transformácii katolíckej Cirkvi na synodálnu, zapôsobila natoľko, že niektorí predsa len radšej prehodnotili svoje priority?

Katholisch.de pokračuje v opisovaní detailov:

„Znížil sa tlak „nátlakových skupín“ na pravicovej (rozumej konzervatívnej; pozn. red.) strane, ktoré zahlcovali schránky účastníkov správami s poznámkami. Tentoraz reformátori jasne dominujú aj dianiu na okraji Synody.“

Čo je však z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa najzaujímavejšie, to je dialektický mechanizmus, do ktorého chtiac-nechtiac spadli všetky strany súčasného vnútrocirkevného konfliktu. V tomto type vývoja sa aj tzv. „konzervatívne“ reakcie na progresívne podnety stávajú rovnako ako progresívne podnety hnacím motorom rozkladu starých štruktúr a slúžia nechtiac pokroku.

Vzbura afrických prelátov proti Fiducia supplicans, ktorá však nebola motivovaná, ako sa neskôr ukázalo, zásadným postojom k morálke ako takej, ale skôr kultúrnou neakceptovatelnosťou homosexuálneho správania v Afrike, je progresívcami paradoxne vnímaná ako modelová synodálna vzbura, ktorá zavádza pluralitnú fázu cirkevného vývoja. V konečnom dôsledku, aj keď to určite nezamýšľali, poslúžili africkí biskupi liberálom ako precedens vzbury, na ktorý je možné sa odvolať.

Zdá sa, že logika vývoja zomelie všetkých bez ohľadu na úmysly, pretože dialektický stroj, naštartovaný pred 60 rokmi ide svojou cestou a jedinou možnosťou ako sa vyhnúť tomuto mlynčeku na idey je – vypnúť ho. Pokiaľ to „konzervatívci“ neurobia, budú sa pohybovať v začarovanom kruhu, v rámci ktorého sa vždy môžu maximálne vrátiť na začiatok dialektického striedania pseudokonzervatívnych mačko-psov (čiže rôznych polo-tradičných a polo-liberálnych ideových hermafroditov) s progresívnymi podnetmi. Pri tomto návrate na začiatok ich však okamžite majú progresívci v hrsti, pretože im stačí ukázať na II. vatikánsky koncil (pričom sa konzervatívci postavia do pozoru a salutujú) a z neho logicky odvodiť všetko, čo nasledovalo a ešte bude nasledovať.

Pozrieme si, ako progresívci hru na dialektiku dokonale ovládajú. To, čo by ich malo v podstate rozčuľovať im poslúžilo na rozohranie progresívnej hry. Platí tu klasická schéma, ten kto má v rukách moc a určuje pravidlá, ten si aj reakciu na svoje útoky dokáže upraviť vo svoj prospech:

„Uvádza sa, že biskupi z Afriky pôsobia na plenárnom zasadnutí veľmi sebavedomo. Svojou vzburou proti požehnávaciemu listu Fiducia supplicans v decembri 2023 stanovili štandardy. Dokonca aj účastníci Synody, ktorí s týmto „konzervatívnym“ povstaním v tejto téme nesúhlasia, súhlasia s konaním Afričanov. „Čas osamelých rozhodnutí prefekta Dikastéria pre náuku viery je za nami. A keď to kardinál Fernández opäť skúsil s odmietnutím diakonátu žien, účastníci Synody ho nenechali pokračovať“ zhrnul účastník Synody udalosti prvého týždňa okolo „Fernándezovej správy o ženskej otázke“.

Samozrejme nemusíme veriť, že toto všetko prebieha spontánne a že sa Vatikán len pasívne prizerá, ako mu niekto berie iniciatívu. V každom prípade výsledok bude rovnaký, ba pre priemerného progresívca dokonca ešte sladší. Bude mať totiž dobrý revolučný pocit, že bojuje proti cirkevnému establišmentu:

„Niektorí teraz žiadajú, aby sa podobná diskusia o týchto otázkach uskutočnila v júni 2025, keď pracovné skupiny predstavia svoje konečné výsledky. Za súčasných okolností, by to museli predložiť iba pápežovi. Zdá sa však, že „odvaha k väčšej synodalite na všetkých úrovniach“, po ktorej volá František, je teraz duchom, ktorého vyvolal a už sa ho nemôže zbaviť.

„Je úžasné, že pápež ako František, ktorý je náchylný robiť osamelé rozhodnutia, spustil princíp spolurozhodovania a už ho nemôže zastaviť,“ hovoria účastníci Synody. Nie je isté, či sa s tým pápež cíti dobre. V pléne vraj vystupoval ešte menej často ako rok predtým.“

No, takže nakoniec budú všetci spokojní: radikálni progresívci (typu James Martin SJ či Timothy Radcliffe OP) zo seba zmyjú biľag oficiálnych vatikánskych obľúbencov, pretože môžu zase vystupovať ako rebeli, čo sa im vždy tak páčilo a vatikánski progresívci dosiahnu čo chcú, pričom sa môžu vyhovoriť na „hlas ľudu“, ktorý ich premohol. A konzervatívci?

Ako vždy – prispôsobia sa. Jediné čo vyžadujú, aby im Vatikán poskytol nejakú aspoň trochu prijateľnú únikovú cestu z praniera hanby. No a na to stačí známa floskula z filmu Ducháček to zariadi:

„Viete, čo vám zostáva? Na 5 minút sa zahanbiť, otvoriť pokladňu a zaslať mamá žiadaný obnos s ospravedlňujúcim listom a niekoľkými ružami.“

BM

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)