Geneticky modifikované deti – nový šialený biznis transhumanizmu

Mária Magotsová
7. júla 2022   Spoločnosť

Už sme tu mali geneticky modifikované potraviny, zvieratá a čakalo sa, kedy padne aj posledné tabu. Geneticky modifikované dieťa. Stalo sa, za podozrivých okolností sa narodili už tri (… o ktorých je verejnosť oficiálne informovaná). A zdá sa, že onedlho bude možné aj to, aby si budúci rodič vybral, akú farbu očí bude mať jeho dieťa. Presne, ako predpokladali vedci, ktorým ešte ostalo trocha zdravého rozumu – ľudia nechcú žiadať úpravy genómu svojich potomkov kvôli dedičným chorobám, v drvivej väčšine prípadov rozhodoval – fyzický výzor. Uvedomujeme si však, kam až tieto snahy o vytvorenie „lepšieho“ človeka môžu zájsť?

V roku 2018 čínsky vedec Che Ťien-kchuej (He Jiankui) šokoval celý svet, keď sa na konferencii v Hongkongu pochválil, že vytvoril prvé geneticky modifikované deti. Dievčatká, dvojčatá Lulu a Nanu. Vedec sa v laboratóriu doslova hral s oplodnenými vajíčkami ôsmich párov zdravých matiek a HIV pozitívnych otcov dovtedy, kým „nevypestoval“ deti, ktoré majú mať podľa jeho slov nižšie riziko nákazy vírusom HIV. Vedecký svet ostal zaskočený a priznal, že o nejakom etickom spôsobe výskumu v tomto prípade nemôže byť ani reči. A ak vedci verejne priznajú, že etika išla bokom, ak univerzita, kde Číňan pracuje, okamžite povedala, že výskum bol nelegálny a v záujme osobnej slávy, tak môžeme len tušiť, že spôsob, akým sa ku geneticky modifikovaným deťom vedec „dopracoval“, je naozaj hrôzostrašný a za obeť jeho „hry“ padlo veľa nenarodených detí.

Okrem toho si treba uvedomiť, že čínska vládnuca strana sa tiež nejakou etikou veľmi netrápi, a ak v tomto prípade konala tak rýchlo a rázne, potom išlo o skutočne nebezpečnú hru. Che Ťien-kchuej išiel totiž na tri roky za mreže a zaplatil vysokú pokutu. Počas riešenia tejto kauzy vyšlo najavo, že sa stihlo narodiť už aj tretie geneticky upravené dieťa. Nebolo však zverejnené jeho pohlavie, ani meno.

Svetoví vedci vtedy upozorňovali, že nie je jasné, či tento zásah do DNA nevyvolá u detí iné vývojové chyby a defekty, dokonca sa hovorilo o tom, že sa im môže zásadne skrátiť život. Debata viedla až k tomu, že v roku 2019 niekoľko desiatok najlepších genetikov z celého sveta podpísalo v časopise Nature vyhlásenie, ktoré apeluje po regulácii podobných neetických pokusov na ľudských embryách. My hovoríme – na nenarodených deťoch. Dokonca aj Svetová zdravotnícka organizácia vydala v tom čase stanovisko, že akékoľvek zásahy do úpravy ľudskej DNA si vyžadujú etické a odborné usmernenia. Nepomohlo. WHO musela o dva roky neskôr opäť apelovať na vedcov, ktorí sa „hrali“ podobným spôsobom ako Che Ťien-kchuej, aby s tým láskavo skončili, pretože ani spoločnosť, ani technológie, na toto nie sú pripravené. Opäť nepomohlo.

Behá z toho mráz po chrbte

Prípad z Číny je po štyroch rokoch opäť aktuálny – a viete prečo? Britský portál TVN informoval, že spoločnosť, ktorá sa zaoberá genetickým inžinierstvom si objednala prieskum, na základe ktorého chcela zistiť, ako by verejnosť prijala spoločensky dostupnú úpravu genómu nenarodených detí. A spoločnosť prekvapila. Viac ako polovica Britov by to uvítala, ba dokonca to podporuje. A takmer polovica z ľudí, ktorí sa zúčastnili prieskumu, by chcela, aby si rodičia mohli vopred určiť, akú farbu vlasov alebo očí bude mať ich dieťa. Ešte aj britský liberálny denník The Guardian poznamenal, že je naozaj zvláštne, že najmä mladí ľudia nemajú absolútne žiadny problém s tým, ak sa ich nenarodenému dieťaťu spraví ešte v maternici zásah do DNA práve kvôli jeho budúcemu výzoru alebo napríklad hudobnému či športovému talentu. Očakávali vraj, že ľudia budú preferovať odstránenie dedičných chorôb, a nie továrenskú výrobu nových Beethovenov, van Goghov či Maradonov.

A viete prečo ešte, je prípad z Číny aktuálny? Pretože sa po čase zistilo, že Che Ťien-kchuej svoj výskum konzultoval s niekoľkými významnými americkými vedcami a obrátilo sa naňho dokonca niekoľko zahraničných kliník s tým, aby im školil ľudí, ktorí by sa tiež mohli venovať genetickým úpravám detí. Je teda možné, že dnes už na súkromných klinikách, ktoré robia umelé oplodnenia, nájdete aj nejakého genetického inžiniera, ktorý sa pre vybranú klientelu tajne a na objednávku postará o to, aby dieťa malo tú správnu farbu očí, výšku či ten správny talent.

