Katolícke noviny vyzývajú, aby sme „pomohli“ homosexuálom „v hľadaní“. Tým, že prijmeme deklaráciu z Vatikánu o ich požehnávaní

9. januára 2024   Aktuality

Katolícke noviny majú za sebou dlhú históriu. Bohužiaľ, v tejto histórii však išlo často práve len o kopírovanie „histórie“. Inými slovami: aká bola doba (v Cirkvi, aj vo svete), také boli aj Katolícke noviny. Kým bola doba morálke a vierouke priaznivo naklonená, boli také aj Katolícke noviny. Keď došlo k zmene, zmenili sa aj Katolícke noviny. Azda najvypuklejšou vizitkou ich flexibilnosti boli oslavné články na súdruha Stalina v 50. rokoch 20. storočia.

Ale obdivuhodnú flexibilnosť si zachovali Katolícke noviny dodnes. Či už bol pápežom Ján Pavol II. alebo Benedikt XVI., či sa kormidlo Cirkvi – lodičky Kristovej stáčalo smerom konzervatívnym alebo liberálnym, Katolícke noviny si vždy neochvejne udržali senzibilný prst na tepe doby.

Lenže doba je dnes taká, že rozpory medzi nemennou katolíckou morálkou a novými dokumentami z Vatikánu začínajú byť zrejmé dokonca aj veriacim, ktorí ešte stále čítajú (nemastné a neslané, ani vlažné ani horúce) Katolícke noviny. Čo robiť?

Katolícke noviny sa rozhodli ako vždy – zaťať zuby, zavrieť oči (nech by boli pochybnosti akékoľvek) a flexibilne sa prispôsobiť línii. A to aj v takej otázke, ako je požehnávanie homosexuálnych párov, proti ktorému na Slovensku ešte pred cca 10 rokmi brojil takmer všetok klérus a laici, súc skalopevne (a optimisticky) presvedčení, že niečo také by im predsa len pápež František neurobil. Veď by inak vyzerali ako pokrytci, ktorí včera hlásali jedno (a dušovali sa, že na Slovensku sa to nikdy nestane) a dnes niečo iné.

Lenže stalo sa, a preto treba zaťať zuby. Ako na to ísť, to predviedol Ján Lauko práve v januárových Katolíckych novinách. Hneď v úvodníku nazvanom Nové veci sa vysporiadal (ako vravievali kedysi súdruhovia) s homosexuálnou otázkou.

Najprv, snáď v snahe zachovať slovenskému katolicizmu aspoň zvyšky tváre, priznáva:

„Keď Vatikán pred Vianocami zverejnil deklaráciu o možnosti požehnávania párov rovnakého pohlavia, vyvolalo to zmiešané reakcie.“

Vzápätí však prichádza s klasickou fintou slovenského umierneného kléru a laikov (nezabúdajme, že najlepšia obrana je útok), ktorá spočíva už celé desaťročia v tom, že oportunistické prešľapovanie v strede na mieste, z ktorého sa dá v prípade potreby skočiť flexibilne na jednu, aj druhú stranu, prezentuje ako uvážlivý postoj medzi dvoma extrémami:

„Progresívna scéna vítala tento krok s nadšením, že Cirkev vychádza v ústrety sexuálnym menšinám. Naopak, ultrakonzervatívci ostali zarazení a dokonca sa objavili názory, že takéto požehnania sú rúhaním.“

Toľko „extrémisti“. Potiaľ by bolo všetko v umiernenom, flexibilnom poriadku. Avšak, ako som už napísal vyššie, súčasnou tragédiou slovenského ľavo-pravého, konzervatívno-liberálneho, horúco-chladného a mastno-slaného oportunizmu je to, že aj tí úplne najkomformnejší konzumenti oportunizmu z radov veriacich čosi začínajú tušiť a zmocňujú sa ich pochybnosti. Ján Lauko ustarane píše:

„Ani umiernená kresťanská scéna nevedela k tejto téme zaujať úplne jasné stanovisko.“

A dokonca ani Ján Lauko, ktorého zaiste nikto nebude podozrievať z toho, žeby nechcel byť vzorom umiernenosti, zo začiatku tápal:

„Priznám sa, sám som úplne jasne nevedel, ako na túto správu zareagovať. Aj ľudia v mojom okolí si neboli celkom istí, či je to správny krok.“

Avšak nezaváhal, išiel do seba a pozrel sa na to „cez rozmer milosrdnej lásky“ a údajne dokonca s ohľadom na to, „čo nám v takýchto situáciách hovorí Pán Ježiš“. Pokiaľ sa však domnievate, že na konci bádania Jána Lauka bol Kristov výrok: „Choď a viac už nehreš!“, tak ste na omyle. Podľa vlastného vyjadrenia sa „priklonil“ k prístupu „snažiacemu sa pastoračne priblížiť k Bohu tých, ktorí napriek svojmu morálne „neregulárnemu“ stavu hľadajú cestu k nemu“, na rozdiel od ľudí, ktorí vidia (ako s jemnou, umiernenou a láskavou výčitkou a iróniou píše) „láskavosť v pridržiavaní sa zaužívaných zvyklostí“.

