Odsúva Vatikán nabok spojenectvo s Taiwanom – v čase najväčšej hrozby, ktorej ostrov za polstoročie čelí?

5. mája 2022   Aktuality

O Taiwane sa dnes hovorí ako o Ukrajine Tichého oceánu. Červené mraky nad ostrovom sa každý deň zhusťujú a existujú reálne obavy, že sa ostrov stane terčom invázie čínskeho komunistického obra. Práve kvôli čínskemu vplyvu má Taiwan vo svete len veľmi málo oficiálnych spojencov; kto chce mať s Čínou dobré vzťahy, nesmie udržiavať žiadne oficiálne vzťahy s Taiwanom, ktorého čínski „aparátčici“ označujú za „odtrhnutú provinciu“. V Európe takto niet štátu, ktorý by s Taiwanom udržiaval oficiálne diplomatické styky, teda až na jednu výnimku – Vatikán.

A zdá sa, že aj ten začína dávať od obkľúčeného ostrova ruky preč. V januári tohto roku totiž Vatikán bez väčšieho povšimnutia odvolal zo svojho postu Mons. Arnalda Catalana, vatikánskeho diplomata na Taiwane, a presunul ho na diplomatický post v africkej Rwande. Mons. Catalan nebol na Taiwane dlho – svoju funkciu zastával od roku 2019. Rovnaký osud postihol v januári aj pápežského nuncia v Honkongu – poloautonómnom meste, kde Čína v roku 2019 neslávne rozdrvila prodemokratické protesty. Mons. Javier Herrera Corona bol takto presunutý do Konžskej republiky. O dôležitosti vatikánskeho spojenectva pre ostrovný štát píše portál EpochTimes nasledovné:

„Vatikán je pre Taiwan absolútne kľúčovým partnerom, nielen preto, že je de facto jediným západným štátom, s ktorým má Taiwan oficiálne diplomatické styky, ale taktiež ako jediný uznáva taiwanské vedenie ako legitímnu vládu celej Číny! Na území Vatikánu sa navyše nachádza jediné oficiálne veľvyslanectvo Taiwanu v Európe. Všetky ostatné zastupiteľské úrady sú kvôli čínskemu tlaku pomenované iba ako „Taipejská ekonomická a kultúrna kancelária“.

Vatikán udržuje oficiálne diplomatické styky s Taiwanom už od 50. rokov, kedy tam bol evakuovaný dovtedajší nuncius v pevninskej Číne, Mons. Antonio Riberi, po tom, čo Čínu ovládli komunisti na čele s Mao Ce-tungom. Od roku 1971 však na Vatikánskom veľvyslanectve na Taiwane nepôsobí nuncius – veľvyslanec – ale nižšie postavený chargé d’affaires, čím sa vyjadruje istá rezervovanosť. V každom prípade, Vatikánske veľvyslanectvo tam stále funguje. Teraz je však možné, že sa Vatikán rozhodol svoje veľvyslanectvo uprázdniť na neurčito, čo sa rovná zásadnému oslabeniu vatikánsko-taiwanských vzťahov a možný krok k úplnému zrušeniu úradu. EpochTimes uvádza:

„Taiwan v súčasnej dobe uznáva iba štrnásť štátov. V decembri minulého roka s ním navyše oficiálne diplomatické styky rozviazala Nikaragua, a tak by strata ďalšieho spojenca v takom krátkom čase otriasla zahraničnou politikou ostrova.

Väčšinu taiwanských spojencov pritom tvoria krajiny, v ktorých má katolícka Cirkev nezanedbateľný vplyv, a odvrátenie Vatikánu by tak pre nich mohlo byť signálom k podobným krokom. A to je to posledné, čo by si Taiwan mohol vo svojej situácii priať.“

Zatiaľ čo vatikánski predstavitelia k výmene na poste mlčia, ozvali si Taiwanci. Riaditeľ Odboru pre európske záležitosti Čchen Li-kuo len skromne vyhlásil, že „Taiwan a Vatikán sú blízki priatelia a ich komunikácia je bezproblémová“. Podľa neho ide o bežnú rotáciu diplomatického personálu. Avšak na taiwanských vládnych stránkach stále v pozícii vatikánskeho chargé d’affaires svieti meno odvolaného Mons. Catalana.

Vatikán v roku 2018 uzavrel s Čínskou ľudovodemokratickou republikou tajnú dohodu, ktorá je už dnes vnímaná mimoriadne negatívne a rôzne konzervatívne médiá odvtedy hovoria o „zrade na veriacich v Číne“. Zdá sa totiž, že dohoda dovoľuje čínskym úradom nenáležito zasahovať do katolíckych záležitostí v krajine. Portál USA Today napríklad uvádza:

„Od roku 2018 (čínska) vláda väzní nepoddajných kňazov a odstraňuje kríže z kostolov. Čínske úrady nedávno osobitne upravili Bibliu tak, aby „odrážala socialistické hodnoty“, čím ponechali novú generáciu veriacich vystavenú verzii posvätného textu, ktorá bola filtrovaná autoritárskym objektívom. Vzdelávacie osnovy napísané a distribuované vládnymi agentúrami dokonca prepracovali Evanjelium podľa Jána tak, že Kristus tvrdil, že je hriešnik a že je vinný z vraždy.“

Je teda možné, že nečakané zásahy na Taiwane súvisia aj s touto dohodou, ktorá je triumfom liberálnych klík vo Vatikáne. V USA sa totiž hovorí, že „McCarrickovi ležali na srdci predovšetkým dve veci: dobré vzťahy s moslimami a dobré vzťahy s Čínou“. Bol to zrejme laicizovaný kardinál, kto pripravil pôdu pre túto neslávnu a dodnes utajovanú zmluvu.

MG

Zdroj: Epoch Times, USA Today, titulný obrázok – flickr.com

***

Portál Christianitas.sk odporúča:

Taliansky historik a profesor, Roberto de Mattei prináša v knihe Druhý vatikánsky koncil. Doposiaľ nenapísané dejiny (slov. vydanie – Nadácia Slovakia Christiana),ucelený pohľad na udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila život v katolíckej Cirkvi v druhej polovici 20. storočia a nemalou mierou naň vplýva i dnes.

Záujemcovia si môžu túto vysokohodnotnú knihu objednať na adrese: https://www.christianashop.sk/druhy-vatikansky-koncil-doposial-nenapisane-dejiny/

***

PDF (formát pre tlač)