Nemecko bude mať antidiskriminačnú inováciu: Cirkev si nebude môcť vyberať zamestnancov podľa viery

19. júla 2023   Aktuality

Smerovanie, ktorým sa zrejme budú uberať všetky krajiny sladkej EÚ, ruší fikciu náboženskej a cirkevnej autonómie – utópie, na ktorú nalákali v minulosti kresťanov apoštoli liberálnej demokracie. Pôvodná predstava bola taká, že štát pokryje svojou demokratickou ideológiou a mocou svetskú sféru, pričom náboženskú ponechá autonómnu a v rukách cirkví. Najnovšia požiadavka Nezávislej (?) spolkovej komisárky pre antidiskrimináciu, Ferdy Atamananovej, však opäť dokazuje, že liberálna demokracia je sekulárna ideológia ako každá iná a expanduje (napodobňujúc náboženstvo) všade, kde sa jej podarí potlačiť odpor.

Ferda Atamanová sa najnovšie zamerala na tzv. cirkevnú klauzulu, ktorá doteraz poskytovala Cirkvi pri uchádzačoch o zamestnanie v jej radoch výnimku, umožňujúcu vybrať uchádzačov podľa náboženskej príslušnosti. Čiže, Cirkev mohla trvať na tom, aby bol jej zamestnanec katolíkom a odmietnuť nekatolíckeho uchádzača. Túto klauzulu, ktorá sa nachádza v Zákone o všeobecnom rovnom zachádzaní (AGG), chce teraz komisárka odstrániť. Vysvetlila, že „požiadavky na náboženskú príslušnosť či spôsob života, by v budúcnosti mali byť uplatňované len v najužšom priestore cirkevného apoštolátu.“

To v podstate znamená, že kritérium viery by malo byť uplatňované len pri klére. Všetci ostatní zamestnanci by mali „právo“ na zamestnanie, aj keby to boli moslimovia, hinduisti, židia, ateisti či príslušníci iných, Cirkvi nepriateľských skupín. V kontexte pretláčania laikov a laických zamestnancov do riadiacich štruktúr Cirkvi to môže spôsobiť zaujímavé situácie: šéfom finančného riadenia diecézy sa bude musieť stať napríklad budhistka, inak podá žalobu na Cirkev za diskrimináciu a diecéza ju bude musieť aj tak prijať a ešte zaplatí pokutu.

Koaličné strany nemeckého parlamentu SPD, Zelení a FDP sa už dohodli na reforme zákona a Atamanová odovzdala základný dokument, ktorý obsahuje 19 bodov, spolkovému ministrovi spravodlivosti Marcovi Buschmanovi (FDP). Aby nebolo veselia koniec, Atamanová dokonca s vážnou tvárou tvrdí na podporenie svojich snáh, že „Nemecko má jeden z najslabších antidiskriminačných zákonov v Európe“.

Atamanová kritizuje doterajší model cirkevnej autonómie (aj tak už veľmi obmedzenej) a uvádza, že Cirkev tým, že vyžaduje od zamestnancov príslušnosť k Cirkvi, určuje pracovníkom „pravidlá súkromného života“. Podľa nej to už nie je „aktuálne“ (pasca sklapla, vtáčik je chytený) a navyše to „odporuje požiadavkám EÚ“.

Jej aktivita sa paradoxne odohráva na pozadí neustáleho liberalizovania podmienok pre prijatie cirkevných pracovníkov zo strany samotnej Cirkvi. Nemecká cirkev už umožňuje, aby boli jej zamestnancami aktívni homosexuáli alebo rozvedení ľudia žijúci v druhom, alebo treťom „manželstve“.

To však evidentne nestačí. Cieľom liberálneho štátu totiž nie je len koordinácia rôznych autonómnych častí spoločnosti, ako je to už takmer 200 rokov hlásané naivným kresťanom, ale totálne ovládnutie priestoru a zničenie kresťanskej civilizácie. Preto musí ísť všetko, čo sa vzpiera alebo prekáža tomuto ovládnutiu priestoru, z cesty. Aj keby to vyzeralo akokoľvek absurdne.

Pohania poučení bankrotom brutálneho potláčania kresťanov, pri ktorom krv mučeníkov plodí nových veriacich, šikovne rozkladajú Cirkev zvnútra. Len si predstavte biskupa, ktorý má na úrade: sekretárku – lesbickú černošku, šoféra – moslimského Albánca, vrchného účtovníka – sekularizovaného žida, správcu budovy – hinduistu atď., atď. To sa potom bude evanjelizovať…

BM

Zdroj: katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons/Heinrich Boll Stiftung, Stephan Röhl

PDF (formát pre tlač)