Emeritný arcibiskup z argentínskej La Platy: Ďalší pápež bude musieť znovu potvrdiť katolícku doktrínu, proti progresívnym mýtom

28. augusta 2023   Aktuality

Bývalý arcibiskup z argentínskej La Platy, Héctor Aguer, ktorého nástupca arcibiskup Fernández sa stal momentálne prefektom prestížneho Dikastéria pre náuku viery, sa vyjadril už viackrát proti modernistickej a progresivistickej heréze v Cirkvi.

Najnovšie zverejnil portál LifeSite News obsiahly text, v ktorom Aguer kriticky hodnotí pontifikát svojho krajana, pápeža Františka a vyjadruje sa k tomu, aký by mal byť nasledujúci pápež:

„Viacerí priatelia ma žiadajú, aby som načrtol, aký by mal byť pápež, ktorý nastúpi po chradnúcom Františkovi, berúc do úvahy veľmi vážnu situáciu Cirkvi.“

Arcibiskup stanovuje následné priority nového pápeža:

„V prvom rade je potrebné zabezpečiť Pravdu autentickej katolíckej náuky, prekonať progresívne mýty, ktoré ju podkopávajú a ktoré si súčasný pápež kladie za svoju agendu.“

Následne sa odvoláva na slová sv. Pavla (2Tim 4,1–4) proti bludným učiteľom a o ich napomínaní, pričom dodáva:

„Nový pápež bude musieť nasmerovať Cirkev smerom, ktorý naznačuje táto Pavlova exhortácia; to je to, čo robila mystická Nevesta Kristova vo svojich najlepších časoch. Je nevyhnutné obhájiť Pravdu doktríny, ktorá bola podkopaná a zanedbávaná relativizmom.“

Arcibiskup Aguer kritizoval aj motu proprio pápeža Františka Traditiones custodes:

„Spolu s doktrinálnou obnovou treba hľadať obnovu liturgie, ktorá musí byť podľa svojej povahy presná, slávnostná a krásna. Toto sa vzťahuje najmä k novému omšovému poriadku Rímskeho misála, ktorý stroskotal na improvizácii, ktorá ničí rituálny charakter liturgického tajomstva. Františkovo motu proprio Traditiones custodes svojvoľne vnucuje opak toho, čo chcel Benedikt XVI., a ducha slobody obnoveného podľa motu proprio Summorum Pontificum, ktoré si želalo obnovenie mystických a estetických rozmerov sviatostného charakteru liturgie. Východné obrady sú tiež povolané posilniť svoje príslušné tradície a prekonať nákazu desakralizácie, ktorá priamo ovplyvňuje rímsky obrad.“

Ako ďalší problém, s ktorým bude musieť zápasiť nový pápež, označil zmätok v definíciách rodinného života:

„Rodina založená na manželstve bola nahradená „párom“, ktorý v žiadnom prípade nie je nerozlučný, a preto sa môže postupne meniť. Nehovoriac už ani o nesprávne nazývanom „manželstve osôb rovnakého pohlavia“. Manželstvo ako realita spoločenskej hodnoty zmizlo. Sviatosť už neznamená žiadny záväzok pre tých, ktorí by ju mali žehnať, ako je to ich povinnosťou. Neverím preto, že katolícki snúbenci si uvedomujú, že sú povolaní byť vysluhovateľmi sviatosti, ktorú si navzájom dávajú, pretože manželstvo je pre nich bremenom.“

Na záver poukazuje na udalosť, ktorá podľa neho predstavuje akýsi vzor toho, ako v posledných desaťročiach buduje Cirkev vzťahy so svetom. Počiatky tohto trendu vidí v určitých aspektoch II. vatikánskeho koncilu:

„Existuje udalosť, ktorá vysvetľuje podobu toho, ako bola spomenutá otázka vzťahov medzi Cirkvou a svetom poňatá. Ján XXIII. si želal účasť predstaviteľov Ruskej pravoslávnej cirkvi ako pozorovateľov koncilových debát. Kardinál Eugène Tisserant mal na starosti rokovania potrebné na zabezpečenie tejto účasti; bola dosiahnutá táto dohoda: pravoslávni sa zúčastnia pod podmienkou, že sa koncil zdrží odsúdenia komunizmu. V skutočnosti sa zúčastnili dvaja ruskí pravoslávni preláti (ktorí boli pravdepodobne špiónmi Kremľa). Táto epizóda je výrečná v tom, že ukazuje ducha, v ktorom II. vatikánsky koncil pristupoval k vzťahom medzi Cirkvou a svetom. K tomu pridajme naivný optimizmus, inšpirovaný od začiatku pápežom Roncallim, ktorý vo svojom úvodnom prejave tvrdo obvinil tzv. prorokov skazy.“

BM

Zdroj: LifeSite News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)