Kedy je dieťa len obyčajný „plod“ a kedy už živá bytosť? Keď im to vyhovuje…

Mária Magotsová
12. októbra 2022   Spoločnosť

Dôkazom tvrdenia v titulku je článok, ktorý som si nedávno prečítala v Denníku N. Článok je sám o sebe veľmi emotívny a z novinárskeho hľadiska mu niet čo vytknúť. Práve naopak. Výborný titulok, dobrý perex, múdro rozprávajúca, veľmi otvorená respondentka a novinárka, ktorá sa vie dobre pýtať aj pri citlivej téme. Zarazila ma však jedna vec, ktorú som od liberálneho denníka nečakala a ktorý doteraz nijaké sympatie smerom k podpore pro-life neprejavil.

Celý článok je o tom, ako sa žena vyrovnáva so smrťou svojho nenarodeného dieťaťa. Ani raz nepoužila v rozhovore slovo „plod“, alebo „embryo“. Vždy s láskou hovorí o svojej dcérke, ktorá, žiaľ, zomrela ešte pred svojím narodením.

Aj jej manžel – súdiac podľa textu v Denníku N – neuvažoval o tom, žeby ich nenarodené dieťa bolo niečo iné ako živý človek. „Stále veril, že ešte možno spraviť cisársky rez a dieťa zachrániť. Moji aj manželovi rodičia stihli pricestovať za nami do Nemecka, takže tiež mohli spoznať našu dcéru,“ hovorí respondentka.

Aj samotná novinárka dala rovno do titulku článku nadpis – O dcéru prišla pár dní pred termínom pôrodu…

O dcéru! Nie o embryo! A keď sa novinárka pýtala, použila tieto vety: „Povedali ste, že po strate dcéry ste mali pocit, že sa už nikdy nedokážete tešiť. Kedy sa to zmenilo?“ alebo „Málokedy hovoríme o tom, ako takú stratu prežíva otec. Aj on predsa prišiel o dieťa.“

Nedávno písali inak

Pred troma mesiacmi som však v rovnakom denníku čítala aj príspevok inej redaktorky, ktorá pri rovnakej téme písala o bigotných fanatikoch, ktorí chcú kontrolovať maternice…

A rovnako pri kauze Roe verzus Wade, po prehodnotení ktorej Najvyšší súd v USA nedávno zrušil ústavné právo na potrat, Denník N napísal takúto absurdnú vetu: „Toto rozhodnutie dramaticky zhorší kvalitu života Američaniek, ich reprodukčné práva. Posilní patriarchát, spôsobí veľa ľudského nešťastia, mnoho žien dostane do hraničných situácií, čo ohrozí ich rodiny.“

Kedy je to plod a kedy už dieťa?

A tak sa teda musíme opýtať – kedy je dieťa dieťaťom a kedy je to iba „plod“? Keď ho chceme a tešíme sa naňho, je to dieťa, človek, s dovolením narodiť sa? A keď ho nechceme, keď máme iné plány a priority, tak je to len embryo?! A keď sa nám to páči, môžeme tento plod zavraždiť doslova až do okamihu narodenia, tak ako to umožňujú niektoré štáty v USA?

V Illinois majú potratový zákon, ktorý je ešte horší ako ten v New Yorku, a to sme si mysleli, že New York sa dlho udrží na vrchole tohto smutného rebríčka. Na potraty tam môžu chodiť bez vedomia rodičov aj tínedžerky, povinne ho uhrádzajú zdravotné poisťovne a nepotrebujete uviesť ani nijaký dôvod, pre ktorý trváte na vražde svojho dieťaťa. A to platí doslova až do okamihu pôrodu.

