Začína po voľbách v Severnom Írsku rozpad Veľkej Británie?

9. mája 2022   Aktuality

Po prvýkrát za 101-ročnú históriu Severného Írska vyhrala v provincii strana, ktorej dlhodobý cieľ je pripojenie Severného Írska k Írskej republike. A aby toho nebolo málo, Sinn Féin bývala v minulosti politickým krídlom teroristickej skupiny IRA, ktorá bombovými útokmi „bojovala“ za zjednotenie írskeho ostrova.

Unionistická DUP teda skončila až druhá, ale to len pre to, že hlasy unionistov šli tentokrát extrémnejším unionistickým straničkám. Podporovatelia DUP spolu s jej politikmi sú hlboko nespokojní s tým, že podľa brexitovej dohody sa teraz hranica medzi Britániou a EÚ de facto nachádza medzi Britskými ostrovmi a Severným Írskom – unionisti to s hrôzou považujú za tlačenie regiónu k Írskej republike, s ktorou má Severné Írsko voľný prechod.

Pre protestantov je možné pripojenie sa ku „katolíckemu“ Írsku stále nočnou morou.

Pre DUP je teda prvoradý cieľ úprava brexitovej dohody. Problém však je, že nemajú žiadnu vlastnú alternatívu, kde by teda hranica medzi Britániou a EÚ mala byť. Hranica medzi Severným Írskom a Írskou republikou neprichádza do úvahy, pretože by bola priamym porušením Veľkopiatkovej dohody z roku 1998, ktorá ukončila 30 rokov nepokojov v Severnom Írsku medzi katolíkmi a protestantmi. Garantom zmluvy sú USA a tí by pod Bidenovým vedením – mimochodom potomok írskych katolíkov – zrušenie dohody netolerovali a podnikli by protiopatrenia, a to je neprijateľné pre Londýn.

Celá vec ohľadom možnej reunifikácie je však predsa len komplikovanejšia. Hoci Sinn Féin získalo 29 % a DUP len 21,3 %, unionistických poslancov zo všetkých troch unionistických strán je dokopy viac ako republikánskych. Sinn Féin sa v predvolebnej kampani venovalo hlavne „chlebovým témam“ a referendum nespomínalo. Malo to svoj dôvod: za spojenie s Írskou republikou je podľa prieskumu len 30 až 40 % obyvateľov. Stále je to však ďaleko viac ako kedykoľvek v minulosti. Nárast záujmu o odtrhnutie sa od Londýna sa naštartoval brexit v roku 2016.

Zaujímavé veci sa však dejú aj v samotnej Írskej republike. Tá sa k zjednoteniu oficiálne taktiež nehrnie. Obáva sa totiž paramilitaristických akcií v regióne zo strany rozzúrených unionistov. Na druhej strane sa môže po prvýkrát v histórii stať, že sa premiérom Írska stane členka strany Sinn Féin, ktoré môže mať po najbližších voľbách v tamojšom parlamente najviac kresiel. Strana má totiž svoje krídla ako v Írsku, tak aj Severnom Írsku. Hoci to teda v túto chvíľu priamo na zjednotenie nevyzerá, už teraz sa črtá plán na uskutočnenie referenda o znovuzjednotení.

Mary Lou McDonaldová – možná budúca premiérka Írskej republiky – naznačila, že jej strana bude do piatich rokov presadzovať referendá o zjednotení Írska a to severne aj južne od hranice, pričom pre TalkTV povedala: „Na Írskom ostrove uvidíme ústavné zmeny. Verím, že referendum by bolo možné v priebehu piatich rokov.“ Republikáni však majú problém: obávajú sa, aby sa nestalo to, čo v Škótsku v roku 2014, kedy referendum o škótskej nezávislosti vyhrali zástancovia zotrvania vo zväzku s Londýnom.

Avšak aj westminsterskí politici sú v pozore. Jednak pre to, že „nacionalisti“ vládnu už nielen v Škótsku, ale aj v Severnom Írsku. A aj preto, že škótska premiérka Nicola Sturgeonová sa už vyjadrila, že ak bude referendum v Severnom Írsku, musí byť aj v Škótsku – kde je aj tak naplánované na rok 2023. Kým referendum v Škótsku môže Londýn blokovať (aspoň zatiaľ), prípadné referendum na írskom ostrove ide mimo jeho právomoci – vyplýva totiž priamo z Veľkopiatkovej dohody.

MG

Zdroj: TLDR News, Guardian, iNews, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)