Angela Merkelová sa označila za feministku a dodala, že všetci by sme mali byť feministami

9. septembra 2021   Aktuality

Dosluhujúca nemecká kancelárka, ktorá v detstve začínala ako aktívna pionierka a angažovaná aktivistka komunistickej mládežníckej organizácie vo východnom Nemecku (dostala sa za odmenu na prázdniny do Sovietskeho zväzu), ku koncu svojej politickej kariéry prestáva zrejme pociťovať nutnosť hrať sa (aspoň minimálne) na „kresťanskú“ političku a vracia sa, ako väčšina starých ľudí, do sveta svojho detstva.

V stredu seba samú, ako uvádza agentúra AFP, otvorene označila ako feministku, pričom však dodala, aby zrejme pád jej pseudokresťanskej masky nevyzeral tak náhle a trápne, že jej postoj k otázke rodovej rovnosti sa rokmi vyvíjal.

To však nemusí byť pravda, pretože otázku rodovej rovnosti súdruhovia v Sovietskom zväze a jeho satelitoch mali dávno vyriešenú už v čase, keď si malá Angela uväzovala okolo krku pioniersku šatku. Určite si všimla pri svojom mládežnícko-nudistickom pobyte v ZSSR, že tam niektoré súdružky usilovne pracujú napríklad na asfaltovaní ciest, pričom svojim rodovo vyrovnaným výkonom dali často „fleka“ aj starým „matrózom“ a stachanovcom sovietskeho asfaltérstva.

Presne tak, ako to uviedla v stredu samotná kancelárka: „V podstate ide o fakt, že muži a ženy sú si rovní, a to v zmysle účasti na spoločenskom živote, ale aj všeobecne v živote. A v tomto zmysle môžem povedať: áno, som feministka.“

Táto informácia z nej vyšla po stretnutí s nigérijskou spisovateľkou Chimamandou Ngozi Adichieovou, ktorá vo svojich knihách horlí za rovnosť a feminizmus. Svoju doterajšiu verbálnu cudnosť, ohľadom priznania sa k feminizmu, pripísala Merkelová vývoju, ktorý absolvovala jej myseľ. Priznala, že v minulosti bola vo vyjadreniach na túto tému „o čosi hanblivejšia“. Ak tým mala na mysli cudné mlčanie o svojej komunistickej angažovanosti (niektorí ju dokonca obviňovali zo spolupráce s východonemeckou komunistickou tajnou políciou STASI), tak to je samozrejme u kresťansko-demokratickej političky pochopiteľné.

Zároveň uviedla, že teraz už má „premyslenejší postoj“, čo by v preklade mohlo znamenať: už nekandidujem a preto sa už pred vami nemusím hrať na kresťanskú političku, či v ešte expresívnejšej forme – viete, čo mi teraz môžete…

Dlhé roky jej premýšľania nakoniec vyústili do prehĺbenia jej pozorovacích a hodnotiacich schopností: „Pred 20 rokmi by som si ani nevšimla, ak by na panelovej diskusii boli výlučne muži. Teraz si však už nemyslím, že je to v poriadku.“

Nakoniec odkázala nám všetkým: „A v tomto zmysle môžem povedať, že by sme všetci mali byť feministami.“ Teraz už len zostáva zistiť, či sa náš prerod na feministov má odohrať podobne ako vakcinácia proti Covid-19, povinne dobrovoľne, alebo to nechá na nás.

Zostáva nám len zaželať pani kancelárke, ktorej deštruktívny vplyv na Nemecko a Európu sa pozoruhodne blíži k vplyvu jedného z jej predchodcov vo funkcii nemeckého kancelára, veľa nových myšlienkových podnetov počas jesene života.

BM

Titulný obrázok – MaxPixel

PDF (formát pre tlač)