Jezuiti po 423 rokoch opúšťajú rakúsky Linz: Počty klesajú, rehoľníci starnú, ale bojovať za klímu ešte stíhajú…

17. júla 2023   Aktuality

Ďalší kamienok do mozaiky cirkevného úpadku predstavuje odchod jezuitského rádu z Linzu. Prišli tam v roku 1600, ešte ako rehoľa, ktorá mala v pláne rekatolizovať oblasť strednej Európy a úspešne to aj vykonala. Dnes odchádzajú z mesta ako úderka klimatických aktivistov.

Provinciál Bernhard Bürgler, v rozhalenej košeli a s fúzikmi britského bankového makléra, pri ktorého fotografiách by usudzoval na rehoľníka len človek s veľmi senzitívnou predstavivosťou (viď napr.: https://www.dolomitenstadt.at/2014/07/31/bernhard-buergler-neuer-leiter-der-jesuiten/) uviedol pre denník Kurier:

„Je nás stále menej a starneme. Preto sa musíme presunúť do centra.“ Dodal, že „rozlúčka s Linzom je veľmi bolestivá.“

No a načo sa chce jezuitská provincia po tomto ďalšom stupni debaklu zamerať? Provinciál to vidí zreteľne a jasne: ochrana klímy, otázky práv a mládeže. Bürgler sa dokonca odvolal na najznámejšieho rehoľníckeho klimato-aktivistu, kontroverzného jezuitu otca Jorga Alta, ktorý sa preslávil svojím ľavicovým vysedávaním na chodníkoch v spoločnosti iných aktivistov z hnutia Posledná generácia:

„Považujem to za určitú formu našej povinnosti.“

Škoda len, môžeme si povzdychnúť, že o tom nič netušil sv. Ignác z Loyoly, možno by do svojich Duchovných cvičení zakomponoval aj povinnosť ochraňovať klímu a spytovanie si klimatického svedomia. Jediné na čom pri klimatickej vzbure provinciál trvá je to, aby protesty boli „nenásilné a nič a nikoho nepoškodili“. Podľa neho existujú rôzne prístupy a metódy „klimatického protestu“. Ako teda vidno, ani bankrot 400-ročnej snahy neobral jezuitov o duchovný zápal.

A ako vysvetľuje Bürgler pokles rehoľníkov? Podľa neho vlastne ani nejde o reálny pokles, pretože pozná mnoho ľudí, ktorí „sa radi angažujú a oceňujú spiritualitu jezuitov“ (tú klimatickú?), ale prekáža sľub čistoty (celibát), chudoby a poslušnosti. Údajne to podľa neho má byť dnes pre mladých ľudí „ťažšie ako v minulosti“. Vskutku, pozoruhodné zistenie, že napríklad v antickej pohanskej dobe bol pohlavný pud menej rozvinutý a jeho potláčanie spôsobovalo kresťanom menšie problémy. Veda kráča vpred…

Takže podľa všetkého, ak sme to dobre pochopili, sú vlastne tí paralelní sympatizanti, zrejme tiež klimatickí aktivisti, akýmisi fantómovými členmi rehole. Treba ich preto asi započítať a neprepadať pesimizmu. Veď nakoniec možno bude onedlho celibát a sľub chudoby minulosťou a potom sa všetci pohrnú do rádu.

A už sa na tom aj pracuje. Po presunutí z Linzu budú v provincii s ohľadom na záujemcov zriadené „workshopy budúcnosti“. To, ako si Bürgler budúcnosť predstavuje, dosvedčujú jeho výroky na adresu pápeža Františka, ktorý mu pripadá málo pokrokový:

„Nie je taký pokrokový v teologických pozíciách, ako sa na prvý pohľad zdalo alebo ako by sme si priali.“

Na druhej strane už objektívnejšie pripúšťa, že pápež možno aj je dostatočne pokrokový, ale „sa musí potýkať s veľkým odporom v Ríme aj mimo neho. To všetko spomaľuje.“

Preto nemôže realizovať veľa vecí okamžite, keďže Cirkev je „farebnejšia“, než sa zvonku zdá.

A nemala byť tá „farebnosť“ predtým vysnívaným pokrokovým ideálom? Snáď to odrazu neprekáža?

BM

Zdroj: katholisch.de, kurier.at, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pixabay.com

PDF (formát pre tlač)