Mexická vláda požaduje od Španielska, aby sa ospravedlnilo za conquistadorov

1. októbra 2024   Krátke správy

Diplomatická prestrelka medzi mexickou a španielskou vládou trvá už od roku 2019. Mexickí prezidenti požadujú od španielskeho kráľa Felipeho, aby „vyjadril ľútosť“ nad obdobím španielskych katolíckych dobyvateľov známych ako conquistadori. Španielski konzervatívci však kontrujú tým, že conquistadori priniesli do Mexika nielen pravú vieru, ale aj civilizáciu ako takú.

Španielsky kráľ Felipe VI. sa nezúčastní inaugurácie novej progresívnej mexickej prezidentky Claudie Sheinbaumovej zo vskutku zaujímavého dôvodu: Sheinbaumová ho nepozvala, pretože sa kráľ odmietol ospravedlniť za španielske dobytie Aztéckej ríše, ktoré sa udialo pred bezmála 500 rokmi. Časopis The Spectator uvádza:

„Táto diplomatická roztržka sa začala v roku 2019, keď Andrés Manuel López Obrador, vtedajší prezident Mexika, napísal kráľovi Felipemu list, v ktorom ho vyzval, aby vyjadril svoju ľútosť. Po tom, ako López Obrador označil dobývanie za „nesmierne násilné, bolestivé a neospravedlniteľné“, uviedol: „Mexiko by chcelo, aby španielsky štát uznal svoju historickú zodpovednosť za tieto priestupky a ponúkol príslušné ospravedlnenie alebo politické odškodnenie.“

Doma populárny kráľ odmietol na list v takomto tóne akokoľvek reagovať. V roku 2022 publikoval odchádzajúci prezident 5-stránkový list, ktorý Felipemu poslal v spomínanom roku 2019. Kráľa nazval „arogantným“ za to, že na list neodpovedal.

Jeho nasledovníčka Sheinbaumová rétoriku voči Španielskemu kráľovstvu ešte vyostrila: ako zvolená prezidentka vyhlásila, že „Španielsko by malo požiadať o odpustenie“. Prezidentka sa zrejme inšpirovala podobným tlakom, ktorý pred niekoľkými rokmi viedol k tomu, že krajina oficiálne uznala, že vyhnanie Židov v roku 1492 bola krutá chyba. Felipe sa ako princ i kráľ zúčastňoval inaugurácie mexických prezidentov, keďže Španieli vnímajú Mexičanov ako svojich zaoceánskych synovcov.

Pápež František sa už v roku 2021 ospravedlnil za činy spáchané počas dobývania a evanjelizácie Ameriky – taktiež na popud mexického prezidenta Lópeza Obradora. Tieto jeho gestá však rozhnevali populárnu konzervatívnu starostku Madridu Isabel Díaz Ayusovú. Tá na Františkove slová vtedy reagovala:

„Prekvapuje ma, že katolík, ktorý rozpráva španielsky, by takým spôsobom rozprával o odkaze, akým je ten náš, ktorý vlastne priniesol španielčinu – a skrze misie – i katolicizmus, a teda civilizáciu a slobodu, americkému kontinentu.“

Ayusová sa neskôr sťažovala, že „populistické“ pohanské hnutia rozširujúce sa po Latinskej Amerike predstavujú „zjednodušenú revíziu španielskych dejín“, snažiac sa „poškodiť španielske dedičstvo v Amerikách“. Španielske dedičstvo je podľa nej „jedno z najväčších úspechov v histórii“ a obvinila vtedajšieho prezidenta Lópeza Obradora a ďalších regionálnych politikov, že sa pokúšajú „presadzovať pohanstvo, čo je len staršia forma komunizmu“.

Podobný názor, aký má populárna starostka Madridu zdieľa aj hlavná španielska opozičná strana, konzervatívna Vox. Na jej profile na sociálnej sieti sa pri príležitosti 500. výročia dobytia Mexika conquistadormi objavil tento text:

„Španielsko uspelo v oslobodení miliónov ľudí z krvavého režimu a teroru Aztékov. Sme hrdí na naše dejiny.“

A skutočne: conquistadori nielenže priniesli katolícku vieru do Latinskej Ameriky, odslúžili v nej prvú (latinskú) svätú omšu, ale rovnako tak zastavili krvavé obety a teror, ktoré vykonávali Aztékovia na menších okolitých národoch a ktoré si Aztékovia podrobili. Bez pomoci týchto utláčaných menších národov by Cortés a spol. v Južnej Amerike nikdy neuspeli.

MG

Zdroj: The Spectator, The Guardian, titulný ilustračný obrázok, zdroj – peoplesdispatch.org

PDF (formát pre tlač)