Belgickí lekári vykonávajúci eutanáziu sú zastrašovaní právnikmi

5. decembra 2021   Aktuality

Eutanázia sa v Belgicku už normalizovala. Podľa oficiálnych údajov je približne 1 z 50 úmrtí dôsledkom eutanázie – a to ešte veľká časť z nich nie je oficiálne nahlásená. Naratív, ktorý sprostredkúvajú médiá a belgická komisia pre eutanáziu, je melancholický, ale pozitívny: „Nešťastní ľudia sa zbavujú svojho utrpenia za podpory svojich blízkych. Všetci lekári plne dodržiavajú zákony a nedochádza k žiadnym ťažkostiam ani zneužívaniu.“

To sa mení. Sťažnosť na eutanáziu ženy menom Tine Nys(-ová) v roku 2010 vrhla tieň na túto pokojnú panorámu. Jej dve sestry desať rokov prenasledovali troch lekárov po súdoch, až kým ich v roku 2020 nepostavili pred súd za jej nezákonnú otravu. Sestry tvrdili, že nebola nevyliečiteľne chorá, hoci trpela vážnou depresiou. Všetci traja lekári boli oslobodení.

Pre lekárov, ktorí sa zaoberajú eutanáziou, sa to môže zdať ako šťastný výsledok. Ukázalo sa však, že lekári zaoberajúci sa eutanáziou nie sú nezraniteľní. To zjavne dodalo odvahu príbuzným ďalších ľudí, ktorým bola vykonaná eutanázia – a ich právnikom. Došlo k prudkému nárastu žalôb, čo lekárov zastrašuje.

Tento týždeň strávil lekár noc vo väzení na základe sťažnosti, že v nemocnici Jan Palfijn v Gente nezákonne usmrtil formou eutanázie 91-ročného muža. Kto podal sťažnosť, nie je známe.

PodľaChristopha Lemmensa, člena belgickej komisie pre eutanáziu, rodiny často nesúhlasia so žiadosťou o eutanáziu a angažujú právnikov, aby túto otázku spochybnili. Hoci podľa neho takýchto prípadov nie sú „stovky“, ale aj niekoľko desiatok pravdepodobne stačí na to, aby lekárov vystrašili.

Hrozba trestného stíhania za vraždu je silná. Podľa Dr. Wima Distelmansa, spolupredsedu federálnej komisie pre eutanáziu, je v súčasnosti 78 % lekárov menej ochotných vykonávať eutanáziu alebo dokonca poskytovať poradenstvo, najmä v prípade psychiatrických porúch.

Väčšina hrozieb sa týka pacientov, ktorí chcú byť usmrtení eutanáziou z dôvodu „neznesiteľného“ psychického utrpenia. Ich príbuzní sa domnievajú, že hodnotenie lekárov je nesprávne – a je veľmi ťažké to dokázať, čo je pre právnika hračka.

Christoph Lemmens tvrdí, že podľa zákona pri rozhodovaní o eutanázii je dôležitý len hlas pacienta. Jeho príbuzní nemajú žiadnu právomoc ho zastaviť. To síce môže byť pravda, ale právnikom to nezabránilo v znepokojovaní lekárov. Vždy môžu tvrdiť, že pacient nebol mentálne spôsobilý. A v prípade eutanázie z dôvodu psychického utrpenia to môže byť celkom vierohodné.

MH

Zdroj: bioedge.org, nieuwsblad.be, titulný obrázok – Stock Snap io

PDF (formát pre tlač)