Pokrytectvo bez logiky

Aký paradox! Na jednej strane dieťa, na ktoré sa matka teší a za ktorým smúti celá rodina, pretože sa zo zdravotných dôvodov nemohlo narodiť a ešte pred narodením zomrelo. Na druhej strane to isté dieťa, ktoré zabijeme my sami…

Vidíte to? Vidíte to pokrytectvo, kde dokonca ešte chýba aj elementárna logika, ktorá by sa dala aplikovať v tejto situácii? Veď predsa ak je jedno dieťa pred narodením človekom, živou bytosťou, na ktorú sa tešíme a ktorú milujeme, potom logicky musí byť rovnakou bytosťou aj to druhé dieťa, ktoré chce niekto zabiť?!

Nielenže mi tu chýba logika, ale prekáža mi tu aj faloš, ktorú vidíme v liberálnych kruhoch: to, čo mi vyhovuje, je v poriadku; to, čo mi nevyhovuje, ukážem vo svetle, v ktorom to bude vyzerať zle, a budem to prezentovať ako nevhodnú, negatívnu vec.

Cigániková: „Nie je to človek, ktorý má vedomie a cíti“

Skvelou ukážkou toho, čo mám na mysli, je poslankyňa za stranu SaS Janka Bittó Cigániková. V rozhovore pre Štandard hovorila pred rokom o nenarodených deťoch takto: „Ale ten človek sa ešte nenarodil. V tom momente je to zygota alebo embryo. Nie je to človek, ktorý má vedomie a cíti.“

Táto veta ma mimochodom dosť nadvihla zo stoličky. O pani Cigánikovej, a po nedávno prevalených informáciách o jej „vzdelaní“, si už síce asi nikto nerobí ilúzie, ale ak poslankyňa Národnej rady tvrdí, že nenarodené dieťa nemá vedomie a necíti, tak by som očakávala, že sa ozvú nejakí gynekológovia a patrične to pani poslankyni vysvetlia.

Ak dieťa pred narodením nič nevníma a necíti, prečo sa mu prihovárajú ešte pred narodením jeho rodičia, prečo mu púšťajú hudbu? A prečo lekári v Utahu musia pred vykonaním potratu podávať „plodu“ anestézu?

Komplexné informácie v slovenčine s odkazmi na relevantné zdroje zo zahraničnej tlače o tom, že nenarodené deti naozaj pociťujú bolesť sme našli na stránke 40dnizazivot.sk.

Čo na to lekárske štúdie?

V krátkosti aspoň zhrňme, že Dr. Maureen Condicová, Ph.D., docentka neurobiológie a anatómie na Univerzite v Utahu, pred americkým Kongresom vypovedala, že do 12 – 18 týždňov je nenarodené dieťa „schopné zrelého vnímania bolesti“. Fetológ Albert Iiley z Aucklandskej univerzity to potvrdil s tým, že miechové reflexy sú vyvinuté natoľko, že nenarodené dieťa je schopné cítiť bolesť vo veku 56 dní, tzn. osem týždňov po oplodnení.

Doktorka Colleen Malloyová pred rokovaním o zákone o ochrane nenarodených detí schopných cítiť bolesť z roku 2012 dosvedčila, že plody nielen cítia bolesť dlho pred 24. týždňom tehotenstva, ale majú „zvýšený pocit bolesti v porovnaní s dieťaťom v pokročilejšom štádiu tehotenstva“.

Otázka na záver

Ešte raz sa teda musíme opýtať – kedy je nenarodené dieťa ešte plodom a kedy je to už živý človek?

Lebo z toho, čo sledujeme v liberálnych médiách a u liberálnych politikov nám už dlho vychádza iba jediné – dieťa je to vtedy, keď vám to vyhovuje. Inokedy je to iba zhluk buniek…

Zdroje:
https://dennikn.sk/3024841/o-dceru-prisla-par-dni-pred-terminom-porodu-mala-som-pocit-ze-sa-moj-zivot-skoncil-a-uz-nikdy-sa-nebudem-tesit/
https://www.40dnizazivot.sk/clanky/107-nenarodene-deti-mozu-mat-zvyseny-pocit-bolesti-uz-v-8-tyzdni-tehotenstva

PDF (formát pre tlač)