Počet Slovákov bez vyznania viery sa od sčítania obyvateľstva v roku 2011 zdvojnásobil

17. apríla 2023   Aktuality

Slovákov, ktorí sa v roku 2021 prihlásili k rímskokatolíckej Cirkvi, bolo o 300-tisíc menej ako v roku 2011. V Bratislave je dnes už väčšina ľudí bez vyznania viery.

Na Slovensku je dnes stále viac ako polovica obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania, no celá štvrtina národa sú bezverci, čo podľa denníka poukazuje na to, že sa „Slovensko nevyhlo trendu sekularizácie, ktorý je v celom západnom svete“. Najväčšie úbytky katolíkov sú na juhozápade našej krajiny, ale významné sú napríklad aj v Banskobystrickom kraji. Nad dôvodmi sa zamýšľa denník SME:

„Už za socializmu sa rýchlo sekularizovali banícke (ako Gemer) či silno industrializované oblasti, no humánny geograf Juraj Majo z Univerzity Komenského si všimol, že na Gemeri sa silno sekularizujú nielen mestá, ale aj vidiek. Začalo to v prvej polovici minulého storočia.“

V obci Sirk v kraji Revúca (juhovýchod BB kraja) sa napríklad z 1300 obyvateľov hlási ku kresťanstvu len každý štvrtý. Táto oblasť bývala v minulosti evanjelickou baštou a evanjelici sa od svojej viery v priebehu 20. storočia odvracali rýchlejšie ako katolíci.

Avšak Slovensko sa na stredoeurópske (nieto ešte európske) pomery ešte aj dnes drží vcelku solídne a niektoré naše oblasti sú stále silno katolícke. Reč je o severe a východe Slovenska. Rímskokatolícka Cirkev je stále veľmi silná na Orave a Kysuciach. V okrese Námestovo sa ku katolicizmu prihlásilo 92 percent obyvateľov. Podľa sociológa Miroslava Tížika zo SAV, ktorý sa pre SME vyjadril, je tomu tak, „pretože lokálna identita je stále silno prepojená s tou náboženskou“ a „stotožniť sa s obcou znamená stotožniť sa s aj s rímskokatolíckym vierovyznaním“.

Podobne silná je aj Gréckokatolícka cirkev v niektorých východných lokalitách. Podľa Tížika to súvisí s tým, že tam žijú v prevažnej miere Rusíni, a „keď si Rusín, tak si gréckokatolík“. Má ísť o akési vymedzovanie sa voči Slovákom, ktorí sú rímskokatolíci. Počet gréckokatolíkov u nás za obdobie rokov 2011 až 2021 dokonca mierne vzrástol, čo je takmer až zázrak, keď si spomenieme na brutálnu LGBT a transgender kampaň, ktorá sa ako masívna cunami prehnala celým západným svetom a zasiahla aj Slovensko. Práve po roku 2011 boli v niektorých štátoch USA a niektorých štátoch západnej Európy po prvýkrát prijaté zákony o „manželstvách“ homosexuálov, čím sa celé hnutie odštartovalo. Tento trend a s ním spojený tlak sa potom už len stupňoval.

Najviac liberalizovaná a sekularizovaná je u nás Bratislava – až neúmerne na slovenské pomery. Ukázali to aj komunálne voľby, kde progresivista Matúš Vallo získal 60 percent hlasov. Veľavravný je tiež fakt, že v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice získali liberáli nielen starostu, ale aj 12 členov mestského zastupiteľstva – z 15. Podľa sčítania obyvateľstva poklesol počet katolíkov v bratislavskom Starom Meste z 50 % na 32 %. Denník SME si to vysvetľuje tak, že pred desiatimi rokmi vypĺňali údaje o tínedžeroch vo veľkej miere ich rodičia, ktorí im pripísali vieru, ktorú už vtedy (údajne) nemali. Pre elektronické sčítanie pred dvoma rokmi, ktoré si mladí robili zväčša sami, sú tieto čísla preto relevantnejšie.

Skutočne katastrofické sú však až prognózy do budúcnosti. Denník SME:

„Z desaťročných sa k rímskokatolíckej viere (v roku 2021) hlásilo 56 percent, no rozhodnutie za nich zrejme urobili rodičia. Medzi dvadsaťročnými je už podiel rímskokatolíkov len polovičný a až zhruba od 35. roku rastie.“

Inými slovami: k rímskokatolíckej viere sa dnes hlási menej ako 30 percent 20-ročných Slovákov.

MG

Zdroj: Denník SME, ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)