To sú tí rigidní, skostnatení a dogmatickí – z častých prejavov pápeža Františka.

V každom prípade ani Ján Lauko nemôže poprieť, že sa nám tu v Cirkvi pred očami odvíja čosi „nové“, doteraz zrejme nevídané a dodajme opäť, že slovenským klérom i laikmi zubami-nechtami doteraz odmietané. Ale treba sa s tým popasovať:

„Ide o niečo nové, takže je pochopiteľné, že ľudia majú obavy. Ale ako nás vyzýval už mnohokrát pápež František, nebojme sa nových vecí iba preto, že sú nové. V novom môžeme stretnúť veľa dobra a nových výziev.“

Takže „veľa dobra“? V tom, že dvaja homosexuáli spolu žijú v sodomskom hriechu, a ešte si to dajú v kostole aj požehnať, sa skrýva „veľa dobra“? Pozoruhodné…

Zdá sa, že ideová otočka je dovŕšená. Katolícke noviny prehltli prvú horkú pilulku, trochu sa kyslo zatvárili a – ide sa ďalej. Vlastne sa nič nestalo, len sa na to treba pozrieť tak umiernene, aby sme mohli ďalej bazírovať na našom ľavo-pravom a konzervatívno-liberálnom kresielku.

A na záver, keď už pochybnosti odvial vietor duchovnej flexibilnosti, nás Ján Lauko presviedča, že homosexuálne páry vlastne len „vo svojej sťaženej situácii hľadajú milosť Nášho Pána Boha“. A to, čo sa zmení, je len pastoračný prístup k nim. Avšak odkedy „hľadať milosť Nášho Pána Boha“ znamená zotrvávať v „do Neba volajúcom hriechu“ a ešte si ho chcieť dať aj požehnať? Nebolo hľadanie Božej milosti ešte donedávna podmienené dodržiavaním Božích a cirkevných prikázaní?

To je však už minulosť a Ján Lauko sa na záver svojho úvodníka, ktorý má presvedčiť váhajúcich členov umierneného stáda, aby sa nebáli noviniek a pomáhali homosexuálnym párom v hľadaní, pýta:

„Pomôžeme im v tom hľadaní?“

Odpoveď katolíka je jasná – pomôžeme. A preto im otvorene povieme: zanechajte svoj hriešny život, obráťte sa, nepokúšajte Božiu trpezlivosť dožadovaním sa požehnania pre svoje hriešne skutky a čiňte pokánie! Pretože tzv. „pomoc“ v podobe požehnávania nie je žiadnou pomocou, ale zradou na našej povinnosti povedať im pravdu o spáse, ale aj o zatratení.

BM

Zdroj: Katolícke noviny, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky/youtube.com

***

Portál Christianitas.sk svojim čitateľom odporúča:

Kniha Obraňujme vyšší zákon s podtitulom Hnutie LGBT a obrana kresťanskej morálky kolektívu autorov Americkej spoločnosti pre obranu Tradície, rodiny a vlastníctva (TFP) dáva čitateľovi jednoznačnú odpoveď na otázku: Prečo musíme odmietať „sobáše“ medzi ľuďmi rovnakého pohlavia ako aj požiadavky homosexuálnej loby?

K tejto obsahom pozoruhodnej knihe napísal príhovor otec arcibiskup Mons. Ján Orosch, z ktorého zacitujme: „Táto hlboká pravda, ktorá je uvedená v predstavovanej knihe o skutočnosti homosexuálnej revolúcie, pozorovateľnej na celom svete, dokonale ilustruje realitu vzbury hriechom poznačeného človeka, voči svojmu Stvoriteľovi.“

A slová z recenzie doc. RNDr. Vladimíra Palka CSc.: Ak sa chcete zoznámiť s knihou, ktorá opisuje úspešnú históriu, taktiku a stratégiu hnutia, a vyzbrojuje čitateľa argumentačne do zápasu proti ideológii LGBT, potom odporúčam knihu „Obraňujme vyšší zákon“.

Uvedenú knihu si môžete objednať na adrese:

https://www.christianashop.sk/obranujme-vyssi-zakon/

V našom e-shope si však môžete objednať vo výraznej zľave aj ďalšie zaujímavé tituly – viac informácií na našej stránke christianashop.sk/.

PDF (formát pre tlač)