Toto tu už raz bolo

Otázka je, čo je skutočnou podstatou tohto výskumu a „hry na Boha“. Naozaj ide len o to, aby sme eliminovali u detí vývojové poruchy a dedičné choroby? Alebo sa tu chce vypestovať nová, geneticky dokonalá, niektorí odborníci sa neboja povedať – nesmrteľná rasa? Že je vám to nejaké povedomé? Že si ešte matne pamätáte zo školy, že podobné snahy, napríklad so zmenou farby očí u človeka mal aj nacistický doktor Mengele? A že jeho kolegovia, ďalší nacistickí lekári, sa v koncentračných táboroch snažili pomocou podobných experimentov očistiť nemeckú rasu od „slabých elementov“, ako boli napríklad mentálne a telesne postihnutí ľudia? Čím sa teda líšia moderné snahy moderných vedcov, od toho, čo tu bolo pred pár desiatkami rokov? Že nacisti boli nehumánni a robili pokusy na živých ľuďoch a toto sú „len“ embryá? A sme doma…

Človek sa chce rovnať Bohu?

Kongregácia pre náuku viery v Inštrukcii Dignitas personae oniektorých otázkach bioetiky hovorí:

Dôstojnosť osoby patrí každej ľudskej bytosti od počatia až po prirodzenú smrť. Tento základný princíp, ktorý vyjadruje veľké „áno“ ľudskému životu, treba postaviť ako stredobod etickej reflexie o biomedicínskom bádaní, ktoré v dnešnom svete nadobúda čoraz väčšiu dôležitosť.

A Kongregácia pokračuje jasne ďalej s vysvetlením:

Niektorí sa dopracovali k predstave, že techniku genetického inžinierstva možno používať na realizáciu manipulácií, ktorých domnelým cieľom je vylepšiť a zdokonaliť genetickú výbavu. V niektorých z týchto návrhov sa prejavuje určitý druh neuspokojenia alebo dokonca odmietnutia hodnoty ľudskej osoby ako obmedzeného tvora a osoby. I keď necháme bokom technické ťažkosti realizácie takýchto krokov a všetky skutočné i potenciálne riziká, ktoré sú s nimi spojené, dôležitá je predovšetkým skutočnosť, že tieto manipulácie podporujú eugenickú mentalitu a zavádzajú nepriame sociálne odsúvanie tých, ktorým chýba výnimočné nadanie, a zdôrazňujú talenty uznávané určitými kultúrami a spoločnosťami, ktoré samy osebe nepredstavujú ľudské špecifikum.

Kongregácia pre náuku viery ďalej vysvetľuje, že toto protirečí základnej pravde o rovnosti všetkých ľudských bytostí, ktorá sa vyjadruje princípom spravodlivosti.

Okrem toho treba položiť otázku, kto by mohol určovať, ktoré modifikácie možno považovať za pozitívne a ktoré nie, alebo aké by mali byť medze individuálnych žiadostí o domnelé vylepšenie, ak by nebolo konkrétne možné vyhovieť prianiu každého jednotlivého človeka. Akákoľvek odpoveď na tieto otázky by sa v každom prípade odvodzovala od ľubovoľných a sporných kritérií.

To všetko vedie k záveru, že takáto perspektíva zásahov by skôr či neskôr ohrozovala spoločné dobro a uprednostňovala by prevahu vôle niektorých nad slobodou ostatných. Napokon stojí za zmienku aj skutočnosť, že pokus vytvoriť nový typ človeka vychádza z istej ideologickej dimenzie, podľa ktorej si človek robí nárok postaviť sa na miesto Stvoriteľa.

Cirkev svojím tvrdením o etickej neprijateľnosti zásahov tohto druhu, ktoré v sebe zahŕňajú nespravodlivú nadvládu človeka nad človekom, poukazuje aj na nevyhnutnosť vrátiť sa k perspektíve starostlivosti o ľudské osoby a výchovu k prijímaniu ľudského života v jeho konkrétnej historickej konečnosti.

Transhumanizmus a LGBT

Celej tejto snahe o „vylepšenie“ človeka, predĺženie jeho života alebo dokonca o nesmrteľnosť, sa hovorí transhumanizmus. A nemusíme byť práve veľkým filozofom na to, aby sme pochopili, že cieľom tohto myšlienkového prúdu, ak to takto vôbec môžeme nazvať, je vybudovanie novej spoločnosti plnej „vylepšených“ ľudí bez fyzických limitov. Ako vás už portál Christianitas informoval v tomto článku, za zmienku stojí, že tento transhumanizmus zahŕňa aj gender / LGBT ideológiu. Chce totiž odstrániť všetky rozdiely medzi ľuďmi a to nielen v oblasti vonkajšej (migrančná kríza), ale aj oblasti biológie (rodu).

Mimochodom, hlavný propagátor transhumanistických myšlienok v súčasnosti – izraelský filozof a historik Juval Harari, písali sme o ňom v tomto článku – sa otvorene priznáva k svojej homosexualite a je autorom bestselleru s príznačným názvom Homo Deus. Medzi jeho fanúšikov patria aj bývalý americký prezident Barack Obama či šéf Facebooku Mark Zuckerberg. Juval Harari o viere v Boha a o náboženstvách hovorí ako o nástroji na kontrolu ľudskej rasy, odkazuje, že najväčšou hrozbou pre globálne právo a poriadok sú tí, ktorí stále veria v Boha, očakáva, že ľudia budú mať „fluidné“ pohlavie – a z vecí, ktoré dnes považujeme za čudné, divné a vzdialené – sa stanú „nové normy…“

Zdroj: Christianitas.sk, rozhlas.cz, lidovky.cz, novinky.cz, The Guardian

PDF (formát pre tlač)